Softvér z účtovného a daňového hľadiska

Softvér je chránený autorským zákonom, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Osoba oprávnená používať rozmnoženinu počítačového programu nesmie softvér používať v rozpore s bežným využitím počítačového programu a nesmie neprimerane zasahovať do právom chránených záujmov autora. Podľa § 89 ods. 2 Autorského zákona do práva autora nezasahuje, ak bez súhlasu autora:

• použije počítačový program na účel riadneho využitia počítačového programu vrátane opravy jeho chýb, ak nie je dohodnuté inak,
• vyhotoví záložnú rozmnoženinu počítačového programu na účel zabezpečenia riadneho využitia počítačového programu,
• skúma, študuje alebo skúša funkčnosť počítačového programu na účel určenia myšlienky alebo princípov, ktoré sú základom akejkoľvek časti počítačového programu, a to počas nahrávania, zobrazovania, prenosu, overovania funkčnosti a ukladania počítačového programu do pamäte počítača.

Podľa § 89 ods. 3 Autorského zákona do práva autora počítačového programu nezasahuje oprávnený užívateľ alebo nadobúdateľ licencie k počítačovému programu, ktorý vyhotoví bez súhlasu autora rozmnoženinu zdrojového kódu alebo strojového kódu alebo jeho časti alebo preloží formu zdrojového alebo strojového kódu alebo jeho časti v rozsahu nevyhnutnom na získanie informácie potrebnej na dosiahnutie vzájomnej súčinnosti počítačového programu s inými nezávisle vytvorenými počítačovými programami. Takto získanú informácie nemožno použiť na:

• dosiahnutie iného cieľa, ako je dosiahnutie vzájomnej súčinnosti nezávisle vytvorených počítačových programov,
• poskytnutie iným osobám s výnimkou, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie vzájomnej súčinnosti nezávisle vytvorených počítačových programov,
• zabezpečenie vývoja, výroby alebo obchodovania s počítačovým programom, ktorý je podobný vo svojom vyjadrení, alebo na akúkoľvek inú činnosť, ktorou by sa porušilo právo autora počítačového programu.

Charakter platieb za licenciu a spôsob účtovania softvéru závisí od povahy práv, ktoré podnikateľský subjekt ako príjemca, nadobudne za použitie a využívanie softvéru. V praxi môže ísť o:

• Obmedzený prevod práv, kde podnikateľský subjekt ako nadobúdateľ, získava právo na použitie alebo súhlas na použitie softvéru za určitých podmienok, ktoré sú zmluvne presne špecifikované zvyčajne aj s vecným, časovým a teritoriálnym obmedzením, tieto práva alebo súhlas získava na základe licenčnej zmluvy. Licenčné zmluvy na predmety autorského práva sú upravené v § 65 až § 74 Autorského zákona. Poskytovateľ licencie môže byť právnická alebo fyzická osoba, ktorá vlastní alebo má právo disponovať určitými vlastnosťami a právami a za protihodnotu tieto znalosti a práva poskytuje nadobúdateľovi licencie.
• Úplný prevod práv k softvéru, keď podnikateľský subjekt ako nadobúdateľ, získa všetky majetkové aj dispozičné práva spojené so softvérom, čím poskytovateľ stráca právo disponovať so softvérom, právo udeliť tretej osobe právo na jeho využívania, t. j. dochádza k predaju duševného vlastníctva vlastníkom a nadobudnutie majetku zo strany podnikateľského subjektu.

Účtovanie obstarania softvéru

Zo zásad pre členenie dlhodobého majetku vymedzených v § 13 ods. 2 a 3 opatrenia Ministerstvo financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“) vyplýva:

• softvér, ktorého ocenenie je vyššie ako 2 400 € a doba použiteľnosti dlhšia ako jeden rok sa zaraďuje a účtuje sa o ňom ako o dlhodobom nehmotnom majetku na účte 013 – Softvér,
• softvér, ktorého ocenenie sa rovná alebo je nižšie ako 2 400 € možno zaradiť do dlhodobého hmotného majetku a účtovať o ňom ako o dlhodobom nehmotnom majetku na účte 013 – Softvér, ak doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok,
• softvér, ktorého ocenenie sa rovná alebo je nižšie ako 2 400 € a doba použiteľnosti dlhšia ako jeden rok, ktorý nebol zaradený do dlhodobého nehmotného majetku sa účtuje na ťarchu účtu 518 – Ostatné služby.

Podľa § 37 ods. 6 Postupov účtovania v PÚ sa softvér určuje na účte 013 – Softvér bez ohľadu na to, či je alebo nie je predmetom autorských práv, ak je:

• kúpený samostatne a nie je súčasťou dodávky hardvéru a jeho ocenenia,
• vytvorený vlastnou činnosťou, a to vrátane vývojovej činnosti, za účelom používania pre potreby účtovnej jednotky alebo na účely obchodovania s ním, ak nejde o softvér na zákazku alebo o súčasť dodávky hardvéru.

Podľa § 34 Postupov účtovania v PÚ sa obstaranie dlhodobého nehmotného majetku do času jeho uvedenia do užívania účtuje na účte 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku, u softvéru bez ohľadu na to, či je alebo nie je predmetom autorských práv.

Ak je softvér kúpený samostatne a nie je súčasťou dodávky hardvéru a jeho ocenenia, v takom prípade ide spravidla o obmedzený prevod práv, keď nadobúdateľ (kupujúci) má právo softvér používať, ale nie šíriť ho ďalej, t. j. získava licenciu na používanie predmetného softvéru.

V praxi ide spravidla o nákup štandardných softvérových produktov určených pre distribúciu širokej verejnosti a na predaj vopred neznámym koncovým užívateľom, ktoré obsahujú hotové programy na prenosnom médiu bez možnosti jeho prispôsobenia, súvisiacu dokumentáciu a zmluvu o poskytnutí práva na použitie programu. Licencia spĺňa podmienku definície majetku podľa § 2 ods. 4 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“), v zmysle ktorého majetkom sú tie aktíva účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, je takmer isté, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dajú sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až § 28 zákona o účtovníctve a vykazujú sa v účtovnej závierke v súvahe.

Ak je softvér obstaraný na objednávku (softvér na zákazku), zhotoviteľ na základe zmluvy predá softvér so všetkými právami novému subjektu. V takom prípade objednávateľ získa vlastnícke právo k softvéru vrátane práva obchodovania s ním (právo udeľovať licencie) alebo ho šíriť iným spôsobom. Ide o úplný prevod vlastníckeho práva zo zhotoviteľa na objednávateľa.

Kupujúci o softvéri účtuje ako o dlhodobom hmotnom majetku. Podmienkou je, že softv