Surfovanie po internete počas pracovnej doby

Internet zároveň ponúka zamestnancom aj príležitosť vyhnúť sa práci, pracovným úlohám, a  to bez  toho, aby opustili pracovisko.

V  zahraničí sa na úmyselné vyhýbanie a  zaháľanie zamestnanca, pri ktorom tento zamestnanec používa informačné technológie, ako napr. internet, označuje anglickým termínom „cyberslacking“ alebo aj „cyberloafing“.

Cyberslackingom je v  podstate každý úmyselný akt zamestnanca, kedy tento počas pracovnej doby využíva firemný prístup na internet na také surfovanie po internete, ktoré nesúvisí s  jeho prácou, alebo aj prijímanie a odosielanie súkromných e-mailov.

Viacerí zamestnávatelia sa proti cyberslackingu bránia tým, že blokujú zamestnancom prístup k  vybraným internetovým stránkam (napr. stránkam sociálnych sietí, stránkam s  počítačovými hrami, či pornografickým obsahom, ale aj k  stránkam s  dennými správami). Zamestnávatelia sa tak snažia brániť voči zníženiu produktivity ich zamestnancov.

Viacerí zamestnávatelia sa voči cyberslackingu bránia tým, že zákaz  zneužívať internet na súkromné účely majú zakotvený v  interných predpisoch. Absencia jasných pravidiel používania internetu u  zamestnávateľa môže viesť nielen k  strate produktivity jednotlivých zamestnancov, ale aj k  vzniku bezpečnostných rizík a v  neposlednom rade aj k  právnym dôsledkom (napr. zodpovednosti za sťahovanie nelegálneho softvéru, či zasielanie dokumentov vykazujúcich šikanu kolegov a  pod.).

Článok sa zaoberá tým, ako môže zamestnávateľ právne riešiť surfovanie zamestnanca na internete. Článok tiež poukazuje na judikatúru českých súdov ohľadne surfovania zamestnanca na internete a  poukazuje na súvis s  ustanoveniami slovenského Zákonníka práce.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR vo veci pod sp. zn. 21 Cdo 1771/2011

V Českej republike sa objavil prípad, keď zamestnávateľ prepustil zamestnanca, ktorý sa viac na počítači počas pracovnej doby zabával, ako pracoval. Prípad tohto zamestnanca riešil dokonca Najvyšší súd ČR. Najvyšší súd sa v  rozhodnutí, týkajúcom sa daného prípadu, vyjadril k  otázke možnosti sledovania webových stránok prehliadaných zamestnancom nesúvisiacich s  plnením jeho pracovných povinností zo strany zamestnávateľa, a  teda sa vyjadril aj k  ustanoveniu Zákonníka práce, ktoré umožňuje zamestnávateľovi primeraným spôsobom kontrolovať zákaz  využívania výrobných a pracovných prostriedkov zamestnávateľa, vrátane výpočtovej techniky zamestnancom na jeho osobnú potrebu.

Konanie o  neplatnosť skončenia pracovného pomeru začalo pred Okresným súdom v  Jindřichově Hradci. Spor spočíval v  tom, že zamestnávateľ okamžite skončil so zamestnancom pracovný pomer z  dôvodu závažného porušovania predpisov, ktoré sa vzťahovali na zamestnancom vykonávanú prácu. Závažné porušenie malo spočívať v  tom, že v  období od 1. septembra 2009 do 30. septembra 2009 počas pracovnej doby zamestnanec strávil viac ako 100 hodín neefektívnou prácou na počítači, a  to tým, že si prezeral rôzne internetové stránky, ktoré s  jeho prácou nesúviseli a  ktoré zamestnávateľ v  internom predpise zakázal navštevovať. Zamestnávateľ v  konaní poukázal na to, že interný predpis obsahuje výslovný zákaz  používať internetové stránky s  pochybným, či citlivým obsahom, alebo stránky typu on-line spravodajstvo, sledovanie TV prostredníctvom internetu, ktoré môžu nadmerne zaťažovať počítačovú sieť a ktoré nesúvisia s  výkonom dohodnutej práce. Zamestnávateľ taktiež poukázal na to, že počet hodín, ktoré zamestnanec venoval tejto mimopracovnej aktivite bol značne vysoký, a  to až 102,97  hodín z  celkového fondu pracovného času, ktorý predstavoval 168 hodín v  danom mesiaci, čo je viac ako polovica pracovnej doby (vyjadrené percentuálne 61,30  %). Zamestnanec tak z  21 pracovných dní odpracoval pre zamestnávateľa len cca. 8 pracovných dní a  cca. 13 pracovných dní sa venoval mimopracovnej činnosti (surfovaniu na internete)