Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Stravné na pracovných cestách, stravovanie a daň z príjmov

Rubrika: Daň z príjmov

Stravné je jednou z cestovných náhrad, ktorá patrí za stanovených podmienok zamestnancovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe za každý kalendárny deň pracovnej cesty. Tieto podmienky ustanovuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p.


Stravné
je jednou z cestovných náhrad, ktorá patrí za stanovených podmienok zamestnancovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) za každý kalendárny deň pracovnej cesty. Tieto podmienky ustanovuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „ZCN“).

U SZČO na uvedené účely budeme považovať za pracovnú cestu výkon činnosti v inom mieste, ako je miesto, v ktorom táto osoba pravidelne vykonáva činnosť. Definícia v takomto zmysle vychádza z § 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Z ustanovenia vyplývajú daňovo uznateľné náklady (výdavky) – SZČO spojené s výkonom činnosti na takomto mieste (ďalej len „výdavky“). Pre zamestnancov aj SZČO budem v ďalšom texte jednotne uvádzať pojem pracovná cesta.

Zamestnanci aj SZČO majú nárok na úhradu výdavkov spojených s pracovnými cestami podľa ZCN. Do nárokovej výšky ide u zamestnancov o príjem, ktorý nie je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti a u zamestnávateľov a u SZČO o daňovo uznateľné výdavky.

 

Stravné nárokové a nenárokové

Suma stravného je ustanovená v ZCN v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma.
 
Tuzemské pracovné cesty (§ 5 ZCN)
Ide o tieto pásma:
  1. 5 až 12 hodín,
  2. nad 12 hodín až 18 hodín a
  3. nad 18 hodín.
Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sú potom ustanovené sumy stravného pre jednotlivé časové pásma. Od 1. januára 2006 platí opatrenie MPSVaR SR č. 615/2005 Z. z. o sumách stravného, z ktorého vyplývajú tieto sumy stravného:
  1. 89 Sk pre časové pásmo 5 hodín až 12 hodín,
  2. 135 Sk pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín a
  3. 208 Sk pre časové pásmo nad 18 hodín.
Výška stravného v zmysle ZCN má vplyv nielen na výšku preplatených cestovných náhrad podľa dĺžky pracovnej cesty zamestnanca a SZČO, ale aj na ďalšie ich nárokové plnenia (napr. na určenie výšky príspevku na stravovanie za stanovených podmienok).

Ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu (mimo pravidelného pracoviska atď.), jedným z často diskutovaných problémov býva, na akú výšku stravného má zamestnanec nárok najmä v súvislosti so stravovaním.

Z daňového pohľadu platí, že u zamestnancov sú poskytnuté cestovné náhrady len do nárokovej výšky príjmom, ktorý nie je predmetom dane z príjmov [§ 5 ods. 5 písm. a) ZDP]. Na druhej strane výplaty nenárokové sú zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. Z pohľadu zamestnávateľa je vyplatené stravné do výšky, na ktorú má zamestnanec nárok, považované za daňový výdavok v súlade s § 19 ods. 2 písm. d) ZDP. Výplaty nad nárok, resp. nad limit stanovený napr. ZCN sú výdavky (náklady) dobrovoľné, ktoré nie je možné daňovo uznať.
 
Príklad č. 1:
Zamestnanec je na tuzemskej pracovnej ceste, ktorá trvá ten istý deň viac ako 18 hodín. Zamestnávateľ mu zaplatí stravné vo výške 300 Sk. Keďže ide o tuzemskú pracovnú cestu, má nárok na stravné len vo výške 208 Sk. Rozdiel vo výške 92 Sk mu musí zdaniť. To znamená, k bežnému zdaniteľnému príjmu zo závislej činnosti za kalendárny mesiac mu túto sumu pripočíta fiktívne a zdaní celý príjem spolu. Do daňovo uznateľných výdavkov zamestnávateľ zahrnie len sumu 208 Sk. Tento príjem podlieha dani z príjmov, preto sa z neho musí zaplatiť aj preddavok na poistné na zdravotné poistenie. Keďže nejde o príjem za vykonanú prácu, ale ide o cestovnú náhradu, do vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie sa nezahŕňa.

***
 
Osobitným spôsobom sa počíta výška stravného pre zamestnancov, ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania.
a) Ak počas jedného dňa zamestnanec vykoná viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako päť hodín, patrí mu stravné za celkový čas ich trvania (hodiny sa spočítajú na uvedený účel). Platí to za predpokladu, že celkový súčet trvania pracovných ciest je v tomto dni päť hodín a viac. Ak by sa prepočet nevykonal, t. j. každá pracovná cesta by sa brala osobitne do úvahy, zamestnanec by nemal nárok na stravné za každú cestu osobitne. [Pozri § 5 ods. 4 písm. a) ZCN.]
 
Príklad č. 2:
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály