Svedecká výpoveď a jej dôležitosť pri správe daní (2. časť)

Postup správcu dane pri svedeckej výpovedi

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. upravuje inštitút svedka na účely správy daní v ust. § 25. Uvedené ustanovenie neupravuje presný postup správcu dane vypočutia svedka. Skôr ide o rámcový postup správcu dane pri vypočutí svedka, podľa ktorého sa nevyžaduje, aby svedok na výzvu správcu dane najprv vypovedal všetko, čo vie o predmete vypočutia, a aby mu až potom boli kladené otázky, potrebné k doplneniu alebo vyjasneniu odpovedí. Preto možno uviesť, že takýto postup správcu dane je z praktického hľadiska nanajvýš vhodným spôsobom vypočutia svedka. Na druhej strane zasa platí tiež, že pri vypočutí svedka nemožno klásť úskočné otázky alebo otázky napovedajúce odpoveď.

Daňový poriadok pred vypočutím svedka ukladá správcovi dane len povinnosť poučiť svedka o možnosti odoprieť vypovedať, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať. Poučí ho aj o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.

Výpoveď svedka sa môže uskutočniť z podnetu správcu dane, alebo z podnetu inej osoby a aj z podnetu daňového subjektu, ktorý je oprávnený v rámci svojej dôkaznej povinnosti navrhnúť správcovi dane vypočutie, resp. výsluch svedka na podporu svojich tvrdení. Pre osobu v postavení svedka pri správe daní ide o osobu, ktorá je povinná vypovedať. Svedecká výpoveď je osobným úkonom viazaným na určitú osobu, ktorú nemôže vykonať nikto iný; svedok sa považuje za osobu nezastupiteľnú pri správe daní, daňový poriadok jednoznačne nevylučuje ako svedka osobu, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony a pokiaľ je táto osoba schopná vnímať a má spôsobilosť vnímať skutočnosti v rámci charakteru procesu správy daní.

Správca dane následne dôkladne zhodnotí túto výpoveď z hľadiska jej hodnovernosti a závažnosti uplatňované pri hodnotení dôkazov v rámci dokazovania podľa § 24 daňového poriadku. Správca dane by mal takúto osobu vypovedať len v ojedinelých v prípadoch, ak si to situácia naozaj vyžaduje. Osoby, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony nemôžu pri správe daní v plnom rozsahu nadobúdať práva a brať na seba právne povinnosti, a ak vypovedajú tak len v prítomnosti ich zákonného zástupcu.

Svedkom môže byť len osoba, ktorá v prejednávanej veci v rámci správy daní nie je v postavení daňového subjektu, ale ako inej osoby.

♦ Príklad č. 2:

Správca dane vykonáva dokazovanie skutočnej realizácie dodania tovaru alebo služby u daňového subjektu.

Ako svedka v prejednávanej veci nemožno predvolať daňový subjekt. Kontrolovaný daňový subjekt je povinný preukazovať skutočnosti ako účastník konania, ale nie ako svedok; svedkom môže byť zamestnanec tohto daňového subjektu.

* * *

Výpoveď svedka je dôkazom. Svedok môže výpoveď urobiť ústne do zápisnice u správcu dane. Pred začiatkom výsluchu je správca dane povinný zistiť totožnosť svedka a poučiť ho o práve odoprieť výpoveď, o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať, ako aj o právnych následkoch neúplnej alebo nepravdivej výpovede.

Zákon vymedzuje, kto môže odoprieť výpoveď (napr., ak by týmto úkonom spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám). Zákon nedefinuje blízku osobu, a preto sa pri jej vymedzení postupuje podľa § 116 a 117 Občianskeho zákonníka. Podľa uvedených ustanovení blízkymi osobami sú príbuzní v priamom rade – súrodenec a manžel a iné osoby – starí rodičia, vnuci, strýko, bratranec a pod., medzi ktorými musí existovať rodinný alebo obdobný pomer.

Svedok môže odoprieť výpoveď ako celok alebo jej časť. Odopretie výpovede musí svedok správcovi dane oznámiť a je povinný zároveň uviesť dôvod odopretia výpovede. Oprávnenosť a dôvody odopretia vypovedať osoby v postavení svedka posudzuje správca dane.

Zákon tiež vymedzuje skutočnosti, o ktorých svedok nesmie byť vypočúvaný. Ide o informácie alebo veci, ktoré sú utajovanými skutočnosťami a ktoré vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením, ktoré upravuje § 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočnost