Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Študenti a daň z príjmov zo závislej činnosti v roku 2007

Rubrika: Poistné, odvody a mzdy

Mnoho študentov nielen cez prázdniny, ale aj počas štúdia brigáduje, najčastejšie na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohôd o vykonaní práce, dohôd o brigádnickej práci študentov a od 1. 9. 2007 aj na základe dohôd o pracovnej činnosti, uzatvorených podľa Zákonníka práce.

Mnoho študentov nielen cez prázdniny, ale aj počas štúdia brigáduje, najčastejšie na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohôd o vykonaní práce, dohôd o brigádnickej práci študentov a od 1. 9. 2007 aj na základe dohôd o pracovnej činnosti (ďalej len „dohody“), uzatvorených podľa Zákonníka práce (ďalej len „ZP“). 

Vzhľadom na novelizáciu ZP zákonom č. 348/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2007 pri uzatvorení dohôd je potrebné vychádzať najmä z § 223 až § 228a ZP. Zamestnávatelia na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb, by mali len výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody, a to len vtedy, ak ide:
  • pri dohode o vykonaní práce: o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom a
  • pri dohode o brigádnickej práci študentov a dohode o pracovnej činnosti: o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce. 
Ide o pracovnoprávne vzťahy, ktorých sa týkajú ustanovenia prvej časti ZP (§ 1 až § 40). Z nich napríklad vyplýva, že za prácu na dohodu sa nevypláca mzda, ale dohodnutá odmena. Výška minimálnej mzdy na tieto pracovnoprávne vzťahy sa nevzťahuje, ako ani povinnosť prispievať týmto zamestnancom na stravovanie, netvorí sa na nich ani sociálny fond atď.
 
Dohody nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). S mladistvými je možné uzatvárať ich len vtedy, ak sa tým neohrozí ich zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie.
 
Niektorí zamestnávatelia „zabúdajú“ na § 224 ods. 2 ZP, kde sú uvedené v tejto súvislosti ich povinnosti. Jednou z nich je napr. aj vedenie evidencie uzatvorených dohôd v poradí, v akom boli uzatvorené a u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti, aj evidenciu pracovného času.
 
Podľa § 227 až 228a ZP:
  • práce na dohody o brigádnickej práci študentov nemožno vykonávať v rozsahu prekračujúcom v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času
  • pracovnú činnosť na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať v rozsahu najviac 10 hodín týždenne
Pri uzatváraní dohody o vykonaní práce je potrebné dodržať podmienku, aby predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa dohoda uzatvára, nepresiahol 350 hodín v kalendárnom roku (pozn.: do konca augusta 2007 bola stanovená hranica v dĺžke najviac 300 hodín). Do tohto rozsahu sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre toho istého zamestnávateľa na základe inej dohody (spočítajú sa). Písomná dohoda o vykonaní práce sa musí uzatvoriť najneskôr deň pred začatím výkonu práce (v praxi to býva často predmetom kontroly).

Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu, prípadne na neurčitý čas, pričom v nej možno dohodnúť aj spôsob jej zrušenia. Študent sa musí preukázať potvrdením štatúte študent, ktoré musí byť súčasťou dohody.
 
Dohodu o pracovnej činnosti možno uzatvoriť na určitú dobu alebo na neurčitý čas. Môže v nej dohodnúť spôsob skončenia. Okamžité skončenie dohody je možné v rovnakých prípadoch, v ktorých možno okamžite zrušiť pracovný pomer (pozri § 59 ZP). Ak dôvod skončenia z dohody o pracovnej činnosti priamo nevyplýva, môže sa skončiť dohodou účastníkov (zamestnávateľa a zamestnanca) k dohodnutému dňu alebo len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou (jednostranne). Táto doba začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila (pozri § 38 ZP).
 
Všetky tri dohody je potrebné uzavrieť písomne, inak sú neplatné.
 
Niektorí študenti pracujú aj na základe pracovného pomeru (uzatvoreného na základe pracovnej zmluvy), často na čiastočný úväzok. Niektorí sú spoločníkmi spoločností s ručením obmedzeným, kde za prácu pre spoločnosť poberajú príjmy zo závislej činnosti.
 

Postavenie študenta z pohľadu dane z príjmov

Na daňové účely sú študenti daňovníkmi rovnako, ako ostatné fyzické osoby. Pri zdanení ich príjmov sa aplikujú všeobecne platné princípy v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Tak ako ostatní majú nárok na uplatnenie základnej nezdaniteľnej časti základu dane (na daňovníka za rok 2007 vo výške 95 616 Sk, na vyživovanú manželku a do 12 000 Sk, ak si platia poistné na životné poistenie, účelové sporenie alebo v niektorých prípadoch aj na doplnkové dôchodkové sporenie). Pravidlá na podávanie daňových priznaní sa u nich tiež nelíšia od ostatných fyzických osôb.
 
Postavenie študenta je však významné napr. na účely platenia poistného do Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne.
 
Na spôsob zdanenia ich príjmov nemá vplyv ani to, že rodičia alebo iné oprávnené osoby si na nich uplatňujú ako na vyživované osoby nárok na daňový bonus a že poberajú na nich prídavky na deti. Tieto plnenia navzájom nesúvisia. Na daňový bonus a na prídavky na deti výška príjmov vyživovaných detí, na ktoré sa poberajú, nemá vplyv.
 

Postup zdanenia v priebehu roka

Zamestnávatelia musia z akéhokoľvek príjmu zo závislej činnosti odviesť preddavok na daň alebo daň vyberú zrážkou podľa splnenia ďalej uvedených podmienok. Keďže zdaňovacím obdobím na tieto účely je kalendárny mesiac, musia zdaniť príjmy zo závislej činnosti vyplatené v úhrne za takéto obdobie.
 
Konečná (čistá) výška príjmu študenta závisí nielen od výšky povinného poistného, ale aj od výšky dane alebo preddavku na daň, ktoré zamestnávateľ v čase výplaty musí z príjmu zo závislej činnosti zraziť a odviesť príslušným inštitúciám (poistné do Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne a daň alebo preddavok na daň daňovému úradu podľa miestnej príslušnosti zamestnávateľa). To, či zamestnávateľ z príjmu zrazí daň alebo preddavok na daň (v oboch prípadoch vo výške 19 %), závisí v prvom rade od toho, či študent podpíše u zamestnávateľa vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „vyhlásenie“) za účelom uplatnenia mesačnej nezdaniteľnej sumy základu dane (7 968 Sk), prípadne aj daňového bonusu, alebo nie.
 
Podľa oznámenia MF SR (č. MF/020381/2007-72), ktoré vyšlo vo Finančnom spravodajcovi č. 8/2007 Z. z., mesačný daňový bonus od júla 2007 je vo výške 555 Sk.
 
Pozn.: MF SR vychádzalo pri svojich prepočtoch z koeficientu rastu vo výške 2,9 vydaného ŠÚ SR podľa indexu rastu spotrebiteľských cien nízkopríjmových domácností za sledované obdobie.
 
Problém je však v tom, že podľa § 52 ods. 48 ZDP sa má vychádzať z koeficientu rastu životného minima platného pre pln
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály