Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Služby zdieľanej ekonomiky, ich zdaňovanie a vykazovanie poskytovateľmi

Dátum: Rubrika: Problémy z praxe

Internet a prudko sa rozvíjajúce informačné technológie prinášajú nové spôsoby podnikania a dosahovania príjmov. Mnohé sú navyše dostupné nielen pre veľké firmy, ale i pre začínajúcich podnikateľov, drobných profesionálov na voľnej nohe či občanov. V praxi na rozbehnutie zárobkových aktivít často stačí len pripojenie k internetu či mobilná aplikácia.

Predmetom článku je vysvetlenie všeobecných pravidiel, ktorým v slovenskom podnikateľskom prostredí podliehajú poskytovatelia zapojení v niektorých službách zdieľanej ekonomiky (napr. AirBnB či Uber), a to podnikateľské oprávnenia, evidencie a účtovníctvo, zdaňovanie daňou z príjmov či DPH a rovnako platenie poistných odvodov.

Zdieľaná ekonomika – čo to je?

Pomerne široký pojem zdieľaná ekonomika môžeme definovať ako poskytovanie služieb, ich sprostredkovanie, zdieľanie nevyužívaného majetku s cieľom dosahovať pravidelný, či príležitostný príjem občanmi alebo drobnými podnikateľmi, pričom komunikácia medzi poskytovateľom a prijímateľom uvedeného plnenia prebieha najmä prostredníctvom on-line webových či mobilných aplikácií. Uvedené on-line aplikácie sú v podstate sprostredkovateľmi medzi poskytovateľmi a prijímateľmi, sú praktickým trhoviskom a okrem iného zabezpečujú poskytovateľom vykazovanie, sledovanie a vyplácanie ich príjmov a používateľom naopak evidenciu, platby a dokladovanie ich úhrad za využité služby. Zdieľaná ekonomika má v praxi tieto prínosy a výhody:

  • lepšie využívanie zdrojov, kapitálu a voľného času,
  • zvyšuje množstvo pracovných príležitostí a možností príležitostných zárobkov, oveľa flexibilnejších pre všetky zúčastnené strany než mnohé zo súčasných foriem dosahovania príjmov,
  • zvyšovanie príjmov občanov a drobných podnikateľov,
  • kvalitnejšie konkurenčné prostredie a teda lepší výber služieb pre odberateľov,
  • výrazne eliminuje administratívu, vzhľadom na to, že zmluvný vzťah sa uzatvorí na základe niekoľkých „klikov“,
  • čiastočne obchádza lokálne regulácie – napr. pracovné právo.

Najznámejšie príklady a značky zdieľanej ekonomiky:

  • AirBnB – služba/aplikácia, umožňujúca vlastníkom ne­hnuteľností prenajať ich prostredníctvom mobilnej aplikácie turistom a cestujúcim a sprostredkovať tak unikátnejší (a často aj lacnejší) zážitok v porovnaní s hotelovými ubytovaním,
  • Uber – služba/aplikácia, umožňujúca vlastníkom motorových vozidiel poskytovať prepravné služby na spôsob taxislužieb a využiť tak svoje vozidlo vo vyššej miere,
  • Fiver (resp. slovenská obdoba jaspravim.sk) – umožňuje občanom a drobným podnikateľom poskytovať svoje služby v malom rozsahu (napr. vytvorenie jednoduchej webstránky, preklady textov, grafické práce či dokonca vytvorenie stravovacie plánu),
  • iné služby, v SR zatiaľ menej využívané, umožňujú prenajatie motorového vozidla občana v čase, keď ho nevyužíva, poskytovať domáce reštauračné služby priamo v byte či prenajať drobné náradie (samozrejme za úhradu).

Poskytovatelia a podnikateľské oprávnenie – do akej miery je potrebné?

Základný predpis pre slovenské podnikateľské prostredie, ktorým je zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p., definuje v § 2 ods. 1 podnikanie ako „sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku“.

Následne v § 2 ods. 2 určuje, že podnikateľom je:

  • osoba zapísaná v obchodnom registri,
  • osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
  • osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
  • fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

V zmysle týchto ustanovení je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá vykonáva sústavnú a samostatnú činnosť za účelom dosiahnutia zisku povinná získať jedno z uvedených podnikateľských oprávnení a svoju činnosť vykonávať na základe neho. Naopak, v zmysle § 63 a § 64 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z. n. p. môže živnostenský úrad osobe, ktorá vykonáva činnosť bez živnostenského oprávnenia, uložiť pokutu (1 659 € až 3 319 €) a v zmysle § 251 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v z. n. p. je neoprávnené podnikanie trestným činom.

Mnohí občania – fyzické ­osoby, ktorí sa zapoja do niektorej z vymenovaných služieb – napr. prepravujú cestujúcich v službe Uber alebo príležitostne poskytujú uby­tovanie vo vlastnej nehnuteľnosti prostredníctvom AirBnB – vychádzajú v praxi často z presvedčenia, že kým sú ich zárobky relatívne nízke, nemusia svoje služby poskytovať pod podnikateľským oprávnením. Svoje príjmy z takýchto aktivít zaradia ako tzv. ostatný príjem fyzických osôb v zmysle § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), na ktorý sa navyše v praxi často uplatňuje oslobodenie od dane v zmysle § 9 ods. 1 písm. g) ZDP [ide o oslobodenie pre „príjmy z príležitostných činností“ ako podmnožinu ostatných príjmov – § 8 ods. 1 písm. a) ZDP].

Vychádzajúc z uvedenej definície podnikania v Obchodnom zákonníku je však sústavná činnosť za účelom dosiahnutia zisku podnikaním a vyžaduje si jedno z uvedených podnikateľských oprávnení. Činnosť sa podnikaním nestáva dosiahnutím určitej hranice príjmu, resp. nezávisí od výšky dosahovaných príjmov, podstatný je definovaný cieľ, resp. zámer, a to dosahovanie zisku. Ak sa teda občan – fyzická osoba zaregistruje v jednej z uvedených služieb a začne poskytovať konkrétne služby, v zmysle slovenských zákonov by mal získať niektoré z príslušných oprávnení a svoju činnosť vykonávať až na základe neho. A to bez ohľadu na prípadné zárobky. Vzhľadom na charakter poskytovaných služieb môže ísť o živnostenské oprávnenie (najjednoduchšie riešenie pre fyzické osoby), prípadne podnikanie prostredníctvom jednej z obchodných spoločností zapísaných do obchodného registra.

Pre úplnosť však treba uviesť, že zapojeniu občanov do služieb zdieľanej ekonomiky – resp. rozbehnutiu rôznych činností smerujúcich k podnikaniu – by v slovenskom podnikateľskom prostredí pomohla akási kategória medzi ostatnými príjmami fyzických osôb a podnikaním ako sústavnou činnosťou za účelom dosahovania zisku na základe príslušných oprávnení. Legálne podnikanie si totiž vyžaduje určitú dávku administratívy – vedenie evidencií/účtovníctva na účely dane z príjmov, agendu týkajúcu sa DPH (podrobnejšie ďalej), fakturáciu či správne zdaňovanie v daňovom priznaní k dani z príjmov. Začínajúci alebo rozbiehajúci sa podnikatelia, resp. občania poskytujúci služby v systéme zdieľanej ekonomiky (napr. študent poskytujúci úpr

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály