Špecifické prípady pri platení daňovej licencie

Ak vlastná daňová povinnosť právnickej osoby vypočítaná v da­ňovom priznaní je nižšia ako suma daňovej licencie, zaplatí daňovník za zdaňovacie obdobie sumu vo výške daňovej licencie.

Príspevok prináša niektoré špecifické prípady v súvislosti s platením a započítavaním daňovej licencie a spôsob jej vykazovania v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2016.

Základné pravidlá pri platení daňovej licencie

Daňová licencia je upravená v § 46b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Svojím charakterom je minimálnou daňou, ktorú daňovník – právnická osoba – zaplatí v prípade, ak ním vypočítaná daňová povinnosť v daňovom priznaní je nižšia ako ustanovená suma daňovej licencie alebo v prípade, ak vykáže v daňovom priznaní daňovú stratu, resp. nulovú daňovú povinnosť.

Daňovou povinnosťou na tento účel treba rozumieť daň, ktorá je uvedená na riadku 800 daňového priznania, t. j. daň:

• po odpočítaní úľav na dani podľa § 30a alebo § 30b ZDP, resp. úľav poskytnutých podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v z. n. p. a
• po zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45 ZDP.

Výška daňovej licencie sa určuje v závislosti od ročného obratu daňovníka a v závislosti od toho, či je alebo nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Obidve tieto kritériá sú posudzované k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, to znamená, že daňovú licenciu v určenej výške platí daňovník podľa výšky obratu k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa licencia platí, a v prípade podmienky, či je alebo nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, podľa skutočnosti k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.

U daňovníka, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách podľa osobitného predpisu (vyhláška Štatistického úradu SR č. 358/2011 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2012 až 2014 v z. n. p. – ďalej len „Vyhláška č. 358/2011 Z. z.“), ustanovená výška daňovej licencie sa znižuje na polovicu.

Daňová licencia za príslušné zdaňovacie obdobie je splatná v rovnakej lehote, ako je splatná daňová povinnosť, t. j. v lehote na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby podľa § 49 ZDP. Ak si daňovník predĺži lehotu na podanie daňového priznania, predlžuje sa aj splatnosť daňovej licencie.

Daňovník, ktorý zaplatil daňovú licenciu, má možnosť kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a skutočnou daňovou povinnosťou vypočítanou v daňovom priznaní započítať na daňovú povinnosť v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová licencia zaplatená. Ak daňovník zaplatí daňovú licenciu napríklad za zdaňovacie obdobie roka 2016, je možné ju započítať na daňovú povinnosť v zdaňovacích obdobiach 2017 až 2019. Započítať daňovú licenciu v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach je však možné len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu daňovej licencie.

Daňovník, ktorý má kratšie zdaňovacie obdobie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich mesiacov, platí daňovú licenciu v pomernej výške v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia. Daňová licencia sa vypočíta:

Od platenia daňovej licencie sú oslobodení daňovníci vymedzení v § 46b ods. 7 ZDP, a to:

• novovzniknutý daňovník za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol,
• daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, verejná obchodná spoločnosť a Národná banka Slovenska,
• daňovník, ktorý prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko,
• daňovník v konkurze a v likvidácii,
• pozemkové spoločenstvo za podmienok ustanovených v § 46b ods. 7 písm. e) ZDP,
• daňovník, ktorý podal návrh na zrušenie bez likvidácie podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka.

Nárok na zápočet daňovej licencie alebo kladného rozdielu medzi daňovou povinnosťou vypočítanou v daňovom priznaní a zaplatenou daňovou licenciou zaniká:

• ak daňovníkovi počas troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová licencia zaplatená, nevznikne možnosť odpočítať daňovú licenciu alebo kladný rozdiel medzi daňovou povinnosťou vypočítanou v daňovom priznaní a zaplatenou daňovou licenciou, a to z dôvodu vykázania nedostatočnej výšky daňovej povinnosti počas týchto troch zdaňovacích období,
• ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie – z uvedeného dôvodu právny nástupca zanikajúcej spoločnosti zlúčením, splynutím alebo rozdelením nemá nárok na započítanie daňovej licencie, ktorú zaplatila spoločnosť zrušená bez likvidácie,
• ku dňu vstupu daňovníka do konkurzu alebo ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie, a to z dôvodu, že ­daňovníci za zdaňovacie obdobie, ktoré začína dňom vstupu do likvidácie alebo dňom vyhlásenia konkurzu až do skončenia likvidácie alebo konkurzu nie sú povinní platiť daňovú licenciu.

Riešenie špecifických prípadov pri platení daňovej licencie

Zmena právnej formy a pomerná výška daňovej licencie

Pri zmene právnej formy daňovníka sa končí zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu zápisu zmeny do obchodného registra. Nové zdaňovacie obdobie sa začína dňom zápisu zmeny do obchodného registra a trvá do dňa, keď by sa skončilo zdaňovacie obdobie daňovníka, ak by k zmene právnej formy nedošlo.

V § 46b ZDP je pre daňovníka – právnickú osobu zavedená povinnosť platiť daňovú licenciu za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby je nižšia ako ustanovená výška daňovej licencie alebo za ktoré vykáže daňovú stratu. Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, daňová licencia sa vypočíta vo výške súčinu 1/12 ustanovenej výšky daňovej licencie a počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia.

Daňovník, ktorý zmení právnu formu a z tohto dôvodu je povinný podať daňové priznanie, pričom zápis zmeny do obchodného registra prebehne v priebehu kalendárneho mesiaca, súčet kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia ukončeného dňom predchádzajúcim dňu zápisu zmeny do obchodného registra a zdaňovacieho obdobia začínajúceho dňom zápisu zmeny do obchodného registra je trinásť. Napriek tomu je daňovník povinný postupovať v intenciách ZDP, tzn., že daňovú licenciu vypočíta vo výške súčinu 1/12 ustanovenej výšky daňovej licencie a počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia, a to bez ohľadu na skutočnosť, že súčet pomerných častí daňových licencií za jednotlivé zdaňovacie obdobia môže byť vyšší ako suma daňovej licencie ustanovená v § 46b ods. 2 ZDP.

♦ Príklad č. 1:

Spoločnosť od 22. 11. 2016 zmenila právnu formu zo s. r. o. na k. s. Za rok 2016 teda spoločnosti vznikli dve zdaňovacie obdobia – jedno od 1. 1. 2016 do 21. 11. 2016 (obdobie právnej formy s. r. o.) a druhé od 22. 11. 2016 do 31. 12. 2016 (obdobie právnej formy k. s.). Spoločnosť je povinná za každé zdaňovacie obdobie vypočítať daňovú licenciu v pomernej výške v súlade s § 46b ods. 6 ZDP. Do ktorého zdaňovacieho obdobia spoločnosť započíta pomernú časť daňovej licencie (1/12) pripadajúcu na mesiac, v ktorom nastala zmena právnej formy?

Spoločnosť bude za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2016 do 21. 11. 2016 (obdobie právnej formy s. r. o.) platiť daňovú licenciu vo výške 11/12 z ustanovenej výšky daňovej licencie a za zdaňovacie obdobie od 22. 11. 2016 do 31. 12. 2016 (obdobie právnej formy k. s.) vo výške 2 / 12 z ustanovenej výšky daňovej licencie. To znamená, že súčet pomerných častí daňových licencií za jednotlivé zdaňovacie obdobia bude 13 / 12, t. j. bude vyšší ako suma daňovej licencie ustanovená v § 46b ods. 2 ZDP.

* * *

Daňová licencia pri zrušení rozhodnutia o zrušení spoločnosti likvidáciou

Podľa ust. § 68 ods. 12 ­zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“) spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti môžu zrušiť svoje rozhodnutie o zrušení spoločnosti a jej vstupe do likvidácie do času, než sa začalo s rozdeľovaním likvidačného zostatku. Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia sa skončí výkon funkcie likvidátora, ktorý je povinný odovzdať všetky doklady o priebehu likvidácie štatutárnemu orgánu spoločnosti.

Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie. V § 41 ods. 4 ZDP sa stanovuje zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii v prípade, že likvidácia neskončí do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. ZDP neupravuje zdaňovacie obdobie, ani postup daňovníka v prípade, kedy je po vstupe do likvidácie zrušené rozhodnutie spoločnosti o zrušení spoločnosti a jej vstupe do likvidácie podľa § 68 ods. 12 Obchodného zákonníka.

Nakoľko ZDP túto situáciu explicitne nerieši, pri stanovení zdaňovacieho obdobia je potrebné vychádzať z ustanovení ZDP, ako aj z ustanovení § 16 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) týkajúcich sa otvorenia a uzavretia účtovných kníh.

Ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu do likvidácie je podľa § 16 ods. 4 písm. d) zákona o účtovníctve účtovná jednotka (daňovník) povinná uzavrieť účtovné knihy a zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku. Zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo pred vstupom daňovníka do likvidácie, sa končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie. Za toto zdaňovacie obdobie je daňovník povinný podať daňové priznanie v lehote podľa § 49 ods. 2 ZDP.

V súlade s § 16 zákona o účtovníctve sa obchodnej spoločnosti pri vstupe do likvidácie začína účtovné obdobie dňom vstupu do likvidácie a malo by skončiť dňom skončenia likvidácie. V prípade, ak sa v súlade s Obchodným zákonníkom spoločníci alebo príslušný orgán obchodnej spoločnosti rozhodli zrušiť vstup do likvidácie a pokračovať v podnikaní, mala by obchodná spoločnosť uzatvoriť účtovné knihy a zostaviť účtovnú závierku posledný deň príslušného účtovného obdobia, v ktorom bolo zrušené rozhodnutie o vstupe do likvidácie.

Ak v zdaňovacom období odo dňa vstupu daňovníka do likvidácie do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, nedôjde k zrušeniu rozhodnutia spoločníkov alebo príslušného orgánu spoločnosti o zrušení spoločnosti a jej vstupe do likvidácie, je daňovník povinný podať daňové priznanie v súlade s § 41 ods. 4 ZDP.

Ak v zdaňovacom období odo dňa