Logo DAU

Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Účtovanie nenávratných príspevkov zo štrukturálnych fondov

Rubrika: Problémy z praxe

Vstupom do Európskej únie Slovenská republika získala oprávnenie čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ, ktoré sú určené na prekonanie rozdielov medzi ekonomicky silnejšími a slabšími regiónmi v rámci EÚ, ktoré dostanú príležitosť urýchliť proces ich rozvoja. Štrukturálne fondy nefinancujú individuálne projekty, ale viacročné programy regionálneho rozvoja, ktoré spoločne pripravujú regióny, členské štáty a EÚ. Programy sú pripravené podľa spoločných východísk navrhnutých EÚ pre EÚ ako celok. Nárok na ich využívanie majú iba členské krajiny EÚ a programujú sa na sedemročné obdobia (súčasnou programovacou periódou je obdobie 2007 až 2013). SR dostala zo štrukturálnych fondov na skrátené programovacie obdobie r. 2004 – 2006 v celkovej výške 1,05 mld. eur (v stálych cenách roku 1999), v rokoch 2007–2013 je to 7,68 mld. eur (v bežných cenách).


Vstupom do Európskej únie Slovenská republika získala oprávnenie čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ, ktoré sú určené na prekonanie rozdielov medzi ekonomicky silnejšími a slabšími regiónmi v rámci EÚ, ktoré dostanú príležitosť urýchliť proces ich rozvoja. Štrukturálne fondy nefinancujú individuálne projekty, ale viacročné programy regionálneho rozvoja, ktoré spoločne pripravujú regióny, členské štáty a EÚ. Programy sú pripravené podľa spoločných východísk navrhnutých EÚ pre EÚ ako celok. Nárok na ich využívanie majú iba členské krajiny EÚ a programujú sa na sedemročné obdobia (súčasnou programovacou periódou je obdobie 2007 až 2013). SR dostala zo štrukturálnych fondov na skrátené programovacie obdobie r. 2004 – 2006 v celkovej výške 1,05 mld. eur (v stálych cenách roku 1999), v rokoch 2007–2013 je to 7,68 mld. eur (v bežných cenách).


Hlavnými finančnými nástrojmi európskej regionálnej politiky sú v súčasnosti dva štrukturálne fondy:
  • Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) – zameraný na posilnenie miestneho rozvoja, rozvoj infraštruktúry, podporu podnikania a podporu a zvyšovanie zamestnanosti v regiónoch,
  • Európsky sociálny fond (ESF) – podporujúci aktivity v oblasti zamestnanosti zamerané na zlepšenie kvalifikovanosti obyvateľstva a vzdelávacích systémov.


Spôsob financovania projektov


Financovanie spoločných projektov SR a EÚ pri ich realizácii konečným prijímateľom sa v praxi zabezpečuje prevažne viaczdrojovým financovaním. Konečný prijímateľ prostriedkov štátneho rozpočtu (ŠR) a prostriedkov EÚ pri realizácii spoločného projektu teda nevyužíva len dva zdroje financovania (zdroje štátu a EÚ), ale využíva aj iné zdroje (napr. vlastné zdroje, ktoré na tieto účely môžu mať aj charakter úverových zdrojov). Takéto viaczdrojové financovaniepripúšťajú a zároveň vyžadujú príslušné koncepcie finančného riadenia jednotlivých finančných nástrojov aplikovaných pri realizácii spoločných projektov SR a EÚ, napr. Koncepcia finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. V súlade s uvádzanou koncepciou je nutnou podmienkou zdokumentovanie spolufinancovania vlastnými zdrojmi konečného prijímateľa vrátane úverových zdrojov. Obdobne je to aj pri zabezpečení zdrojov na prechodný nedostatok finančných prostriedkov, ktorý vzniká z časového nesúladu pri úhrade oprávnených výdavkov dodávateľovi a ich refundáciou konečnému prijímateľovi.

Žiadateľ o nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov musí preukázať, že projekt je oprávnený na podporu a zároveň je v súlade s niektorým z opatrení daného operačného programu. Predkladateľ musí preukázať zábezpeku minimálnej výšky spolufinancovania projektu, jeho merateľné výsledky a pripravenosť na samotnú realizáciu projektu. Proces podávania žiadostí závisí od operačného programu, v rámci ktorého sa žiada o príspevok. Presný postup je popísaný v programových doplnkoch k jednotlivým operačným programom. Vo všeobecnosti žiadateľ musí spracovať žiadosť, ktorá obsahuje základné informácie o projekte a rozpočte. Žiadosť bude posudzovaná z hľadiska oprávnenosti a súladu s obsahom priority konkrétneho operačného programu. Ak je žiadosť neúplná, môže byť zaslaná späť na dopracovanie alebo vyradená z výberového konania. Akceptované úplné žiadosti sa následne hodnotia podľa dohodnutých výberových kritérií a výsledkom je vystavenie rozhodnutia. Schvaľovací proces by v princípe nemal trvať dlhšie ako tri mesiace od prijatia úplnej žiadosti.

Platby z prostriedkov Európskej únie


Finančné prostriedky EÚ sú v súlade so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v z. n. p. (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“) zaraďované do príjmov a výdavkov ŠR po ich prevode z osobitného mimorozpočtového účtu ministerstva financií na príjmové účty ministerstiev ako platobných jednotiek. Vtedy sa považujú uvedené finančné prostriedky za prostriedky ŠR. Na použitie účelovo určených prostriedkov EÚ poskytnutých SR zaradených do príjmov ŠR sa v ŠR v príslušných kapitolách rozpočtujú príslušné výdavky v zmysle § 8 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Tieto výdavky sa poskytujú konečnému prijímateľovi prostredníctvom platobných jednotiek na základe podmienok určených v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.

Charakteristická pre štrukturálne fondyje teda skutočnosť, že tieto finančné zdroje poskytované z rozpočtu EÚ sú zaraďované do príjmov štátneho rozpočtu SR a na určený účel sa vynakladajú prostredníctvom výdavkov ŠR. Táto skutočnosť je dôležitá aj pri posudzovaní nenávratných príspevkov zo štrukturálnych fondov v účtovníctve konečného prijímateľa.

Pri platbách vždy treba jednoznačne rozlišovať, či ide o platby z EÚ alebo o platby na národnej úrovni. Pri platbách z EÚ v súvislosti so štrukturálnymi fondmi ide o finančné prostriedky poskytované SR ako celku, t. j. ako jednému z členských štátov EÚ. V tejto skupine finančných tokov ide v podstate o medzinárodnú úroveň. Existujú aj priame vzťahymedzi poskytovateľom prostriedkov (EÚ) a prijímateľom (napr. subjekt verejnej správy – vysoká škola), pričom sa neuplatňuje spolufinancovanieprojektov zo ŠR SR. Tieto priame finančné vzťahy nespadajú do oblasti štrukturálnych fondov. Charakteristickou črtou štrukturálnych fondov je podmienka spoluúčasti zo strany členského štátu (zo ŠR).

Prostriedky EÚ (štrukturálne fondy) Európska komisia prevádza na osobitný mimorozpočtový účet ministerstva financií v Štátnej pokladnici zriadený podľa § 10 zákona č. 291/2002 Z. z. o štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o štátnej pokladnici“). Ak medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná, neustanoví inak, úroky z prostriedkov EÚ sú príjmom rozpočtu EÚ. V prípade štrukturálnych fondov Európska komisia rozhodla, že úroky budú pridelené na ten istý účel pomoci.

Platby z Európskej komisie realizované pre každý programový dokument jednotlivo môžu mať formu zálohovej platby, priebežných platieb a záverečnej platby a je povolené ich použitie jedine na financovanie výdavkov súvisiacich so štrukturálnymi fondmi. Zabezpečenie a realizácia platieb v mene SR je plne záležitosťou platobného orgánu a nadväzne platobnej jednotky. Platobný orgán je orgán vymenovaný členským štátom EÚ na účely vypracovania a predkladania žiadostí o platby a prijímanie platieb od Európskej komisie. Platobný orgán zodpovedá za certifikáciu výdavkov, na základe ktorej predkladá žiadosti o platby z Európskej komisie. V podmienkach SR plní úlohy platobného orgánu pre štrukturálne fondy organizačná zložka Ministerstva financií SR – odbor platobného orgánu pre štrukturálne fondy EÚ v rámci sekcie európskych záležitostí. Platobný orgán pri realizácii výdavkov zo zdrojov EÚ postupuje podľa § 10 zákona o štátnej pokladnici. Platobná jednotka je ústredný orgán štátnej správy alebo iná právnická osoba zodpovedná za prevod prostriedkov zo štrukturálnych fondov a ŠR na spolufinancovanie konečnému prijímateľovi na základe vykonania predbežnej finančnej kontroly pred platbou tomuto prijímateľovi. Platobné jednotky postupujú podľa § 8 zákona o štátnej pokladnici. V rámci svojej kapitoly majú postavenie vnútroorganizačných jednotiek a voči Štátnej pokladnici predkladajú svoje rozpočty, zmeny rozpočtov v priebehu roka, finančné plány realizácie výdavkov a realizácie úhrad, predkladajú aj finančný plán príjmov.


 Systém finančných tokov na národnej úrovni


 Platby medzi platobným orgánom a platobnou jednotkou

Platobný orgán prostredníctvom Štátnej pokladnice prevedie prostriedky EÚ platobnej jednotke po schválení súhrnnej žiadosti o platbu na základe čiastkového výkazu výdavkov. Prostriedky EÚ z osobitného účtu ministerstva financií sa prevedú na príslušný príjmový účet daného ministerstva, t. j. rozpočtovej organizácii, kde sa nachádza platobná jednotka, zriadený v Štátnej pokladnici, na ktorom sa vykonávajú operácie v súlade s § 8 zákona o štátnej pokladnici.
Platby medzi platobnou jednotkou a konečným prijímateľom
Koneční prijímatelia finančných prostriedkov z EÚ môžu byť z verejného sektora alebo súkromného sektora. Koneční prijímatelia z verejného sektora sú štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie, obce a ich rozpočtové a príspevkové organizácie, vyššie územné celky a ich rozpočtové a príspevkové organizácie a pod. Medzi konečných prijímateľov a príjemcov pomoci zo súkromného sektora patria iné právnické osoby a fyzické osoby.
Platobná jednotka prevádza prostriedky EÚ a ŠR na spolufinancovanie:
  • rozpočtovým opatrením, ak je konečným prijímateľom štátna rozpočtová organizácia, prostredníctvom úpravy rozpočtu konečného prijímateľa na výdavkoch (viazaním prostriedkov v rozpočte platobnej jednotky a navýšením limitov výdavkov konečného prijímateľa) a príjmoch,
  • z výdavkového účtu formou transferu, ak je konečným prijímateľom iná právnická osoba alebo fyzická osoba (štátna príspevková organizácia, vyšší územný celok, obec, rozpočtová a príspevková organizácia vyššieho územného celku alebo obce, iná organizácia verejného sektora alebo subjekt súkromného sektora – nezisková organizácia, podnikateľ a pod.).
Prostriedky EÚ a prostriedky ŠR sa prevádzajú z príslušného výdavkového účtu daného ministerstva, v ktorom sa nachádza platobná jednotka, na účet konečného prijímateľa v súlade s § 8 zákona o štátnej pokladnici. Tieto prostriedky sa vyplácajú konečnému prijímateľovi na základe žiadosti o platbu - konečný prijímateľ ju vyhotovuje v 2 origináloch, pričom jeden zostáva žiadateľovi a druhý sa predkladá riadiacemu orgánu. Poverení pracovníci zodpovedných orgánov kontrolujú fyzickú implementáciu projektov vrátane formálnej kontroly žiadosti konečných prijímateľov o platbu (kontrolu reálnosti, vhodnosti a oprávnenosti výdavkov vyplatených počas vopred určeného harmonogramu prijímateľovi pomoci). Riadiaci orgán schvaľuje žiadosti prijímateľov pomoci o platbu a predkladá ich jednotlivým platobným jednotkám, ktoré taktiež podrobujú žiadosť o platbu kontrole. Platobné jednotky zasielajú platobnému orgánu súhrnnú žiadosť o platbu, ktorý vykoná kontrolu súhrnných žiadostí o platbu na svojej úrovni, čo znamená, že zhodnotí žiadosti z hľadiska rozpočtových limitov podľa jednotlivých priorít a opatrení. Po schválení súhrnných žiadostí platobný orgán informuje o tejto skutočnosti platobné jednotky, ktoré sú následne oprávnené previesť finančné prostriedky na účty konečných prijímateľov:
  • Účet konečného prijímateľa v prípade štátnych rozpočtových organizácií, štátnych príspevkových organizácií, vyšších územných celkov a ich rozpočtových a príspevkových organizácií, iných verejných organizácií (verejný sektor) je vedený v Štátnej pokladnici ako rozpočtový účet pre prostriedky ŠR a EÚ (v Sk) s dispozičným p
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Vydanie Dane a účtovníctvo v praxi 6/2007

Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Dane a účtovníctvo v praxi

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov