Ročné vysporiadanie DPH odpočítanej pomerným odpočítaním za rok 2005

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), ktorým je s účinnosťou od 1. 5. 2004 upravené uplatňovanie DPH v tuzemsku, upravuje odpočítanie dane v § 49. Platiteľ DPH rozdelí prijaté tovary a služby na účely odpočítania dane na prijaté tovary a služby s možnosťou plného odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a tie prijaté tovary a služby, pri ktorých bude na účely odpočítania dane povinný použiť koeficient podľa § 50 zákona o DPH.

Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň (§ 49 ods. 2 zákona o DPH):

• voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,
• ním uplatnená zo služieb a z tovarov dodaných s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až ods. 4, ods. 7 a ods. 9 zákona o DPH,
• ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a zákona o DPH,
• zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Platiteľ teda každý prijatý tovar a prijatú službu musí zaradiť na účely odpočítania DPH do jednej z troch kategórií odpočítania dane:

• Prijaté tovary a služby s plným odpočítaním dane – Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, s výnimkou podľa § 49 ods. 3 a 6 zákona o DPH.
• Prijaté tovary a služby bez možnosti odpočítania dane – Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 41 zákona o DPH, s výnimkou poisťovacích služieb podľa § 37 zákona o DPH a finančných služieb podľa § 39 zákona o DPH, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území EÚ, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia EÚ.
• Prijaté tovary a služby s možnosťou odpočítania dane koeficientom podľa § 50 zákona o DPH – Ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať, podľa § 50 zákona o DPH.

Z § 49 ods. 4 zákona o DPH vyplýva, že iba ak platiteľ prijme tovary a služby na uskutočnenie svojich zdaniteľných obchodov, pri ktorých môže plne odpočítať daň a súčasne aj na uskutočnenie svojich zdaniteľných obchodov oslobodených do dane podľa § 28 až § 41 zákona o DPH, je povinný odpočítavať daň podľa § 50 zákona o DPH.

Pomerné odpočítanie DPH

Pomernú výšku odpočítateľnej dane platiteľ vypočíta ako súčin dane a koeficientu vypočítaného podľa § 50 ods. 2 zákona o DPH. Vypočítaný koeficient sa zaokrúhli na dve desatinné miesta nahor. Napr. 0,200121 = 0,21.

Pri výpočte koeficientu do čitateľa ani do menovateľa koeficientu sa neuvádzajú výnosy (príjmy):

• z predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku,
• z predaja majetku, ktorý platiteľ používal na účely svojho podnikania, okrem zásob,
• z finančných služieb oslobodených od dane podľa § 39 zákona o DPH, ak ich platiteľ poskytol príležitostne,
• z príležitostného prevodu nehnuteľnosti a príležitostného nájmu nehnuteľnosti,
• z predaja vratných fliaš, s výnimkou tých, ktoré sa predajú z tuzemska do iného členského štátu alebo sa vyvezú na územie tretieho štátu.

Podľa § 50 ods. 2 písm. c) a d) zákona o DPH pri výpočte koeficientu do čitateľa ani do menovateľa koeficientu sa neuvádzajú výnosy (príjmy) z príležitostných finančných služieb oslobodených od dane podľa § 39 zákona o DPH a z príležitostného prevodu nehnuteľnosti a príležitostného nájmu nehnuteľnosti. Uvedené príležitostné transakcie, ktoré sa neuvádzajú do čitateľa ani do menovateľa koeficientu, sú také transakcie, ktoré:

• nemajú charakter základnej, resp. hlavnej činnosti platiteľa dane,
• netvoria značnú časť obratu z celkového obratu platiteľa dane,
• platiteľ dane ich nevykonáva opakovane (to neznamená, že nie je možné uskutočniť ich aj viackrát v posudzovanom období)

a pri ktorých

• platiteľ dane nemá opakujúce sa náklady,
• súvisiace náklady netvoria značnú časť celkových nákladov.

Uvedené podmienky sú posudzované spravidla v období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Pri posúdení príležitostnej transakcie je potrebné postupovať vždy individuálne a na jej identifikovanie nemusia platiť všetky podmienky súčasne. Vychádza sa však z predpokladu, že ak sú splnené súčasne, transakcia je vykonaná príležitostne.

V jednotlivých zdaňovacích obdobiach v priebehu kalendárneho roka platiteľ použije koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka. Ak nemožno použiť koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka, platiteľ určí koeficient pre príslušný kalendárny rok odhadom podľa charakteru svojej činnosti so súhlasom správcu dane. Podľa § 50 ods. 3 zákona o DPH pri predbežnom pomernom odpočítaní dane v jednotlivých zdaňovacích obdobiach platiteľ bude postupovať v zdaňovacích obdobiach roku 2005 – teda v jednotlivých zdaňovacích obdobiach po 1. 1. 2005 v plnom rozsahu uplatní toto ustanovenie zákona o DPH.

Ročné vysporiadanie DPH odpočítavané pomerným odpočítaním

Po skončení kalendárneho roku podľa § 50 ods. 4 zákona o DPH platiteľ je povinný vykonať tzv. ročné vysporiadanie odpočítanej dane. Týka sa iba tých prijatých zdaniteľných plnení, pri ktorých bola koeficientom krátená vstupná daň pri predbežnom odpočítaní dane – iba prijatých plnení podľa § 49 ods. 4 zákona o DPH.

Platiteľ vypočíta ročný koeficient spôsobom určeným v § 50 ods. 2 zákona o DPH z údajov celého kalendárneho roku 2005 – z údajov o cenách bez dane za všetky dodané tovary a služby bez ohľadu na to, či ich miestom dodania je tuzemsko alebo zahraničie. Všetky prijaté tovary a služby podľa § 49 ods. 4 zákona o DPH (tie, pri ktorých použil predbežné odpočítanie dane) podrobí ročnému vysporiadaniu odpočítanej dane. V podstate to znamená, že vstupnú daň z prijatých tovarov a služieb vynásobí ročným koeficientom. Týmto platiteľ dane zistí skutočné (definitívne) odpočítanie dane pri prijatom zdaniteľnom plnení podľa § 49 ods. 4 zákona o DPH. Platiteľ dane potom zistí rozdiel medzi uvedenou sumou odpočítania vstupnej dane (definitívneho odpočítania, odpočítania ročným koeficientom) a súčtom súm predbežného odpočítania dane, ktorý vysporiada so štátnym rozpočtom (ŠR) v daňovom priznaní (DP) za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka.

Ak je suma odpočítania dane ročným koeficientom (suma definitívneho odpočítania dane) vyššia ako súčet súm predbežného odpočítania dane v jednotlivých zdaňovacích obdobiach, platiteľ požiada vrátiť rozdiel zo ŠR. Platiteľ dane v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka tento rozdiel uvedie v r. 19 DP so znamienkom mínus (–). Suma odpočítavanej dane celkove za zdaňovacie obdobie posledného zdaňovacieho obdobia kalendárneho roka v r. 22 DP (odpočítanie dane celkove) sa týmto platiteľovi zvýši o sumu rozdielu dane zisteného po ročnom vysporiadaní dane.

Ak je suma odpočítania dane ročným koeficientom (suma definitívneho odpočítania dane) nižšia ako súčet súm predbežného odpočítania dane za jednotlivé zdaňovacie obdobia, platiteľ odvedie rozdiel do ŠR. Platiteľ dane v poslednom zdaňovacom období tento rozdiel uvedie v r. 19 DP so znamienkom plus