Škoda spôsobená zamestnancom tretím osobám

Prípady, keď zamestnanec spôsobí počas výkonu svojej práce škodu tretím osobám, môžu byť veľmi rozmanité. Napríklad pri realizácii stavebných projektov pôsobia na stavenisku viacerí subdodávatelia s množstvom svojich zamestnancov. Ak niektorý z týchto zamestnancov poškodí pracovný stroj iného subdodávateľa, vznikne tomuto subdodávateľovi nárok na náhradu škody. Ďalším príkladom môže byť situácia, keď zamestnanec pracujúci ako vodič spôsobí počas svojej pracovnej jazdy škodu inému účastníkovi cestnej premávky.

Oba príklady majú spoločných viacero znakov. Medzi zamestnancom a jeho zamestnávateľom existoval pracovnoprávny vzťah – právny vzťah upravený zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“). V okamihu spôsobenia škody však vznikol nový právny vzťah – zodpovednostný vzťah medzi zamestnávateľom a treťou osobou. Tento nový právny vzťah je upravený najčastejšie zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“) alebo zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“). Podstatou tohto vzťahu je povinnosť zodpovedného subjektu nahradiť škodu poškodenému subjektu. V načrtnutých situáciách dochádza samozrejme aj ku vzniku ďalšieho komplexu právnych zodpovednostných vzťahov (­napr. trestnoprávnych alebo administratívnoprávnych), ale tie už nie sú predmetom nášho záujmu v tomto článku.

Základným ustanovením, ktoré upravuje právnu zodpovednosť za škodu v rámci súkromnoprávnych vzťahov je § 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Podľa neho platí, že každý subjekt zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je podľa tohto ustanovenia spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou vtedy, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Osoby, ktoré takto spôsobili škodu však samy za ňu podľa Občianskeho zákonníka nezodpovedajú, ich právna zodpovednosť podľa Zákonníka práce tým však nie je dotknutá.

V prípadoch spôsobenia škody zo strany zamestnanca tretiemu subjektu ide teda vždy o trojstranný vzťah medzi zamestnancom, jeho zamestnávateľom (nazvime ju obchodná spoločnosť A) a tretím subjektom (nazvime ju obchodná spoločnosť B). V prípade, že by zamestnanec spôsobil škodu spoločnosti B mimo plnenia svojich pracovných povinností pre obchodnú spoločnosť A, išlo by o tzv. exces. Dopustil by sa ho napríklad vtedy, keď by ako vodič spoločnosti A zneužíval pridelené motorové vozidlo napr. na súkromné výlety a v rámci takého konania by spôsobil škodu na vozidle patriacemu spoločnosti B. V tomto prípade by obchodná spoločnosť B mohla požadovať náhradu škody priamo od zamestnanca. Ak by však tento vodič spôsobil dopravnú nehodu v súvislosti s plnením pracovných úloh, obchodná spoločnosť B by mohla požadovať náhradu škody len od obchodnej spoločnosti A a tá následne žiadať časť náhrady škody od svojho zamestnanca. Môže však zamestnávateľ (obchodná spoločnosť A) požadovať náhradu škody od svojho zamestnanca už v čase spôsobenia škody spoločnosti B? Možné to je, ale len čo sa týka škody na majetku obchodnej spoločnosti A (napr. zničené auto, na ktorom vodič jazdil). Obchodnej spoločnosti A však vznikne ďalšia škoda až v momente, keď uhradí škodu spoločnosti B. Vtedy sa de facto škoda