Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Sociálny fond v jednoduchom účtovníctve a kniha sociálneho fondu
Rubrika: Jednoduché účtovníctvo
Sociálny fond je fondom zamestnávateľa pre zamestnancov, ktorí sú u neho v pracovnom pomere. Aj malí podnikatelia, ktorí podnikajú ako fyzické osoby a zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca, sú povinní vytvárať pre vybranú skupinu zamestnancov sociálny fond. Tvorbu a čerpanie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Tento zákon znamená pre zamestnancov zdroj plnení predovšetkým sociálneho charakteru.
Sociálny fond (SF) je fondom zamestnávateľa pre zamestnancov, ktorí sú u neho v pracovnom pomere. Aj malí podnikatelia, ktorí podnikajú ako fyzické osoby (FO) a zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca, sú povinní vytvárať pre vybranú skupinu zamestnancov sociálny fond. Tvorbu a čerpanie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SF“). Tento zákon znamená pre zamestnancov zdroj plnení predovšetkým sociálneho charakteru.
V príspevku sa budeme zaoberať tvorbou a použitím sociálneho fondu u podnikateľov – FO, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva (JÚ). Ukážeme postup účtovania nielen v peňažnom denníku, ale aj v pomocnej evidencii – v knihe sociálneho fondu.
Tvorba sociálneho fondu
Zamestnávateľ má povinnosť tvoriť SF bez ohľadu na to, či bol založený za účelom dosahovania zisku alebo nie (neziskový subjekt). Podľa § 7 Zákonníka práce sa považuje za zamestnávateľa FO, ktorá zamestnáva aspoň jednu FO v pracovnoprávnom vzťahu (ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch).
Podnikateľmi – zamestnávateľmi sú FO, ktoré podnikajú alebo vykonávajú samostatne zárobkovú činnosť, t. j.:
- vykonávajú poľnohospodársku výrobu,
- podnikajú na základe živnostenského oprávnenia alebo koncesnej listiny,
- podnikajú podľa osobitných predpisov, napríklad advokáti, lekári, architekti, notári a podobne.
Ak zamestnávateľ zamestnáva FO, ktoré vykonávajú práce na základe dohody o vykonaní práce alebo na základe dohody o brigádnickej práci študentov, z ich odmeny nemá povinnosť tvoriť SF.
Povinný prídel do sociálneho fondu
SF sa tvorí ako úhrn povinného prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) zákona o SF a nepovinného prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o SF.
Povinný prídel do SF tvorí zamestnávateľ podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o SF vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd (platov) zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (§ 4 ods. 1 zákona o SF).
Povinný prídel do SF vo výške 0,6 % tvoria zamestnávatelia, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, t. j. aj podnikatelia – FO. Povinný prídel vo výške 0,6 % musia tvoriť aj podnikatelia – zamestnávatelia, ktorí z podnikania vykazujú stratu, ale aj tí, ktorí zamestnávajú len jedného zamestnanca.
Povinný prídel do SF až do výšky 1 % tvoria podľa § 3 ods. 2 zákona o SF zamestnávatelia, ktorí splnili podmienky:
- za predchádzajúci rok dosiahli zisk,
- splnili všetky daňové a odvodové povinnosti voči štátnemu rozpočtu, zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni,
- v ich organizácii je uzavretá kolektívna zmluva.
To znamená, ak podnikateľ spĺňa uvedené podmienky, ale v jeho firme nedôjde k uzavretiu kolektívnej zmluvy, povinný prídel do SF vo výške 1 % nemôže tvoriť. Tvorí povinný prídel do SF len vo výške 0,6 %.
Povinný prídel do SF u zamestnávateľa – podnikateľa je považovaný v zmysle § 5 ods. 1 zákona o SF za výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v preukázateľnej výške.
Prídel do SF podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o SF nie je síce priamo v tomto ustanovení označený ako povinný, no táto povinnosť nepriamo vyplýva z § 5 a § 7 ods. 3 písm. a) tohto zákona. Toto ustanovenie určuje dva druhy povinného prídelu podľa toho, či u zamestnávateľa je alebo nie je uzavretá kolektívna zmluva:
- v prípade uzavretej kolektívnej zmluvy tvorí sociálny fond ďalším prídelom vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve,
- v prípade neuzavretej kolektívnej zmluvy tvorí sociálny fond ďalším prídelom vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, u ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 2-násobok životného minima (do 30. 6. 2006 to bola suma 9 460 Sk, od 1. 7. 2006 je to suma 9 960 Sk).
Nepovinný prídel do SF môže byť maximálne vo výške 0,5 % z úhrnu hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely.
Nepovinný prídel, resp. ďalšie zdroje tvorby sociálneho fondu
SF sa tvorí podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o SF aj ďalšími zdrojmi v súlade s § 4 ods. 2 a 3 cit. zákona . Ďalšími zdrojmi môžu byť dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do SF. Zdrojom fondu môžu byť aj prídely zamestnávateľa z použitého zisku. Ak sa zamestnávateľ rozhodne využiť možnosť, ktorú mu dáva § 4 ods. 3 zákona o SF a bude prispievať do SF prídelmi z použitého zisku, tým nie je dotknutá jeho povinnosť tvoriť SF formou povinného prídelu.
Postup zamestnávateľa pri tvorbe sociálneho fondu
Finančné prostriedky SF zamestnávateľ by mal viesť podľa § 6 ods. 1 zákona o SF na osobitnom účte. Na tento účet sa prevádzajú finančné prostriedky podľa § 6 ods. 2 zákona o SF vo výške 1/12 do 15 dní po začatí každého mesiaca vo forme preddavkov z predpokladanej ročnej výšky základu na určenie povinného prídelu. Povinný prídel za celý kalendárny rok sa vypočíta ako súčet súm zúčtovanej hrubej mzdy, z ktorej zamestnávateľ zisťoval priemerný zárobok na pracovnoprávne účely za všetkých zamestnancov za prvý až štvrtý kalendárny štvrťrok.
V súlade s § 6 ods. 1 zákona o SF nie je potrebné, aby mal otvorený osobitný bankový účet, na ktorom by mal uložené finančné prostriedky SF. Podľa ustanovenia majú byť prostriedky SF vedené na osobitnom účte fondu zamestnávateľa, t. j. u podnikateľov, ktorí účtujú v sústave JÚ postačí, ak budú finančné prostriedky SF evidovať v knihe SF. Podnikatelia nemajú povinnosť evidovať finančné prostriedky SF ani v osobitnej pokladnici.
Povinnú tvorbu SF zamestnávateľ vykonáva v priebehu kalendárneho roku preddavkovým spôsobom, a preto zúčtovanie prostriedkov predstavujúcich povinný prídel do SF za bežný rok sa musí uskutočniť vždy do konca februára nasledujúceho roku.
Použitie sociálneho fondu
Zamestnávateľ môže SF, ktorý vytvoril, použiť len v súlade s ustanoveniami zákona o SF. Ak by sa rozhodol použiť finančné prostriedky zo SF na iné účely, ako určuje zákon o SF, nemohol by ich tvorbu účtovať ako daňový výdavok ovplyvňujúci základ dane (ZD).
Na použitie SF má vplyv, či zamestnávateľ uzavrel kolektívnu zmluvu s odborovou organizáciou zamestnancov, alebo ju neuzavrel.
Použitie sociálneho fondu u zamestnávateľa, u ktorého nie je uzavretá kolektívna zmluva
U väčšiny podnikateľov – FO nepôsobí odborová organizácia, to znamená, že nie je u zamestnávateľa uzavretá kolektívna zmluva. Takýto zamestnávateľ bude postupovať pri čerpaní SF podľa § 7 ods. 3 a 4 zákona o SF.
Postup podľa § 7 ods. 3 a 4 zákona o SF uplatní zamestnávateľ:
- u ktorého nepôsobí odborová organizácia, alebo
- u ktorého nie je uzavretá kolektívna zmluva, alebo
- u ktorého v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý rozsah a zásady poskytovania príspevku zo SF.
Zamestnávateľ, ktorý pri čerpaní SF má povinnosť postupovať podľa § 7 ods. 3 a 4 zákona o SF, je povinný poskytnúť zo SF príspevok zamestnancom:
- podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona o SF na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje dvojnásobok životného minima,
- podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona o SF:
- na zabezpečenie stravovania nad rozsah ustanovený v Zákonníku práce,
- na účely, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily,
- na sociálnu výpomoc,
- na dopravu do zamestnania a späť,
- na doplnkové dôchodkové poistenie,
- podľa § 7 ods. 4 zákona o SF na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.
Príspevok zo SF na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť
Príspevok sa poskytuje len zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené v § 7 ods. 3 písm. a) zákona o SF:
- ich priemerná mesačná mzda nepresahuje dvojnásobok životného minima (do 30. 6. 2006 suma 9 460 Sk, od 1. 7. 2006 suma 9 960 Sk) a
- ich skutočne vynaložené výdavky na dopravu do zamestnania pravidelnou autobusovou dopravou okrem dopravy MHD a železničnou osobnou dopravou sú minimálne vo výške 200 Sk mesačne,
- preukážu zamestnávateľovi výšku výdavkov na dopravu do zamestnania a späť.
Poskytovanie tohto príspevku je limitované maximálne do výšky 0,5 % zo súhrnu hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely. Jeho poskytovanie nevylučuje poskytovanie príspevku na dopravu do zamestnania a späť podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona o SF.
Zamestnanec, ktorý poskytuje zamestnancom príspevok na dopravu do zamestnania podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona o SF, má povinnosť podľa § 7 ods. 6 zákona o SF viesť evidenciu o poskytovaní príspevkov. Súčasťou evidencie sú doklady preukazujúce vynaložené výdavky zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť.
Ako má evidencia vyzerať, nie je ustanovené v zákone o SF ani v inom právnom predpise. Evidencia o poskytovaní príspevku na dopravu do zamestnania a späť môže mať napríklad formu uvedenú v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1 – Evidencia príspevkov zo SF na úhradu výdavkov do zamestnania a späť, rok 2006:
|
P. č.
|
Dátum poskytnutia príspevku
|
Meno a priezvisko zamestnanca
|
Výška preukázaných mesačných nákladov na dopravu v Sk
|
Výška príspevku
v Sk |
|
1
|
15. 2.
|
Lenka L.
|
320
|
250
|
|
2
|
15. 2.
|
Libor L.
|
458
|
250
|
Príspevok zo SF, ktorý poskytuje zamestnávateľ v rozsahu minimálne 30 %
Podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona o SF zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť zamestnancom príspevok zo SF v rozsahu minimálne 30 % z povinného prídelu na:
- zabezpečenie stravovania nad rozsah určený Zákonníkom práce,
- na služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily, napríklad na rekreácie, telovýchovu a šport, na rehabilitáciu, na rekondičné pobyty a wellnes pobyty, na liečenie a podobne.
Príspevok zo SF, ktorý poskytuje zamestnávateľ v rozsahu minimálne 20 %
Podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona o SF zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť zamestnancom príspevok zo SF v rozsahu minimálne 20 % z povinného prídelu:
- na sociálnu výpomoc,
- na dopravu do zamestnania a späť [poskytnutie príspevku nie je vylúčené so súbehom poskytnutia príspevku na dopravu do zamestnania podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona o SF],
- na doplnkové dôchodkové sporenie.
V uvedených prípadoch zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok len zamestnancovi. Rodinným príslušníkom zamestnanca ani bývalým zamestnancom – starobným dôchodcom tieto finančné prostriedky zamestnávateľ nemôže poskytnúť.
Použitie sociálneho fondu u zamestnávateľa, ktorý má uzavretú kolektívnu zmluvu
Zamestnávateľ, ktorý má uzavretú kolektívnu zmluvu s odborovou organizáciou zamestnancov, je povinný podľa § 7 ods. 1 zákona o SF poskytnúť zo SF príspevky v rozsahu a podľa zásad v kolektívnej zmluve:
- na zabezpečenie stravovania nad rámec ustanovený v Zákonníku práce,
- na služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovných síl,
- na dopravu do zamestnania a späť,
- na sociálnu výpomoc,
- na rekreácie,
- na doplnkové dôchodkové sporenie,
- na ďalšiu realizáciu podnikovej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.
Príspevky zo SF zamestnávateľ v súlade s § 7 ods. 2 zákona o SF môže poskytnúť v rozsahu a podľa zásad dohodnutých v kolektívnej zmluve týmto osobám:
- zamestnancom,
- rodinným príslušníkom zamestnancov, ktorými sú na účely SF manžel (manželka) zamestnanca a nezaopatrené deti zamestnanca,
- poberateľovi starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného alebo invalidného dôchodku.
Príklad č. 1:
Podnikateľ Ľuboš L. – FO vytvoril za mesiac máj 2006 tento SF:
Podnikateľ Ľuboš L. – FO vytvoril za mesiac máj 2006 tento SF:
- Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o SF vo výške 300 Sk ako povinný prídel 0,6 % zo súhrnu hrubých miezd 50 000 Sk. Suma 50 000 Sk sú mzdy, u ktorých sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely za mesiac máj 2006.
- Podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o SF vo výške 250 Sk ako prídel vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom. Sumu 250 Sk vytvoril ako nepovinný prídel vo výške 0,5 % z miezd 50 000 Sk.
Nemá uzavretú kolektívnu zmluvu s odborovou organizáciou, lebo odborová organizácia v jeho firme nevznikla.
Zamestnávateľ nemusí čerpať SF pravidelne, t. j. príspevky môže vyplácať zamestnancom napríklad raz do roka, niekoľkokrát ročne alebo mesačne. V júni 2006 vytvorený SF čerpal takto:
- 15. 6. 2006 vyplatil sumu 250 Sk zamestnancovi, ktorý splnil nárok na príspevok na úhradu výdavkov na dopravu ak:
- mal v mesiaci máji mzdu 8 500 Sk,
- dochádza do zamestnania v Žiline z obce Terchová autobusom (nie je to MHD),
- doložil cestovné lístky za mesiac máj 2006 v hodnote 500 Sk,
- sumu 200 Sk poskytol zamestnancom ako príspevok na stravovanie.
***
Daňové hľadisko tvorby a použitia sociálneho fondu
Keďže JÚ je účtovníctvo daňové, je potrebné, aby podnikateľ, ktorý tvorí a použije SF a chce tieto hospodárske operácie zaúčtovať, vedel, či ide o výdavok daňový alebo nedaňový v zmysle ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).
Pojem daňový výdavok je vymedzený v ZDP takto:
- Podľa § 2 písm. i) ZDP je daňovým výdavkom výdavok na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v jeho osobitnej evidencii (podľa § 6 ods. 11 ZDP), ak ZDP neustanovuje inak.
- Ust. § 19 ods. 1 ZDP dopĺňa definíciu daňového výdavku takto: Ak výšku výdavku limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok je možné zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku limituje samotný ZDP, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje ZDP v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok je možné zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených ZDP. Ak výšku limituje ZDP výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.
Podmienky pre daňovú uznateľnosť výdavku vyplývajú už zo samotnej definície, to znamená, že výdavok je možné uznať ako výdavok daňový, len ak spĺňa tieto podmienky:
- musí súvisieť so zdaniteľným príjmom,
- musí byť preukázateľne vynaložený,
- musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka,
- pri započítaní výšky daňového výdavku je nutné dodržiavať stanovené limity.
Podľa § 21 ods. 1 ZDP daňovými výdavkami nie sú tieto výdavky:
- nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď o nich podnikateľ účtoval,
- ich vynaloženie nie je dostatočne preukázané,
- sú priamo vymenované v § 21 ZDP, ako napríklad výdavky, ktoré presahujú limity ustanovené ZDP alebo osobitným predpisom a podobne.
Tvorba SF
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
