Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Slovenský súdny systém a daňová problematika

Rubrika: Právo pre ekonómov

Príspevok sa venuje oblasti súdneho prieskumu daňových rozhodnutí, a z uvedeného dôvodu sa nebude zaoberať inými typmi konaní, hoci jeho mnohé závery je možné s určitou opatrnosťou aplikovať aj v týchto konaniach.

Príspevok sa venuje oblasti súdneho prieskumu daňových rozhodnutí, a z uvedeného dôvodu sa nebude zaoberať inými typmi konaní, hoci jeho mnohé závery je možné s určitou opatrnosťou aplikovať aj v týchto konaniach.
 

Štruktúra slovenských orgánov v oblasti správy daní a poplatkov

 
Obrázok č. 1 – Štruktúra slovenských daňových orgánov
 
  
 
 
Z hľadiska ochrany práv daňových subjektov je nutné zisťovať, ktorý z orgánov načrtnutej štruktúry daňovej správy (pozri obr. č. 1) koná v daňových veciach v prvom stupni, a naopak ktorý z nich je potom v tejto veci odvolacím orgánom. Tento prístup je veľmi dôležitý najmä z hľadiska súdneho prieskumu rozhodnutí vydávaných v daňovom konaní, lebo daňové rozhodnutia bez výnimky spadajú do Druhej hlavy Piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. – Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), ktorý je založený na súdnom prieskume vyvolanom podaním žaloby. Podľa § 247 ods. 2 O. s. p. platí, že pri rozhodnutiach daňových orgánov vydaných v daňovom konaní predpokladom postupu podľa tejto hlavy je, aby išlo o rozhodnutia, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa pre ne pripúšťajú, nadobudli právoplatnosť. Právoplatnosť môžu takéto rozhodnutia nadobudnúť iba dvomi odlišnými spôsobmi. Alebo príslušný zákon pre ne odvolanie nepripúšťa, ale účastník toto svoje právo z rôznych dôvodov nevyužije. Následky spojené s takýmto postupom sú bližšie objasnené v ďalšej časti.
 
V zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v z. n. p. je Daňové riaditeľstvo SR odvolacím, resp. vyšším orgánom vo vzťahu k daňovým úradom a obciam, ktoré preto v daňových veciach vystupujú ako prvostupňové daňové orgány. Iba v prípade, ak by Daňové riaditeľstvo SR alebo Colné riaditeľstvo SR vydalo rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, potom v zmysle ust. § 48 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v  z. n. p. (ďalej len „zákon o správe daní“) odvolacím orgánom je Ministerstvo financií SR. Ak by samotné Ministerstvo financií SR malo právomoc vydať rozhodnutie ako daňový orgán v prvom stupni, potom o odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhoduje zásadne minister financií v zmysle svojej rozkladovej kompetencie. Uvedené ministerstvo je tiež zodpovedné za rozhodovanie pozitívnych, prípadne negatívnych konfliktov medzi daňovým úradom a colným orgánom podľa § 3 ods. 11 zákona o správe daní, za predĺženie zákonnej 60-dňovej lehoty na rozhodnutie (pozri § 30a ods. 3 cit. zákona), za preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva alebo Colného riaditeľstva SR (pozri § 53 ods. 1 cit. zákona), za vydanie milosrdného rozhodnutia podľa § 103 ods. 1 cit. zákona (odpustenie alebo úľava z vyrubenej sankcie), prípadne § 103 ods. 2 tohto zákona (rozhodnutie o spôsobe zdanenia zahraničného subjektu) – obidve rozhodnutia nie sú preskúmateľné v správnom súdnictve. (Pozn.: Ide o veľmi rozporuplné ustanovenie § 100 písm. d) zákona o správe daní vychádzajúce z voľnej úvahy Ministerstva financií SR, ktoré samo o sebe môže založiť nežiadúcu pozitívnu diskrimináciu – namiesto voľnej úvahy bude aplikovaná svojvôľa, čo je však potom v rozpore s Čl. 46 ods. 2 Ústavy SR.)

Daňové právne predpisy

Slovenské daňové právo je trochu komplikovanou právnou disciplínou na prvý pohľad. Základný právny rámec vymedzuje ust. Čl. 55 a 59 ods. 1 a 2 Ústavy SR (Pozn.: Podľa Čl. 55 ods. 1 Ústavy SR Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Podľa Čl. 59 cit. Ústavy dane a poplatky sú štátne a miestne, pričom dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona.) a minimálne v tomto rámci by Národná rada SR v spolupráci s Ministerstvom financií SR mala vytvárať odvetvie daňového práva (pozri obrázok č. 2).
 

 
 
 
Z pohľadu súdnej ochrany práv jednotlivca veľmi významné miesto zaujíma daňové procesné právo, najmä zákon o správe daní, ktorý je v ústraní záujmu daňových subjektov vrátane daňových poradcov, hoci ide o základný nástroj ochrany práv jednotlivca.
 

Súdne mechanizmy použiteľné na ochranu daňových práv daňových subjektov

Súdne postupy  v daňových prípadoch

Oboznámime sa so súdnou a daňovou štruktúrou a ich vzájomným pôsobením, t. j. orgánmi verejnej správy na strane jednej (konkrétne rozhodovacia činnosť v správe daní a poplatkov) a na strane druhej orgánov súdnej moci (konkrétne preskúmavajúcich zákonnosť postupu a samotných rozhodnutí vydávaných v rámci správy daní a poplatkov). 

Zamerajme sa na situáciu, kedy spochybňované rozhodnutie bolo vydané daňovým úradom v pozícii prvostupňového správcu dane a daňové riaditeľstvo je potom odvolacím orgánom. Pokiaľ daňový subjekt nespochybní žiadnym opravným prostriedkom zákonnosť vydaného daňového rozhodnutia, prípadne ak daňové riaditeľstvo zamietne podaný opravný prostriedok, potom sa rozhodnutie správcu dane stane právoplatným rozhodnutím.
 
Pritom je nutné pamätať na to, že každé rozhodnutie, s výnimkou tých, voči ktorým zákon o správe daní, prípadne osobitný zákon priamo vylučuje podať opravný prostriedok, môže byť spochybnené už daňovým subjektom v daňovom konaní prostredníctvom podania:
  1. riadnych opravných prostriedkov: odvolanie v daňovom konaní (§ 46 a nasl. ustanovení zákona o správe daní), sťažnosti (§ 49 zákona o správe daní), námietky (§ 50 ods. 1 zákona o správe daní) alebo reklamácie (§ 50 ods. 4 zákona o správe daní) a
  2. mimoriadnych opravných prostriedkov: obnova konania (§ 51 a nasl. ustanovení zákona o správe daní) a preskúmanie konania mimo odvolacieho konania (§ 53 zákona o správe daní). 
 
Obrázok č. 3 – Predpoklady pre riadne podanie žaloby v daňových veciach
 
 
 
Oprava zrejmých omylov a nesprávností, hoci je zaradená do časti mimoriadnych opravných prostriedkov, svojou podstatou tam vôbec nepatrí a nie je ju možné vôbec medzi ne zaraďovať.
 
Hoci všeobecné slovenské súdnictvo nie je vybavené žiadnym filtračným mechanizmom zabraňujúcim podávať nezmyselné, opakované [Pozn.: Hoci slovenský právny systém tradične uznáva prekážku už raz rozhodnutej veci (res iudicata), napriek tomu nezakotvil myšlienku precedensu v tom, že pri totožnom alebo obdobnom právnom spore medzi rôznymi účastníkmi, ktorý už bol právne pred konajúcim alebo vyšším súdom vyriešený, je potrebné navrhovateľa upozorniť na existenciu verejne dostupného rozhodnutia, lebo v takomto prípade neexistuje potreba rozhodnúť odlišne.] alebo nevhodné (Pozn.: Ide o kategóriu zjavne neoprávnených žalôb, ktoré vychádzajú z evidentného nepochopenia práva alebo z nevedomosti, že konkrétne subjektívne právo slovenský právny poriadok, na rozdiel od zahraničných seriálov zo súdnych siení importovaných na Slovensko, nepozná.) žiadosti o súdnu ochranu, napriek tomu súdy vykonávajúce súdny prieskum daňových rozhodnutí nie sú iba pasívnym prijímateľom žiadostí nútiacich ich rozhodnúť o čomkoľvek, čo bolo pred ne predložené.
 

Každý súd preveruje vhodnosť žaloby v daňovej veci (a to nielen jej), ktorá bola na súd doručená (princíp riadnej žaloby). Nesplnenie požiadavky vyhovieť princípu riadnej žaloby je zo strany konajúceho súdu postihnuté odmietnutím zaoberať sa žalobou vôbec, čo sa navonok prejaví zastavením súdneho prieskumu napadnutého daňového rozhodnutia vydaním uznesenia podľa § 250d ods. 3 O. s. p. Tento postup nastane pri nesplnení niektorých ďalej uvedených zákonných predpokladov riadneho podania žaloby v daňových veciach:

  1. neodstránenie odstrániteľných vád žaloby žalobcom, hoci tieto v súlade s výzvou súdu bránia riadnemu prerokovaniu daňovej veci,
  2. žaloba bola podaná neoprávnenou osobou,
  3. žaloba smeruje proti daňovému rozhodnutiu, ktoré nie je v správnom súdnictve možné preskúmať alebo
  4. žalobca nie právne zastúpený a
  5. v prípade, ak samotný žalobca svoju žalobu zoberie späť.
 
Hlavným procesným predpokladom pre súdny prieskum zákonnosti právoplatných rozhodnutí daňových orgánov (a nielen ich) je vyčerpanie všetkých prípustných opravných prostriedkov prichádzajúcich do úvahy v daňovom konaní. Ako už bolo naznačené, medzi základné opravné prostriedky použiteľné v daňovom konaní patria odvolanie v daňovom konaní, sťažnosť, námietka a reklamácia.
 
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály