Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Reklamné stavby verzus informačné a propagačné zariadenia – daňové a účtovné hľadisko (1. časť)

Dátum: Rubrika: Problémy z praxe Zo seriálu: Reklamné stavby verzus informačné a propagačné zariadenia – daňové a účtovné hľadisko

Schválením zákona č. 293/2014 Z. z. z 23. septembra 2014, účinným od 2. 1. 2015 došlo k novelizácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len „stavebný zákon“), ktorým sa podstatne zmenil a sprísnil pohľad zákonodarcu na zariadenia, ktoré používa podnikateľská sféra na propagáciu, reklamu a informovanie potenciálnych zákazníkov z verejných priestranstiev.

V praxi ide predovšetkým o nosiče bilbordov, informačné plochy na budovách, firemné nápisy, tabule na budovách, navigačné tabule umiestnené na stĺpoch verejného osvetlenia, samostatné stĺpy, ktoré sú nosičmi reklamných a informačných plôch a podobne. Keďže táto legislatívna zmena má zásadný vplyv na účtovanie tohto druhu majetku, našim cieľom je predstaviť aktuálnu legislatívnu úpravu, poukázať na daňové a účtovné aspekty vlastníctva tohto majetku.

Ako uvádza dôvodová správa, na základe skúseností z praxe bolo zámerom zákonodarcu úplne zmeniť legislatívnu reguláciu týchto reklamných, informačných a propagačných zariadení, pričom cieľom bolo vyjasniť práva a povinnosti vlastníkov takýchto zariadení a zároveň práva a povinnosti stavebných úradov a ďalších inštitúcií. Pôvodne stavebný zákon definoval túto problematiku v oddiele 5, § 71 ods. 1 písm. c), § 71 ods. 3, § 72 až § 73. Dochádza k vypusteniu spomínaných ustanovení o informačných, reklamných a propagačných zariadeniach z oddielu 5 (§ 71 až § 75).

Namiesto toho dochádza ku predefinovaniu pojmu reklamné, informačné a propagačné zariadenia. Stavebný zákon po novom ustanovuje pojem „reklamné stavby“, ktorý je definovaný v § 43 ods. 2 a 3. Podľa tohto zákona je reklamná stavba „stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov.“

Z formulácie vyplývajú tri zásadné skutočnosti:

  1. Akákoľvek stavebná konštrukcia plniaca spomínané funkcie, ktorá je pevne spojená so zemou sa chápe ako reklamná stavba. Z § 43 ods. 1 vyplýva, že pevným spojením so zemou sa rozumie:
    1. spojenie pevným základom,
    2. upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,
    3. ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,
    4. pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,
    5. umiestnenie pod zemou.
  2. Akákoľvek reklamná stavba, ktorá je viditeľná z verejných priestranstiev je považovaná na účely stavebného zákona za reklamnú stavbu.
  3. Ak je cieľom stavebnej konštrukcie šíriť:
    1. reklamné informácie, alebo
    2. propagačné informácie, alebo
    3. navigačné informácie, alebo
    4. iné informácie, vždy zákon považuje takúto konštrukciu za reklamnú stavbu.

Ustanovenie § 43a stavebného zákona člení všetky stavby podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu na pozemné stavby (odsek 2) a inžinierske stavby (odsek 3). V ust. § 43a ods. 3 písm. r) bola zákonodarcom zadefinovaná reklamná stavba ako inžinierska stavba.

Aby nedochádzalo k ­nadmernej záťaži stavebníkov a stavebných úradov v stavebnom konaní, došlo k rozlíšeniu reklamných stavieb do troch základných kategórií. Hlavným kritériom pre rozlíšenie je veľkosť informačnej plochy posudzovanej reklamnej stavby. Stavebný zákon potom rozlišuje a uvádza v § 43 ods. 2:

„Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na:

  1. reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2,
  2. reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a
  3. reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.“

Reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2 sa považujú podľa stavebného zákona za drobnú stavbu [§ 139b ods. 7 písm. e)].

Reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 sa považujú podľa stavebného zákona za jednoduchú stavbu [§ 139b ods. 1 písm. f)]. Rozdiel medzi reklamnými stavbami, ktoré majú veľkosť od 3-20 m2 a s veľkosťou nad 20 m2 je v tom, že na reklamné stavby s informačnou plochou od 3 m2 do 20 m2 sa nevyžaduje kolaudačné rozhodnutie (pozri § 76 ods. 4 stavebného zákona). Kolaudačné rozhodnutie sa vyžaduje na reklamné stavby s informačnou plochou väčšou ako 20 m2.

Keďže stavebný zákon zadefinoval tieto zariadenia ako inžinierske stavby, táto skutočnosť má dopad na rozhodovanie podnikateľských subjektov o tom, či ide z hľadiska zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) o hnuteľné alebo nehnuteľné veci.

Pri samotnej úvahe je potrebné brať do úvahy definície dlhodobého majetku podľa opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“), ZDP § 22 až § 29, pokyn Ministerstva financií SR k uplatňovaniu § 26 ods. 2 a § 33 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z. n. p. uverejnený vo Finančnom spravodajcovi 03/1998 a stavebný zákon.

Obr. č. 1 Rozdelenie reklamných stavieb

Na základe spomenutého a skutočnosti, že stavebný zákon definoval reklamnú stavbu ako stavbu, musí každá podnikateľská jednotka zohľadniť, že nemôže uvažovať s tým, že takúto stavbu s obstarávacou cenou nižšou ako 1 700 € si celú jednorazovo uplatní v nákladoch podniku. ZDP totiž takýto postup pri stavbách vylučuje [pozri § 22 ods. 2 písm. a) a b)]. Z tejto skutočnosti vyplýva, že obstarávacie náklady nie je možné priamo zahrnúť do nákladov podnikateľského subjektu priamo, ale je potrebné zahrnúť ich do nákladov nepriamo prostredníctvom odpisov. Podnikateľský subjekt si určí spôsob stanovenia účtovných odpisov na základe vhodných kritérií uvedených v § 20 Postupov účtovania v PÚ. Pre určenie ročných daňových odpisov sú určujúce § 22 ods. 2 a § 26 ods. 1 ZDP. ZDP uvádza, že určujúca je príloha č. 1 ZDP, pričom daňovník sa orientuje na základe Klasifikácie produkcie a klasifikácie stavieb. Vzhľadom na skutočnosť, že stavebný zákon určil, že reklamná stavba je inžinierska stavba, pre daňový subjekt je určujúci kód stavieb definovaný vo vyhláške 323/2010 Z. z. Štatistického úradu SR z 22. júna 2010. Na základe tejto vyhlášky má reklamná stavba kód stavby 2420, čo v ZDP prílohe č. 1 znamená, že reklamná stavba bude zaradená do 6. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 40 rokov. V prípade, ak pôjde o reklamnú stavbu, ktorej informačná plocha je menšia ako 3 m2, podľa prílohy č. 1 ZDP takúto stavbu zaradíme medzi drobné stavby na základe § 139b ods. 7 písm. e) stavebného zákona. Takáto reklamná stavba bude zaradená do 4. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 12 rokov.

Podrobnejšie informácie k postupu stavebných úradov pri povoľovaní reklamných stavieb je možné nájsť na internetovej stránke Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v sekcii Štátna stavebná správa pod názvom „Usmernenie k povoľovaniu reklamných stavieb“. V tomto materiáli sú uvedené podrobnosti k definícii reklamných stavieb, k posudzovaniu informačnej plochy reklamných stavieb a ďalšie užitočné informácie a tlačivá pre stavebníkov.

♦ Príklad č. 1:

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály