Logo DAU

Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Technické zhodnotenie hmotného majetku (2. časť)

Dátum: Rubrika: Problémy z praxe Zo seriálu: Technické zhodnotenie hmotného majetku

Technické zhodnotenie patrí medzi kategórie daňového a účtovného práva. Správne posúdiť, či ide o technické zhodnotenie alebo opravu nie je dôležité len z hľadiska účtovania alebo prípadnej daňovej kontroly a sankcií zo strany správcu dane, ale predovšetkým má veľký vplyv na výšku základu dane.

Ostatné pojmy definície technického zhodnotenia

Technickým zhodnotením sa stávajú výdavky až okamihom
dokončenia
nadstavby, prístavby, stavebnej úpravy, rekonštrukcie a modernizácie. Pred týmto okamihom ide o výdavky na obstaranie technického zhodnotenia, ktoré nie sú majetkovou hodnotou ani podľa ZDP. Po splnení všetkých technických, bezpečnostných, hygienických, požiarnych a iných zákonných požiadaviek podľa všeobecných pravidiel môže daňovník zaradiť novo vzniknuté majetkové hodnoty do používania, podobne ako novo obstaraný dlhodobý hmotný majetok.
Príklad č. 6:
Spoločnosť realizuje nadstavbu administratívnej budovy v rokoch 2020 a 2021. Budova je odpisovaná od roku 2017 rovnomerným spôsobom odpisovania zo vstupnej ceny 350 000 €. V roku 2020 sú vynaložené náklady na nadstavbu vo výške 60 000 € a v roku 2021 vo výške 46 000 €. K 30.11.2021 je nadstavba dokončená a následne skolaudovaná. Ako má spoločnosť správne odpisovať technické zhodnotenie - od roku 2020 alebo až po dokončení od roku 2021?
Nadstavba existujúcej budovy je technickým zhodnotením. V žiadnom prípade však nemožno považovať za technické zhodnotenie čiastku 60 000 € v roku 2020 a nie je možné o túto čiastku zvýšiť vstupnú cenu budovy a odpisovať z takto zvýšenej vstupnej ceny už v roku 2020. Technickým zhodnotením sa stáva nadstavba až po jej dokončení, ako vyplýva z § 29 ods. 1 ZDP. Do doby dokončenia nadstavby sú náklady spojené s touto nadstavbou v celkovej výške 106 000 € účtované na účet
042 - Obstaranie dlhodobého hmotného majetku
a až po dokončení nadstavby a jej skolaudovaní sa preúčtujú na účet
021 - Stavby.
Výdavky charakteru technického zhodnotenia sa hodnotia vždy u
jednotlivého majetku
samostatne evidovaného v majetku daňovníka. Takýmto samostatne evidovaným majetkom je vždy jedno konkrétne zhodnocované vozidlo, jedno výrobné zariadenie, jeden počítač, jedna budova a pod. Netypicky však môže byť technicky zhodnotený aj súbor hnuteľných vecí, ako napr. počítačová sieť, kompletná výrobná linka. Takýto súbor musí byť podľa § 22 ods. 2 ZDP evidovaný ako samostatný jednotlivý majetok, ktorý hodnotou presahuje hranicu 1 700 €.
Podstatným pojmom definície technického zhodnotenia je aj
"úhrn v zdaňovacom období",
podľa ktorého sa neposudzuje izolovane každý výdavok charakteru technického zhodnotenia na jednotlivom majetku, ale až ich celkový súčet za príslušné zdaňovacie obdobie.
Príklad č. 7:
Daňovník zaradil do majetku firmy v roku 2020 osobný automobil v obstarávacej cene 28 000 €. V roku 2021 vybavil automobil telefónom za 550 €, dal namontovať bezpečnostné zariadenie s vysokým stupňom ochrany za 1 000 € a nakoľko automobil využíval aj na prepravu materiálu, kúpil v roku 2021 ťažné zariadenie, ktoré aj s montážou obstaral v hodnote 250 €.
Pretože uvedené výdavky majú charakter modernizácie - ide o rozšírenie vybavenia automobilu a v úhrne za zdaňovacie obdobie presiahnu hranicu určenú pre zaradenie do technického zhodnotenia, ide o technické zhodnotenie, ktoré zvýši vstupnú (obstarávaciu) cenu majetku o sumu 1 800 €.
Ak by podnikateľ nákup ťažného zariadenia posunul až na január 2022, potom by modernizácia automobilu v roku 2021 nepresiahla čiastku 1 700 € a daňovník by mohol výdavky spojené s modernizáciou uplatniť ako daňové výdavky.
Zmeny stavieb
Prvú skupinu technických zhodnotení podľa zákona o dani z príjmov tvoria zmeny dokončených stavieb, ktorými sú:
-
nadstavby,
-
prístavby,
-
stavebné úpravy,
definované stavebno-právnymi predpismi, na ktoré sa ZDP odvoláva.
Ako sme už uviedli, ZDP v § 29 výslovne ustanovuje, že aj zmeny stavieb musia byť dokončené. Kritériom pre vznik technického zhodnotenia je teda dokončenie vykonávanej zmeny stavby, najmä dokončenie príslušného stavebného diela, obvykle spojené s jeho odovzdaním a prevzatím (bežne na základe preberacieho protokolu medzi zhotoviteľom a objednávateľom stavebného diela). Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v z. n. p.) sa totiž pri stavbách dielom v obchodno-právnom zmysle vždy rozumie zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Ak sa podľa zmluvy o dielo má riadne vykonanie diela preukázať vykonaním dohodnutých skúšok, v takomto prípade sa považuje vykonanie diela za dokončené až vtedy, keď sa tieto skúšky úspešne vykonali.
Nadstavby
Podľa § 139b ods. 5 písm. a) stavebného zákonasa nadstavbami rozumejú také zmeny dokončených stavieb, ktorými sa stavby zvyšujú. Pretože sa pri týchto zmenách stavieb nezachováva vonkajšie výškové ohraničenie stavieb a nejde len o stavebné úpravy (
pozri ďalej
), vyžadujú nadstavby vždy vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia. V praxi spravidla nebývajú problémy s označením výdavkov na nadstavby ako výdavkov na technické zhodnotenie.
Prístavby
Podľa § 139b ods. 5 písm. b) stavebného zákona sa prístavbami rozumejú také zmeny dokončených stavieb, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou. Treba zdôrazniť, že za prístavbu sa nepovažuje taká stavba, ktorá nie je s pôvodnou stavbou prevádzkovo prepojená. V takomto prípade ide o samostatnú stavbu, a teda tiež o samostatnú vec v právnom zmysle, a preto tiež o samostatný hmotný majetok na daňové a účtovné účely. Aj v prípade prístavby platí, že sa nezachovávajú vonkajšie pôdorysné ohraničenia stavby, a preto sa vyžaduje vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia.
Stavebné úpravy
Podľa § 139b ods. 5 písm. c) stavebného zákona sa stavebnými úpravami rozumejú také zmeny na dokončených stavbách, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby. Podľa § 39a ods. 3 stavebného zákona sa na stavebné úpravy nevyžaduje územné rozhodnutie, vyžaduje sa stavebné povolenie (§ 55 ods. 1 stavebného zákona). Avšak pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby a ani sa nemení spôsob užívania stavby, sa podľa § 55 ods. 2 stavebného zákona nevyžaduje ani stavebné povolenie (postačí ohlásenie stavebnému úradu). Pre doplnenie je však potrebné uviesť, že stavebný úrad môže (podľa § 57 stavebného zákona) určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.
V praxi je pri stavebných úpravách stále využívaným vodidlom ustanovenie
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Vydanie Dane a účtovníctvo v praxi 10/2021

10/2021
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Dane a účtovníctvo v praxi

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov