Účtovanie a vykazovanie pohľadávok a záväzkov z hľadiska času

Pohľadávky sú súčasťou majetku podniku. Majetok je podľa slovenskej právnej úpravy účtovníctva definovaný ako aktíva ÚJ, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, pričom je pravdepodobné, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky ÚJ a dajú sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až § 28 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“); vykazujú sa v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch [§ 2 ods. 4 písm. a) zákona o účtovníctve].
 

Záväzkom sa rozumie existujúca povinnosť ÚJ, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky ÚJ a dá sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až § 28 zákona o účtovníctve; vykazuje sa v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch [§ 2 ods. 4 písm. b) zákona o účtovníctve]. Takto definované záväzky sa členia na rezervy, dlhodobé záväzky, krátkodobé záväzky a bankové úvery a výpomoci.

Pri členení majetku a záväzkov sa uplatňujú viaceré hľadiská. V  príspevku sa budeme venovať časovému hľadisku členenia majetku a záväzkov.
 

Z hľadiska času sa majetok člení na dlhodobý a krátkodobý majetok. Pri definovaní dlhodobého a krátkodobého majetku sa prihliada na:

Pri definovaní dlhodobých a krátkodobých záväzkov sa prihliada na dohodnutú dobu splatnosti záväzkov.
 

Podľa slovenskej právnej úpravy účtovníctva za dlhodobý majetok sa považuje majetok, ktorého doba použiteľnosti (viaže sa na účel obstarania majetku), dohodnutá doba splatnosti (viaže sa len k pohľadávkam, pri ktorých je stanovená doba splatnosti) alebo vyrovnania iným spôsobom (inak ako splatnosťou) pri vzniku účtovného prípadu je dlhšia ako jeden rok. Krátkodobý majetok je majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je najviac jeden rok.
 

Dlhodobý záväzok je záväzok, ktorého dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je dlhšia ako jeden rok. Krátkodobý záväzok je záväzok, ktorého dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je najviac jeden rok.
 

Ak pri konkrétnom druhu majetku a konkrétnom druhu záväzku nie je možné aplikovať ani jednu z uvedených možností, rozhodujúci pre členenie majetku a záväzkov je zámer ÚJ, s akým sa obstarával majetok, alebo vznikal záväzok.
 

V súvislosti s časovým hľadiskom členenia majetku a záväzkov je potrebné vysvetliť dva pojmy – pojem dohodnutá doba splatnosti a pojem zostatková doba splatnosti. Dohodnutá doba splatnosti pohľadávok a záväzkov je doba dohodnutá v zmluve alebo iným spôsobom, v ktorej sa majú pohľadávky a záväzky splatiť. Podľa dohodnutej doby splatnosti sa pohľadávky a záväzky účtujú pri vzniku účtovného prípadu na príslušné syntetické účty (§ 12 ods. 4 opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov). Zostatkovou dobou splatnosti pohľadávok a záväzkov potom rozumieme dobu, ktorá sa rovná rozdielu medzi dohodnutou dobou splatnosti pri vzniku účtovného prípadu a dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Z uvedeného vyplýva, že jednotlivé druhy pohľadávok a záväzkov sa budú posudzovať z hľadiska zostatkovej doby splatnosti pre potreby ich vykázania v súvahe.
 

Časové hľadisko členenia majetku a záväzkov sa uplatňuje a treba ho brať do úvahy tak pri prvotnom účtovaní konkrétneho majetku a záväzku, t. j. pri vzniku účtovného prípadu, ako aj pri vykazovaní príslušného majetku a záväzku v súvahe. 
 

Pri účtovaní o majetku a záväzkoch v účtovníctve však okrem časového hľadiska sa uplatňuje aj hľadisko charakteru, čomu sú prispôsobené aj syntetické účty v rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov.
 

Pri vzniku účtovného prípadu sa posúdi časový charakter majetku a záväzkov a následne sa účtovný prípad zaúčtuje na príslušný syntetický účet. Ak dohodnutá doba splatnosti záväzku pri vzniku účtovného prípadu je menej, alebo sa rovná jednému roku, považuje sa záväzok za krátkodobý a zaúčtuje sa na príslušnom syntetickom účte krátkodobých záväzkov v ÚT 3 – Zúčtovacie vzťahy alebo v ÚS 23 – Bežné bankové úvery a ÚS 24 – Iné krátkodobé finančné výpomoci. Ak sa záväzok pri vzniku účtovného prípadu považuje za dlhodobý, zaúčtuje sa na príslušnom syntetickom účte v ÚT 4 – Kapitálové účty a dlhodobé záväzky. Z toho vyplýva, že pre účty záväzkov máme v rámcovej účtovej osnove osobitne účty pre krátkodobé a pre dlhodobé záväzky.
 

Špecifickou oblasťou sú pohľadávky, pre ktoré sa v rámcovej účtovej osnove nenachádzajú zvlášť účty pre dlhodobé pohľadávky a zvlášť účty pre krátkodobé pohľadávky. O krátkodobých pohľadávkach aj o dlhodobých pohľadávkach sa účtuje na tých istých syntetických účtoch v ÚT 3 a uplatnenie časového hľadiska sa zabezpečuje pomocou analytických účtov. To znamená, že pri vzniku účtovného prípadu konkrétna pohľadávka sa posúdi z hľadiska dohodnutej doby splatnosti, účtovný prípad sa zaúčtuje na syntetickom účte a časové hľadisko členenia na krátkodobé a dlhodobé pohľadávky sa zabezpečí pomocou analytických účtov.
 

Pri vykazovaní v súvahe jednotlivé pohľadávky a záväzky sa posudzujú z hľadiska zostatkovej doby ich splatnosti. Pohľadávky a záväzky, ktorých dohodnutá doba splatnosti bola pri vzniku účtovného prípadu menšia alebo rovná jednému roku, t. j. účtovali sa ako krátkodobé, vykazujú sa aj v súvahe medzi krátkodobými pohľadávkami a krátkodobými záväzkami. Pohľadávky a záväzky, ktorých zostatková doba splatnosti je k súvahovému dňu menšia alebo rovná jednému roku, musia sa vykázať v súvahe medzi krátkodobými pohľadávkami a krátkodobými záväzkami. Preto pohľadávky a záväzky, ktorých dohodnutá doba splatnosti bola pri vzniku účtovného prípadu dlhšia ako jeden rok, musia sa podrobnejšie analyzovať práve z hľadiska zostatkovej doby splatnosti. Tá časť dlhodobej pohľadávky alebo dlhodobého záväzku, ktorá bude zinkasovaná alebo uhradená v bezprostredne nasledujúcom účtovnom období, sa považuje za krátkodobú, z toho dôvodu sa táto krátkodobá časť dlhodobej pohľadávky, resp. dlhodobého záväzku musí najskôr v rámci analytickej evidencie preúčtovať z analytického účtu dlhodobej pohľadávky, resp. dlhodobého záväzku na príslušný analytický účet krátkodobej pohľadávky, resp. krátkodobého záväzku a následne vykázať medzi krátkodobými pohľadávkami, resp. krátkodobými záväzkami v súvahe. Časť dlhodobej pohľadávky alebo dlhodobého záväzku, ktorá nebude zinkasovaná alebo uhradená v priebehu 12 mesiacov od súvahového dňa, sa vykáže v súvahe medzi dlhodobými pohľadávkami, resp. dlhodobými záväzkami.

 

 

Záväzok z titulu poskytnutého bankového úveru bol pri vzniku účtovného prípadu klasifikovaný ako dlhodobý (dohodnutá doba splatnosti je 2 roky). Preto ÚJ bude účtovať tento účtovný prípad pri vzniku účtovného prípadu, t. j. 1. mája 2004 na účet 461 – Bankové úvery. K tomuto účtu si vedie ÚJ analytické účty:

Dátum	Doklad	Účtovný prípad	Suma v Sk	Syntetické účty		Analytické účty
				MD	D	MD	D
1. 5. 2004	VBÚ	Poskytnutie dlhodobého bankového úveru	900 000	221	261
1. 5. 2004	VDÚÚ	Poskytnutie dlhodobého bankového úveru	900 000	261	461		461.1

Pri zostavovaní účtovnej závierky k 31. 12. 2004 ÚJ musí analyzovať bankový úver z hľadiska zostatkovej doby splatnosti. Časť bankového úveru, ktorá bude splatná v roku 2005, bude považovaná za krátkodobú (doba splatnosti tejto časti je menej ako 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka). Preto ÚJ musí túto časť bankového úveru vo výške 500 000 Sk preúčtovať v rámci analytickej evidencie takto: