Účtovanie miezd v sústave jednoduchého účtovníctva (1. časť)

Základné pojmy

Mzda sa vypláca len z príjmu plynúceho z pracovného pomeru. Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu. Podľa § 118 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej „Zákonník práce“) mzdou je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. V podnikateľskej praxi sa používa aj výraz odmena. Mzda (odmena) sa vypláca aj za prácu, ktorú vykonáva fyzická osoba (ďalej len „FO“) na základe dohôd.

Mzda je z daňového hľadiska považovaná za príjmy zo závislej činnosti, t. j. príjmy podľa § 5 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Za mzdu sa z daňového hľadiska považuje každý príjem zo závislej činnosti.

Zamestnanec je podľa § 11 ods. 1 Zákonníka práce každá FO, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu, ak vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu. Za zamestnanca je na daňové účely považovaný každý príjemca (podľa ZDP daňovník) príjmu zo závislej činnosti, ale na účely povinného poistenia je za zamestnanca považovaný v niektorých prípadoch iný subjekt.

Zamestnávateľom je podľa § 7 Zákonníka práce každá FO alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu FO v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z uvedeného vzťahu. Za zamestnávateľa je na daňové účely považovaný každý platiteľ (daňovník), ktorý vypláca príjem zo závislej činnosti, ale na účely povinného poistného to môže byť aj inak.

Mzda

Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce je mzda peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda), ktorú poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi za prácu. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované za prácu pri príležitosti jeho pracovného alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu (ďalej „SF“). Za mzdu sa nepovažuje náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo SF, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) a obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť a iné plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi podľa Zákonníka práce, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemajú charakter mzdy.

Mzda ako daňový výdavok

Mzda a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnanca (ďalej mzda) poskytované v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce a pracovno-právnymi predpismi sú podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 ZDP daňovými výdavkami. Mzda vyplatená zamestnancovi je výdavkom, ktorý je možné uznať u podnikateľa – zamestnávateľa za daňový výdavok, lebo spĺňa podmienky pre daňovú uznateľnosť výdavku ustanovené v ZDP:

• Súvisí so zdaniteľným príjmom – podmienka je splnená, lebo zamestnanec vykonáva činnosť, napríklad v procese výroby, rozvozu, prezentácie, predaja tovaru, materiálu alebo služieb, ktorou zabezpečí podnikateľovi – zamestnávateľovi (ďalej len „podnikateľ“) zdaniteľný príjem. Ak by zamestnanec pracoval napríklad na oprave súkromného motorového vozidla alebo na výstavbe rodinného domu podnikateľa, mzda vyplatená za túto prácu by nebola u zamestnávateľa daňovým výdavkom, lebo výdavok nesúvisí so zdaniteľným príjmom.
• Musí byť preukázateľne vynaložená – každý výdavok musí podnikateľ aj skutočne doložiť. Preukázanie výdavku v praxi znamená doloženie dokladu, v prípade miezd to bude doklad o vyplatení mzdy zamestnancovi, napríklad výdavkový pokladničný doklad, ktorý zamestnanec pri prevzatí mzdy podpíše alebo výpis z bankového účtu, na ktoro