Rozšírenie rozsahu ustanovení zákona o dani z príjmov a zákona o DPH na vydanie záväzného stanoviska

Záväzné stanovisko obsahuje vecný a časový rozsah záväznosti, pričom vecný rozsah sa bude týkať len daňových aspektov budúcich očakávaných právnych úkonov, t. j. na skutočnosti, ktoré nastanú alebo sú očakávané v nastávajúcich zdaňovacích obdobiach. Záväzné stanovisko nemožno vydať na prípady týkajúce sa zdaňovacieho obdobia, za ktoré už daňový subjekt podal daňové priznanie, aj keď ešte neuplynula lehota na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

Záväzné stanovisko predstavu­je záväzné odsúhlasenie postupu daňového subjektu zákonom vymedzených prípadov a za ustanovených podmienok uvedených v § 53a – 53c daňového poriadku. Záväzné stanovisko spočíva v tom, že daňový subjekt podá žiadosť o vydanie záväzného stanoviska k vybraným ustanoveniam zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) alebo k zákonu č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). V žiadosti daňový subjekt uvedie rozhodné skutočnosti, uvedie aj návrh na uplatnenie postupu príslušných ustanovení daňového predpisu, právne posúdenie a sumu predpokladaného obchodného prípadu, na ktorý sa požadované záväzné stanovisko vzťahuje. Na základe informácií uvedených v žiadosti o vydanie záväzného stanoviska a po posúdení všetkých okolností pre vydanie záväzného stanoviska, finančné riaditeľstvo záväzné stanovisko vydá. V prípade nedostatočných skutočností uvedených v žiadosti, finančné riaditeľstvo vyzve žiadateľa o ich doplnenie; ak žiadateľ nevyhovie v plnom rozsahu a v lehote určenej vo výzve, žiadosť sa považuje za nepodanú a túto skutočnosť finančné riaditeľstvo oznámi žiadateľovi.

Záväznosť vydaného záväzného stanoviska je voči správcovi dane a druhostupňovému orgánu, ak daňový subjekt postupoval v súlade s vydaným záväzným stanoviskom a ak sa nezmenili skutočnosti, na základe ktorých bolo záväzné stanovisko vydané; záväzné stanovisko nie je záväzné pre súdy, ktoré rozhodujú vo veci podanej žaloby voči rozhodnutiam druhostupňového orgánu.

Ak daňový subjekt neuplatní postup uvedený v záväznom stanovisku, nie je toto záväzné ani pre správcu dane ani pre druhostupňový orgán.

Vydané záväzné stanovisko stráca účinky:

1. dňom nadobudnutia účinnosti zmeny právnej úpravy, na základe ktorej bolo záväzné stanovisko vydané,
2. ak obchodný prípad, ku ktorému bolo záväzné stanovisko vydané, je v rozpore s právnymi predpismi, alebo ich účelovo obchádza, alebo zastiera iný právny úkon (zistenie pri uplatnení zásady materiálnej pravdy podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku),
3. ak vo veci právoplatne rozhodol súd.

K rozsahu daňových predpisov, na ktoré možno vydať záväzné stanovisko

Zaviesť inštitút záväzného stanoviska do praxe v roku 2014 nebolo úplne novým krokom ministerstva financií. Išlo o problematiku, s ktorou sa ministerstvo zaoberalo už viac rokov, vzhľadom na skutočnosť, že problematika niektorých ustanovení hmotnoprávnych zákonov nebola v praxi jednotne uplatňovaná zo strany daňových subjektov aj zo strany daňových orgánov. Aby sa predišlo nejednotnému výkladu vybraných ustanovení daňových zákonov a k ich správnemu uplatneniu v praxi, bolo zavedenie záväzného stanoviska správnym rozhodnutím ministerstva. Inštitút záväzného stanoviska u vybraných ustanovení daňových zákonov funguje aj vo viacerých členských štátoch, len rozsah daňových zákonov zaradených pre vydanie záväzného stanoviska je rozdielny.