Tiché spoločenstvo z daňového a účtovného aspektu

Zmluva o tichom spoločenstve je upravená v § 673 až § 681 Obchodného zákonníka. Zmluvou o tichom spoločenstve sa tichý spoločník zaväzuje poskytnúť podnikateľskému subjektu určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní. Vklad tichého spoločníka môže byť peňažný aj nepeňažný, pričom nepeňažný vklad môže mať hmotnú aj nehmotnú povahu, môže byť hnuteľný aj nehnuteľný. Povaha vkladu je veľmi podobná všeobecnej úprave vkladu do obchodných spoločností podľa § 59 Obchodného zákonníka, pri jeho oceňovaní však nie je potrebný znalecký posudok. Je však vhodné, aby strany určili spôsob ocenenia a vymedzili jeho hodnotu započítanú na vklad tichého spoločníka.
 

Tichý spoločník je povinný odovzdať predmet vkladu podnikateľovi alebo umožniť mu jeho využitie pri podnikaní podľa zmluvy. Ak nie je stanovené v zmluve inak, podnikateľský subjekt prevzatím vecí okrem nehnuteľností sa stáva ich majiteľom. V prípade vkladu nehnuteľnosti je podnikateľský subjekt oprávnený na jej využívanie po dobu trvania zmluvy. Na druhej strane podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku plynúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania. Podstatou zmluvy o tichom spoločenstve teda je, že tichý spoločník sa zúčastňuje na podnikaní inej fyzickej alebo právnickej osoby – podnikateľa tým, že mu poskytne vklad bez toho, aby sa osobne zúčastňoval samotného podnikania.
 

Zmluva o tichom spoločenstve je absolútnym obchodom, t. j. zmluvné strany bez ohľadu na ich povahu musia pri jej uzatváraní postupovať podľa Obchodného zákonníka. Účastníkmi zmluvy o tichom spoločenstve sú na jednej strane podnikateľ a na druhej strane tichý spoločník. Jedna zo strán musí byť podnikateľom. (Pozri § 673 Obchodného zákonníka). Podnikateľom, ktorý uzatvoril zmluvu o tichom spoločenstve, môže byť fyzická osoba, všetky typy obchodných spoločností aj družstvo. Druhou stranou – tichým spoločníkom môže byť ktokoľvek, kto má právnu subjektivitu a majetok, ktorý môže použiť ako vklad tichého spoločníka. Môže, ale aj nemusí to byť podnikateľ, môže to byť fyzická aj právnická osoba. V praxi sa často vyskytuje otázka, či tichým spoločníkom obchodnej spoločnosti môže byť spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akcionár akciovej spoločnosti. Obchodný zákonník takúto možnosť nevylučuje. Tichým spoločníkom môže byť aj zamest- nanec podnikateľa, prípadne rodinný príslušník podnikateľa. Obchodný zákonník nestanovuje v osobe tichého spoločníka žiadne obmedzenia. Podnikateľ môže uzavrieť zmluvu o tichom spoločenstve s neobmedzeným počtom spoločníkov a môže tak urobiť na základe jednej zmluvy alebo na základe oddelených zmlúv. Pokiaľ bude v jednej zmluve uvedených viac tichých spoločníkov, z ktorých sa každý zaväzuje na samostatný vklad, nevznikajú medzi nimi žiadne väzby.

Uzavretím zmluvy o tichom spoločenstve nevzniká nový subjekt, ide o čisto záväzkový vzťah bez založenia novej spoločnosti, preto takéto spoločenstvo ani nepodlieha žiadnej registrácii. Jedinou formálno-právnou podmienkou vzniku takéhoto vzťahu je písomná forma zmluvy. Podstatnými náležitosťami zmluvy o tichom spoločenstve sú:

Predmet vkladu musí byť v zmluve presne vymedzený a rovnako aj výška podielu spoločníka na zisku, inak by bola zmluva neplatná. K výplate časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania podnikateľský subjekt sa musí zaviazať v zmluve o tichom spoločenstve. Ak v zmluve o tichom spoločenstve nie je určená výška zisku vyplývajúca z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania, nedôjde k jej vzniku, pretože v zmluve chýba podstatná časť.
 

Zmluva okrem uvedených podstatných náležitostí by mala obsahovať ešte množstvo ďalších, keďže ustanovenia zákona sú dispozitívne a je možné korigovať ich vôľou strán a dohodou. Zároveň existuje mnoho otázok, ktoré si strany musia vyriešiť samé, nakoľko zákon obsahuje len minimálny návod, ktorý nemusí byť použiteľný v každej situácii (druh a spôsob odovzdania vkladu, podiel na zisku a spôsob jeho určenia, spôsob nahliadania do dokumentov spoločnosti, možnosť ukončenia vzťahu a pod.). Zmluvné strany však musia zachovať charakter zmluvy, aby napokon nenadobudla napr. charakter zmluvy o úvere (napr. pri stanovení pevnej sadzby úroku a povinnosti jeho vyplácania bez ohľadu na vznik straty) alebo zmluvy o združení podľa § 829 Občianskeho zákonníka (záväzok na podieľaní sa určitým vkladom len na časti podnikania, t. j. vklad na presne stanovený účel).

 

Tichý spoločník sa nezúčastňuje na podnikaní priamo, nemá preto vplyv na rozhodovanie o obchodných a ďalších záležitostiach podnikateľského subjektu. V tom sa líši od vlastného spoločníka obchodnej spoločnosti. Práva a povinnosti z podni- kania voči tretím osobám vznikajú len podnikateľskému subjektu. Tichý spoločník je však oprávnený nahliadať do všetkých obchodných dokladov a účtovných záznamov týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa podieľa svojím vkladom podľa zmluvy o tichom spoločenstve. Ustanovenie je kogentné a zmluvné strany nemôžu zúžiť rozsah oprávnení tichého spoločníka alebo ich výkon obmedziť dohodou.
 

Zákon uvádza aj právo tichého spoločníka byť oboznámený s podnikateľskými zámermi podnikateľa, s predpokladaným vývojom stavu majetku a financií týkajúcich sa podnikania. Platí princíp, že tichý spoločník musí požiadať o tieto informácie, podnikateľ ich zase musí na požiadanie vydať. Sú rozhodujúce pre rozhodovanie spoločníka o zotrvaní v spoločenstve, o prípad- nom rozhodovaní sa o ukončení účasti alebo o zvýšení či znížení vkladu a pod.
 

Podnikateľ je povinný na požiadanie poskytnúť tichému spoločníkovi kópiu úč- tovnej závierky len vtedy, keď mu vzniká povinnosť mať závierku overenú audítorom. Spoločník má však v každom prípade právo byť s ňou oboznámený, pričom v zmluve si zmluvné strany môžu upraviť aj možnosť predloženia účtovnej závierky tichému spoločníkovi aj vtedy, keď zákon nevyžaduje jej overenie audítorom.
 

Podnikateľ je povinný na žiadosť tichého spoločníka zaslať požadované informácie alebo kópie listín tichému spoločníkovi na ním uvedenú adresu na vlastné náklady; pokiaľ ju neuvedie, musí ich poskytnúť vo svojom sídle. Daný spôsob poskytnutia informácií platí za predpokladu, ak zo zmluvy medzi podnikateľom a tichým spoločníkom nevyplýva iný spôsob poskytnutia týchto informácií a listín.
 

Práva a povinnosti voči tretím osobám z podnikania vznikajú iba pod- nikateľovi. Tichý spoločník ručí za záväzky podnikateľa iba vtedy, ak jeho meno je obsiahnuté v obchodnom mene podnikateľa, alebo ak vyhlási osobe, s ktorou rokuje podnikateľ o uzavretí zmluvy, že obaja podnikajú spoločne.

Tichý spoločník počas trvania zmluvy nie je oprávnený požadovať svoj vklad pred zánikom zmluvy. Až do 30 dní po zániku zmluvy podnikateľ je povinný vrátiť tichému spoločníkovi vklad zvýšený alebo znížený o jeho podiel na výsledku podnikania.(Pozri § 680 Obchodného zákonníka). Napr., ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú – do 31. 12. 2007, lehota na vrátenie vkladu začína plynúť 1. 1. 2008 a uplynie 30. 1. 2008. K vráteniu vkladu nedôjde v prípadoch, ak účasť tichého spoločníka na podnikaní podnikateľa skončila z dôvodu, že naňho pripadajúci podiel na strate dosiahol výšku jeho vkladu. Účasť tichého spoločníka na podnikaní zaniká:

Zákon neuvádza ako dôvod pre zánik zmluvy smrť (zánik) tichého spoločníka alebo podnikateľa. Možno teda predpokladať, že pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak, vzťah bude naďalej pokračovať, ak o to dedičia (právni nástupcovia) prejavia záujem.
 

Zmluvné strany si môžu dohodnúť aj iné spôsoby zániku alebo vypovedania zmluvy, resp. jej ukončenia. Zo zákona platí, že ak zmluva neurčuje inú výpovednú lehotu, možno ju vypovedať najneskôr 6 mesiacov pred koncom kalendárneho roka.
 

Jedným zo základných práv tichého spoločníka je podieľať sa na zisku dosiahnutom podnikateľom, ktorému poskytol vklad. Na druhej strane však tichý spoločník sa podieľa aj na riziku podnikania podnikateľa a tým aj na prípadnej strate. Zákon však pripúšťa možnosť dohodou strán vylúčiť podieľanie sa na strate. Podľa pomeru podielu na vklade (pokiaľ sa strany nedohodnú inak) pri strate sa zníži vklad spoločníka, vždy však najviac do výšky vkladu [keď podiel na strate prekročí výšku vkladu, zmluva zaniká podľa § 679 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka]. Hoci tichý spoločník sa podieľa aj na strate, pri neskoršej strate (t. j. po vyplatení podielu) nie je povinný vrátiť vyplatený podiel. Podiel tichého spoločníka na strate sa spravuje pravidlom, že každý následný zisk reprezentuje príslušné zvýšenie jeho vkladu a momentom dosiahnutia pôvodnej výšky vkladu vzniká mu opäť nárok na podiel na zisku. Nárok na podiel na zisku mu vzniká do 30 dní po vyhotovení ročnej účtovnej závierky. Ak je podnikateľom právnická osoba, plynie táto 30-dňová lehota od schválenia príslušnej účtovnej závierky.

 

Ak za príslušné zdaňovacie obdobie podnikateľský subjekt dosiahne zisk, pričom podiel na tichého spoločníka bude vyčíslený vo výške 10 000 Sk, výška podielu nebude predmetom dane, t. j. tichému spoločníkovi sa vyplatí celá suma 10 000 Sk.
 

Ak za príslušné zdaňovacie obdobie podnikateľský subjekt vykáže stratu a podiel straty pripadajúci na tichého spoločníka bude vo výške 10 000 Sk, podnikateľský subjekt o uvedenú čiastku 10 000 Sk zníži vklad tichého spoločníka, ktorý bude následne pred- stavovať výšku 30 000 Sk. Ak za nasledujúce zdaňovacie obdobie podnikateľský subjekt dosiahne zisk, pričom podiel na tichého spoločníka bude vyčíslený vo výške 25 000 Sk, postupovať sa bude takto: O podiel na strate sa znižuje vklad tichého spoločníka a o podiel na zisku v ďalších rokoch znížený vklad sa zvyšuje. Nárok na podiel na zisku vzniká spoločníkovi po dosiahnutí pôvodnej výšky vkladu. Výška podielu (25 000 Sk) nebude predmetom dane. Podnikateľský subjekt použije sumu 10 000 Sk na doplnenie vkladu tichého spoločníka do pôvodnej výšky 40 000 Sk a tichému spoločníkovi vyplatí zostávajúcu sumu, t. j. 15 000 Sk.