Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Sociálne zabezpečenie pri zamestnávaní občanov EÚ

Rubrika: Poistné, odvody a mzdy

Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sú zamestnávatelia povinní pri vysielaní svojich zamestnancov do iných členských štátov EÚ a pri zamestnávaní občanov z iných členských štátov EÚ rešpektovať legislatívu EÚ. Autorka v článku uvádza postupy, ktoré je zamestnávateľ povinný dodržať.

 Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sú zamestnávatelia povinní pri vysielaní svojich zamestnancov do iných členských štátov EÚ a pri zamestnávaní občanov z iných členských štátov EÚ rešpektovať legislatívu EÚ. Postupy, ktoré je zamestnávateľ povinný dodržať sú z administratívneho hľadiska veľmi náročné. V zastúpení zamestnávateľa tieto činnosti zabezpečujú zamestnanci personálnych a mzdových útvarov, ktorí by mali byť informovaní o obsahu najdôležitejších ustanovení právnych noriem platných pre oblasť sociálneho zabezpečenia pri zamestnávaní občanov EÚ. Informácie sú zverejnené na internetových stránkach Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a príslušných ministerstiev.

Legislatíva EÚ:
  • Nenahrádza jednotlivé národné systémy sociálneho zabezpečenia, iba ich koordinuje. Každý členský štát je slobodný, pokiaľ ide o rozhodnutie:
    • kto bude poistený v súlade s jeho právnymi predpismi,
    • aké dávky a za akých podmienok sa budú poskytovať, ako sa jednotlivé dávky počítajú a aké príspevky treba zaplatiť.
  • Zabezpečuje, že uplatňovanie vnútroštátnych legislatív rôznych štátov nemá negatívny vplyv na osoby, ktoré využívajú svoje právo na voľný pohyb a pobyt v rámci EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“). Osoba, ktorá si uplatnila právo na voľný pohyb a pobyt v rámci EÚ, nemôže byť znevýhodnená oproti osobe, ktorá mala vždy trvalé bydlisko a pracovala na území iba jedného členského štátu EÚ.
  • Určuje, ktorá krajina musí dávky hradiť vždy vtedy, keď sa na konkrétny prípad vzťahuje legislatíva viacerých štátov.
  • Nezavádza žiadne nové typy dávok ani neruší predpisy vnútroštátnej legislatívy.
  • Chráni európskych občanov, ktorí pracujú, bývajú alebo sa dočasne nachádzajú na území iného členského štátu.

Cieľom tohto príspevku je:
  • upozorniť na základné ustanovenia platné v legislatíve EÚ a SR, ktoré je potrebné pri vysielaní zamestnancov do EÚ a zamestnávaní občanov EÚ aplikovať v praxi a
  • zodpovedať na otázky z praxe, ktoré s touto problematikou súvisia.


Sociálne zabezpečenie v EÚ


V legislatíve EÚ oblasť sociálneho zabezpečenia zahŕňa oblasť sociálneho aj zdravotného poistenia. Na území SR sú tieto oblasti upravené:
  • zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a
  • zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z. v z. n. p., ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“).

Členskými štátmi EÚ, ktoré pristúpili k aplikácii európskeho práva sociálneho zabezpečenia, sú:
  • všetky štáty, ktoré boli členmi EÚ do 30. 4. 2004 – (Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Taliansko, Írsko, Veľká Británia, Dánsko, Grécko, Španielsko, Portugalsko, Fínsko, Rakúsko, Švédsko),
  • všetky nové členské štáty EÚ od 1. 5. 2004 – (Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Malta, Cyprus) a od 1. 1. 2007 – (Rumunsko a Bulharsko),
  • krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) – (Nórsko, Island a Lichtenštajnsko) Švajčiarsko.
Štáty EÚ a EZVO spoločne tvoria štáty Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP).

Od 1. 5. 2004, od vstupu SR do EÚ majú občania SR možnosť pracovať v jednotlivých členských štátoch EÚ. SR ako členský štát EÚ neprijal voči ostatným členským štátom žiadne prechodné opatrenia v oblasti voľného pohybu pracovnej sily. Na území SR majú občania členských štátov EÚ a EHP rovnaké práva a povinnosti ako občania SR s tým, že zamestnávateľovi, ktorý ich zamestná, vzniká:
  • oznamovacia povinnosť podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) a
  • povinnosť rešpektovať koordinačné nariadenia EÚ v oblasti sociálneho zabezpečenia.


Nariadenia EÚ


Základným koordinačným nariadením záväzným pre štáty EHP a Švajčiarsku konfederáciu je Nariadenie Rady (ES) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia vzťahujúceho sa na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorého spôsob vykonávania upravuje vykonávacie nariadenie Rady (ES) č. 574/72.

Podľa nariadenia Rady (ES) č. 1408/71 sa na osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť vzťahujú právne predpisy toho členského štátu, na území ktorého vykonávajú zárobkovú činnosť.

Nariadenie Rady (ES) č. 1408/71 sa nevzťahuje na dávky sociálnej a zdravotnej pomoci – asistencie, dávky, ktoré sú založené na dohodách medzi zamestnávateľmi a odbormi (napr. systémy dôchodkového pripoistenia), dávky pre obete vojny alebo jej následkov.

Koordinačné nariadenia sa v zásade vzťahujú na osoby zamestnané alebo samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len „SZČO“) a na študentov, na ktorých sa vzťahujú alebo sa vzťahovali právne predpisy jedného alebo viacerých členských štátov, a ktorí sú občanmi jedného z členských štátov, alebo ktoré sú osobami bez štátnej príslušnosti alebo utečencami s bydliskom na území jedného z členských štátov, ako aj na členov ich rodín a pozostalých, na štátnych úradníkov a na občanov tretích štátov za určitých podmienok.

Ďalšie kategórie osôb, na ktoré sa síce vzťahujú koordinačné nariadenia, ale postavenie ktorých upravujú osobitné ustanovenia, sú:
  • pracovníci z pohraničnej oblasti,
  • sezónni pracovníci,
  • vyslané osoby,
  • námorníci,
  • osoby zamestnané na diplomatických zastupiteľstvách a konzulárnych úradoch,
  • obslužný personál Európskych spoločenstiev.
Pri koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v rámci EÚ bola v SR určená Sociálna poisťovňa ako príslušná inštitúcia, inštitúcia miesta bydliska alebo miesta pobytu, ako aj styčný orgán pre nasledovné druhy dávok:
  • dávky v chorobe a dávky v materstve, dávky v invalidite, dávky v starobe, pozostalostné dávky, dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania a dávky v nezamestnanosti.


Vysielanie zamestnancov do iného členského štátu Európskej únie


Z dôvodu uľahčenia voľného pohybu osôb a odstránenia zdĺhavých administratívnych postupov koordinačné nariadenia obsahujú výnimky zo všeobecnej zásady (zamestnanec podlieha legislatíve tohto členského štátu, kde vykonáva prácu).

Výnimky sa vzťahujú na vyslaných zamestnancov, t. j. na osoby zamestnané na území členského štátu zamestnávateľom, ktoré tento zamestnávateľ vyslal na územie iného členského štátu vykonávať pre neho prácu. Podmienkou vyslania je skutočnosť, že očakávané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov, a že daná osoba nie je vyslaná nahradiť inú osobu, ktorá skončila svoju dobu vyslania.

V prípade, ak nie sú splnené podmienky vyslania, dotknutý zamestnávateľ a zamestnanec podliehajú legislatíve tohto členského štátu, kde zamestnanec vykonáva prácu a podľa tejto legislatívy sú povinní platiť aj príspevky na sociálne zabezpečenie, pretože v súlade so zásadou jednej uplatniteľnej legislatívy nemôžu platiť príspevky podľa slovenského právneho poriadku.

Charakteristické znaky vyslania, najmä vo vzťahu vysielajúceho zamestnávateľa a vysielaného zamestnanca sú:
  • pracovnoprávny vzťah k vysielajúcemu zamestnávateľovi trvá po celú dobu vyslania,
  • právo zrušiť pracovnú zmluvu a skončiť pracovný pomer výpoveďou má iba vysielajúci zamestnávateľ,
  • vysielajúci zamestnávateľ má právo určiť charakter práce vykonávanej vyslaným zamestnancom (nevzťahuje sa na určenie podrobností týkajúcich sa druhu práce a podmienok jej výkonu, ale rozhodnutia vo všeobecnosti o konečnom produkte alebo o hlavnej službe),
  • mzdu za vykonanú prácu je povinný vyplácať vysielajúci zamestnávateľ, t. j. nejedná sa o prípad, keď zamestnanec vo svojom pôvodnom zamestnaní čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy a v členskom štáte EÚ pracuje v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi,
  • zamestnávateľ so sídlom na území SR, vykonáva aktivity na území SR t. j. o vyslanie sa nejedná v tých prípadoch, keď zamestnávateľ v SR nevykonáva žiadnu činnosť a ide iba o organizáciu formálne zriadenú za účelom obchádzania právnych predpisov o sociálnom poistení,
  • existencia väzieb medzi vysielajúcim zamestnávateľom a SR, na území ktorej vznikol.

Možnosť vysielania sa preto výlučne obmedzuje na zamestnávateľov zvyčajne vykonávajúcich svoju činnosť na území SR, ktorej právne predpisy sa naďalej vzťahujú na vyslaného zamestnanca, t. j. na zamestnávateľov vykonávajúcich významné činnosti na území SR najmenej po dobu štyroch mesiacov. Vysielajúci zamestnávateľ musí na území SR:
  • naďalej vykonávať obvyklú dôležitú hospodársku činnosť,
  • zachovať si svoju štruktúru, právo uzatvárať zmluvy a pod.

V súvislosti s posúdením realizácie dôležitej hospodárskej činnosti sa v úzkej spolupráci s príslušnými inštitúciami (krajské inšpektoráty práce, živnostenské úrady) preskúmavajú všetky kritériá charakterizujúce významné činnosti, ktoré vysielajúci zamestnávateľ vykonáva, najmä:
  • miesto, kde má zamestnávateľ svoje sídlo a vedenie,
  • počet zamestnancov pracujúcich v SR, ktorých musí pracovať minimálne 25 % z celkového počtuzamestnancov, okrem zamestnancov zaoberajúcich sa zabezpečovaním vnútorného chodu činnosti zamestnávateľa, administratívou a manažmentom v SR,
  • v druhom (prijímajúcom) členskom štáte miesto, kde sa prijímajú vyslaní zamestnanci a miesto, kde sa uzatvára väčšina zmlúv so zákazníkmi (prevažná časť zmlúv musí byť uzatvorená so slovenskými zákazníkmi),
  • právo uplatniteľné na zmluvy, ktoré vysielajúci zamestnávateľ uzavrel so svojimi zamestnancami na jednej strane a so zákazníkmi na druhej strane,
  • obrat počas zodpovedajúceho reprezentatívneho obdobia, t. j. obdobia vyslania v každom členskom štáte, ktorého sa to týka (výška 25 % z celkového obratu môže byť dostatočným ukazovateľom),
  • zaplatenie poistného na sociálne poistenie za celú dobu registrácie zamestnávateľa.


Vyslanie zamestnancov agentúrami dočasného zamestnávania

Agentúra dočasného zamestnávania je právnická alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa § 29 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti. Zamestnáva občanov v pracovnom pomere (dočasný zamestnanec) na účel jeho dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi. Za agentúru dočasného zamestnávania sa považuje aj zamestnávateľ, ktorý nevykonáva činnosť podľa § 29 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti a príjme do pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca za účelom vyslania na územie iného členského štátu a dovoláva sa inštitútu vyslania. V prípade, ak má užívateľský zamestnávateľ sídlo na území iného členského štátu, agentúra dočasného zamestnávania spĺňa podmienky pre vyslanie zamestnanca len v prípade existencie podstatných znakov pre vyslanie (pracovnoprávny vzťah medzi dočasným zamestnancom a agentúrou, výkon činnosti agentúry na území SR, zamestnávanie zamestnanco

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály