Reklama v jednoduchom účtovníctve

Podnikatelia v snahe presadiť sa na trhu v stále silnejúcej konkurencii vynakladajú nemalé finančné prostriedky na prezentáciu svojej činnosti, respektíve svojho mena. Cielená podpora získania dobrej pozície na trhu a jej udržanie je snahou každého podnikateľa. Takáto činnosť sa nezaobíde bez vynakladania výdavkov na reklamu. Podnikateľ by mal vedieť, či výdavky na reklamu a propagáciu jeho výrobkov a služieb sú alebo nie sú daňovými výdavkami. Od toho, či tieto výdavky môže považovať za daňové výdavky, v zmysle ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), závisí aj spôsob ich účtovania. Výdavky na reklamu, ktoré sú daňovými výdavkami, znižujú pri účtovaní v sústave jednoduchého účtovníctva základ dane a tým aj daňovú povinnosť podnikateľa.

Reklama

Reklama je akákoľvek platená forma propagácie výrobkov, služieb, obchodnej značky, ktorá má za cieľ zvýšiť predaj, t. j. za reklamu môžeme označiť činnosť, ktorej úlohou je poskytovanie údajov o výrobkoch, službách, podujatiach, technologických postupoch a podobne, ktorá je zameraná na vzbudenie pozornosti a vyvolanie záujmu kupujúcich, resp. obchodných partnerov.

Ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o reklame“) definuje reklamu ako prezentáciu produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu, pričom za produkt je považovaný tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním. Ustanovenie § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v z. n. p. vymedzuje reklamu na účely rozhlasového a televízneho vysielania ako akékoľvek verejné vysielanie za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľnosti, práv a záväzkov, alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom.

V zmysle ustanovení zákona o reklame by mala byť reklama v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže a dobrými mravmi. T. z., že reklama nesmie byť klamlivá a nesmie byť skrytá. Reklama nesmie zneužívať dôveru spotrebiteľa a nesmie prezentovať produkty, ktorých výroba, predaj, poskytovanie alebo používanie je zakázané.
 

Daňové hľadisko výdavkov na reklamu

S ohľadom na daňovú orientáciu sústavy jednoduchého účtovníctva (JÚ) je nutné, aby podnikajúca fyzická osoba (ďalej len „podnikateľ“) vychádzala pri účtovaní v JÚ z ustanovení ZDP. Výsledkom JÚ je základ dane, ktorý sa prenáša do daňového priznania dane z príjmov FO bez ďalších úprav ako čiastkový základ dane a je podkladom pre výpočet dane. Či podnikateľ môže vynaložené výdavky na reklamu považovať za daňové alebo nedaňové výdavky je dôležité pre správne stanovenie výšky základu dane a aj výšky jeho daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie obdobie.

Daňové výdavky

ZDP definuje daňový výdavok ako výdavok, ktorý je preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii podľa § 6 ods. 10 alebo v evidencii podľa § 6 ods. 14. Výdavok je možné uznať za daňový len vtedy, ak výdavok:

• Súvisí so zdaniteľným príjmom, t. j. musí vždy súvisieť s predmetom podnikania. Podmienka súvislosti so zdaniteľným príjmom je dôležitá, lebo taký istý výdavok je u jedného podnikateľa považovaný za daňový výdavok a u iného podnikateľa nebude daňovým výdavkom, lebo nesúvisí s jeho zdaniteľným príjmom.
• Musí byť preukázateľne vynaložený, t. j., že každý výdavok musí podnikateľ skutočne doložiť. Preukázanie výdavku v praxi znamená doloženie dokladu napríklad o úhrade za reklamu v časopise faktúrou a výpisom z bankového účtu, dokladom o zaplatení z ERP a podobne.
• Musí byť u podnikateľa, ktorý účtuje v JÚ zaúčtovaný v jeho účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi. Na to, aby mohol byť výdavok zaúčtovaný v účtovníctve, musí spĺňať náležitosti účtovného dokladu podľa § 10 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“).
• Musí rešpektovať stanovené limity v súlade s ustanovením § 19 ZDP. V cit. ustanovení sú uvedené aj také výdavky, ktoré je možné uznať ako daňové výdavky len do výšky stanoveného limitu. Limity pre podnikateľa sú stanovené aj v iných zákonoch (napríklad zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p.).

Výdavky na reklamu podľa ZDP sú definované v ustanoveniach:

• § 19 ods. 2 písm. k),
• § 21 ods. 1 písm. h).

Podľa § 19 ods. 2 písm. k) ZDP sú daňovými výdavkami aj výdavky na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenie príjmov daňovníka. Výdavky na reklamu môže podnikateľ uznať za daňové výdavky len vtedy, ak ich skutočne vynaložil v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania príjmov alebo so zámerom zvýšenia svojich príjmov, a ktoré zaúčtuje do svojho účtovníctva.

Výdavky vynaložené na reklamu môže podnikateľ považovať za daňové výdavky, pretože ich vynaloží v súvislosti s podnikateľskou činnosťou – bude propagovať priestory, ktoré prenajíma a tým sa snaží dosiahnuť, zabezpečiť a udržať ale aj zvýšiť svoje zdaniteľné príjmy. Podmienkou je, aby výdavky, ktoré vynaloží, zdokladoval a zaúčtoval v svojom účtovníctve.

***

Podľa § 21 ods. 1 písm. h) ZDP daňovými výdavkami nie sú výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 16,60 € za jeden predmet.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. k) ZDP môže podnikateľka ako daňové výdavky uplatniť len výdavky na reklamu vynaloženú za účelom prezentácie svojej podnikateľskej činnosti. Ako daňové výdavky môže, podľa § 21 ods. 1 písm. h) ZDP, uplatniť výdavky na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej sumu 16,60 € za jeden predmet. Podnikateľka splňuje podmienky ustanovené v § 19 ods. 2 písm. k) ZDP, lebo reklamnými vzorkami propaguje svoju podnikateľskú činnosť, a tým si zabezpečuje príjem z podnikania. Podnikateľka splňuje aj podmienky § 21 ods. 1 písm. h) ZDP, lebo jedna reklamná vzorka má cenu nižšiu ako 16,60 €. Podnikateľka má každú reklamnú vzorku označenú svojim menom a miestom podnikania.

***

Podľa § 21 ods. 1 písm. h) ZDP, ktorý bol platný do 31. 12. 2009, musel byť každý reklamný predmet označený obchodným menom alebo ochrannou známkou poskytovateľa. Od 1. 1. 2010 bol ZDP novelizovaný a zmena sa dotkla aj ustanovenia § 21 ods. 1 písm. h) . Ustanovenie § 21 ods. 1 písm. h) ZDP novelizovaného ZDP, platného od 1. 1. 2010, podmienky označenia reklamného predmetu obchodným menom alebo ochrannou známkou z uvedeného paragrafu vypustil.

Výdavky na reklamu, ktoré sú daňovými výdavkami, môžu mať formu:

• inzercie v novinách a časopisoch a iných tlačovinách,
• inzercie v televízií, rozhlase, na internete,
• zverejnenie reklamy na plagátoch, reklamných nápisov a transparentoch,
• propagácie a vystavovanie exponátov,
• reklamy na reklamných a propagačných predmetoch, ak ich obstarávacia cena (ďalej len „OC“) nepresiahne sumu 16,60 € za jeden kus, od 1. 1. 2010 označenie obchodným menom, resp. ochrannou známkou poskytovateľa reklamného predmetu už nie je nutné,
• nosičov reklamných nápisov v OC 1 700 € a menej,
• nosičov reklamných nápisov, ktorých OC je vyššia ako 1 700 € (takéto nosiče sú hmotným majetkom, ktorý sa odpisuje),
• reklamy výrobkov formou poskytovania vzoriek tovaru, jednorazového spotrebiteľského balenia, ochutnávky tovarov alebo výrobkov,
• poskytovania výhier v reklamných súťažiach, žrebovacích akciách a pod.

Výdavky, ktoré nie je možné uznať ako daňové výdavky (podľa § 21 ZDP) sú také:

• ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď o nich podnikateľ účtoval,
• ktorých vynaloženie nie je dostatočne preukázane, t .j. výdavky, ktoré podnikateľ nevie preukázať, pretože napríklad nemá doklad o zaplatení,
• ktoré sú priamo vymenované v ustanovení § 21 ods. 1 písm. h) ZDP (na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné premety v hodnote neprevyšujúcej 16,60 € za jeden predmet).

Výdavky na reprezentáciu

ZDP bližšie nešpecifikuje, čo je možné považovať za výdavky na reprezentáciu. Podľa skúsenosti z praxe je možné za takéto výdavky považovať výdavky súvisiace s činnosťou podnikateľa pri obchodných jednaniach s obchodnými partnermi, pri jednaniach s klientmi a podobne. Ide predovšetkým o výdavky na:

• nákup potravín, najmä kávu, čaj, nápoje, ovocie, ktoré slúžia na pohostenie obchodných partnerov pri rokovaniach a poradách v sídle firmy, pri prezentácii firmy na výstavách a veľtrhoch,
• úhradu za konzumáciu v reštauráciách, napríklad pri pracovnom obede, večeri a podobne,
• pohostenie, stravovanie alebo ubytovanie obchodných partnerov a ich rodinných príslušníkov v zariadeniach podnikateľa,
• dary pre obchodných partnerov.

Pohostenie v rámci výstav nemôže podnikateľka považovať za daňový výdavok, lebo pohostenie je výdavkom na reprezentáciu. Podľa § 21 ods. 1 písm. h) ZDP výdavky na reprezentáciu nie sú daňovými výdavkami.

Ostatné výdavky, ktoré podnikateľka vynaloží v súvislosti s účasťou na výstave, kde prezentuje svoje výrobky, ako napríklad prenájom výstavnej plochy, výzdoba, reklama v rozhlase, reklama v tlači sú daňovým výdavkom.

***

Sponzorstvo a dary

Od výdavkov na reklamu, ktoré môže podnikateľ považovať za daňové výdavky, je nutné odlišovať sponzorstvo a dary. Základný rozdiel medzi reklamou a sponzorstvom a darom je v tom, že pri reklame podnikateľ za reklamu skutočne zaplatí ako za službu a dostane za to určité plnenie. Pričom podnikateľ má právo na kontrolu kvality vykonanej služby. Za sponzorstvo alebo dar žiadnu protihodnotu nedostane. Daruje vždy dobrovoľne bez nároku na plnenie. ZDP neumožňuje uplatniť sponzorstvo a poskytnutý dar do daňových výdavkov.

Na to, aby podnikateľ považoval vynaložené výdavky vo výške 2 000 € za daňové výdavky mu nestačí len uzavretá zmluva o reklame a doklad o tom, že sumu 2 000 € športovému klubu zaplatil. Podnikateľ by mal v prípade kontroly preukázať, na čo boli výdavky použité. Športový klub použil sumu 2 000 € na reklamu na pozvánkach a vstupenkách na športové podujatie, ktoré organizuje. Na vstupenky a pozvánky klub vytlačil logo firmy podnikateľa a špecifikáciu jeho podnikateľskej činnosti. V takomto prípade môže výdavky na reklamu uznať, v súlade s ustanovením § 19 ods. 2 písm. k) ZDP ako daňové výdavky.

***

Podnikateľ môže výdavky na reklamu, ktoré spĺňajú ustanovenia § 2 ods. i) ZDP a § 19 ods. 2 písm. k) ZDP považovať za daňové výdavky aj v prípade, ak za príslušné zdaňovacie obdobie vyčísli stratu.
 

Účtovné hľadisko výdavkov na reklamu

Pri účtovaní v sústave JÚ musí podnikateľ dodržiavať jednotlivé ustanovenie ZDP, lebo JÚ je koncipované ako „účtovníctvo daňové“, t. j. , že základ dane (ďalej len „ZD“) je podkladom pre výpočet dane z príjmov FO. Pri účtovaní by mal vedieť, či výdavok vynaložený na reklamnú činnosť je daňovým výdavkom v zmysle ZDP, t. j. či:

• je to výdavok na reklamu, ktorý je možné zaúčtovať v celej výške do daňových výdavkov v čase jeho úhrady, alebo
• ide o limitovaný výdavok na reklamu, ktorý sa zaúčtuje ako daňový výdavok v čase jeho úhrady, lebo splnil podmienky ustanovenia § 21 ods. 1 písm. h) ZDP,
• ide o výdavok na reklamu, ktorý sa podľa § 22 ods. 1 ZDP odpisuje, t. j. postupne zahrnuje do daňových výdavkov v jednotlivých rokoch odpisovania,
• ide o výdavok, ktorý podľa § 19 ods. 2 písm. k) a § 21 ods. 1 písm. h) ZDP nie je daňovým výdavkom a zaúčtuje sa ako výdavok, ktorý neovplyvňuje základ dane (nedaňový výdavok).

Účtovanie výdavkov na reklamu

Pri účtovaní výdavkov na reklamu postupuje podnikateľ podľa zákona o účtovníctve a opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov, v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v JÚ“).

Výdavky na reklamu zaúčtuje, v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona o účtovníctve do účtovných kníh:

• peňažného denníka,
• knihy záväzkov,
• pomocných kníh, ak je ich vedenie potrebné na preukazovanie a vykazovanie predmetu účtovníctva v účtovnej závierke (napríklad do knihy dlhodobého hmotného majetku zaúčtuje nosič reklamného nápisu, ak jeho OC je vyššia ako 1 700 €).

Podnikateľ je povinný účtovať len v účtovných knihách. Skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva, nemôže zachytávať mimo účtovných kníh alebo vôbec neúčtovať. Podľa § 3 Postupov účtovania v JÚ účtovné knihy slúžia na zaúčtovanie všetkých skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva. Účtovnými zápismi v účtovných knihách JÚ sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov v účtovnom období. Účtovné zápisy sa vykonávajú v časovom slede na základe účtovných dokladov. Účtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať všetky náležitosti účtovného dokladu podľa § 10 ods. 1 zákona o účtovníctve.

Inzercia

Inzercia je u podnikateľov najrozšírenejším prvkom reklamy. Inzercia je zverejňovanie reklamy prostredníctvom periodických a neperiodických publikácií a iných tlačovín, na audiovizuálnych nosičoch, v elektronických médiách, a to najmä v televízii, rozhlase a na internete. Poskytované informácie musia byť spojené s predmetom podnikania. Podnikateľ môže do daňových výdavkov zahnúť len tie výdavky na reklamu formou inzercie, ktoré spĺňajú aj ostatné podmienky ustanovenia § 2 písm. i) ZDP a zároveň spĺňajú podmienky § 19 ods. 2 písm. k) ZDP.

• odvysielaný reklamný spot v miestnom rádiu, faktúru za reklamu zaplatil 10. 2. 2010 hotovostnou platbou vo výške 150 €,
• inzercia uverejnená v miestnom týždenníku 4 krát v mesiaci marec 2010, faktúru zaplatil 15. 3. 2010 prevodom z účtu vo výške 600 €,
• vytlačené letáky, ktoré propagujú výrobky a služby podnikateľa, úhradu za letáky uskutočnil 30. 4. 2010 na základe vystavenej faktúry prevodom z účtu sumu 500 €.

Podnikateľ nie je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty.

V zmysle § 19 ods. 2 písm. k) ZDP sú výdavky na zverejnenie inzerátu a vytlačenie letákov daňovými výdavkami, ak spĺňajú aj podmienky ustanovené pre daňový výdavok v § 2 písm. i) ZDP. Podnikateľ musí preukázať skutočnú realizáciu reklamy a aj to, že reklama sa týka jeho podnikateľskej činnosti, t. j. že propaguje svoje výrobky a služby. Podnikateľ by mal priložiť k účtovným dokladom týždenník, v ktorom bola reklama uverejnená alebo ústrižok z tohto týždenníka. V prípade odvysielania v miestnom rádiu odporúčam odložiť pásku s nahrávkou reklamného spotu. V prípade letákov odporúčam priložiť k účtovným dokladom jeden leták. Z uvedených materiálov bude jasné, že podnikateľ propagoval reklamnou činnosťou svoje výrobky a poskytovanie svojich služieb.

Podnikateľ zaúčtoval vynaložené výdavky na reklamnú činnosť do peňažného denníka a do knihy záväzkov.

Účtovanie v peňažnom denníku (podľa § 4 ods. 6 Postupov účtovania v JÚ, v deň úhrady)

Dňa 10. 2. 2010 zaúčtoval úhradu za odvysielaný reklamný šot. Účtovným dokladom bola prijatá faktúra a doklad o úhrade. Výdavok zaúčtoval ako:

• výdavok peňažných prostriedkov z pokladnice 150 €,
• výdavok ovplyvňujúci ZD v stĺpci „Výdavky celkom“ 150 €,
• výdavok v druhovom členení výdavkov celkom v stĺpci „Prevádzková réžia“ 150 €.

Dňa 15. 3. 2010 zaúčtoval úhradu faktúry za inzerciu uverejnenú v novinách, na základe faktúry a bankového výpisu, takto:

• výdavok peňažných prostriedkov z bankového účtu 600 €,
• výdavok ovplyvňujúci ZD v stĺpci „Výdavky celkom“ 600 €,
• výdavok v druhovom členení výdavkov celkom v stĺpci „Prevádzková réžia“ 600 €,

Dňa 30. 4. 2010 zaúčtoval úhradu výdavkov za vytlačenie letákov. Účtoval tak, ako účtoval výdavky na inzerciu. Účtovným dokladom bola prijatá faktúra a bankový výpis.

Časť peňažného denníka, rok 2010 (v €):

Legenda: H – hotovosť, BU – bankový účet, ZD – základ dane.

Stĺpec „Prevádzková réžia“ odporúčam podnikateľovi členiť, ak mu to jeho účtovný program dovolí, na podskupiny, napríklad: Poštovné, Bankové poplatky, Telefón – pevná linka, Mobilný telefón (poprípade členiť aj podľa jednotlivých čísel), Náklady na údržbu a opravy, Náklady na PHM (pri viacerých dopravných prostriedkoch členiť aj podľa ŠPZ), Reklama a podobne. V prípade potreby je možné ľahko zistiť výšku nákladových položiek u jednotlivých podskupín. Výsledné údaje môžu slúžiť pri kontrole hospodárnosti vo firme, pre rôzne ekonomické rozbory a analýzy, ako podklady pri žiadosť o úver, pre žiadosť o dotácii z úradu práce a podobne.

Účtovanie v knihe záväzkov

Do knihy záväzkov zaúčtuje prijatie záväzku a jeho úhradu.

Časť knihy záväzkov, rok 2010 (v €):