Problémy z dennej praxe podnikateľov a ich riešenia

Uznaná reklamácia

Poľský zákazník kupuje slovenské výrobky a keď sú chybné nevracia ich späť ale opravuje si ich na vlastné náklady. Následne tieto náklady na opravu vyfakturuje ako opravy z nekvality. Slovenská spoločnosť ich účtuje ako škodu (účet 549) a teda nedaňový náklad z hľadiska dane z príjmov. Z hľadiska dane z pridanej hodnoty (DPH) sa vykonáva samozdanenie, je možné si odpočítať vstupnú DPH zo samozdanenia, ak je to nedaňový náklad?

Zo zadania vyplýva, že účtovná jednotka uznáva svojim klientom náklady na opravu vád svojich výrobkov, teda sú to – uznané reklamácie. Pritom nie je rozhodujúce, akou formou sa vada odstraňuje, v tomto prípade refakturáciou od klienta. Všeobecná záručná doba je 24 mesiacov tak, ako to ustanovuje § 620 Občianskeho zákonníka, prípadne kratšia doba (najmenej 12 mesiacov) alebo dlhšia doba dohodnutá v zmluve.

Z hľadiska dane z príjmov právnických osôb zastávame názor, že uznaná reklamácia v zákonnej záručnej dobe je daňový náklad, lebo ide o prirodzené riziko podnikania zodpovedajúce stavu techniky a technológie a tiež preto, že nejde o škodu. Podľa § 26 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. sa škodou rozumie neodstrániteľné poškodenie. V posudzovanom prípade ide o odstrániteľné poškodenie (chyba odstránená opravou), teda nejde o škodu v zmysle tejto definície.

Posúdenie režimu DPH má svoje relatívne nezávislé pravidlá. Oprava hnuteľného majetku medzi podnikateľmi má miesto dodania podľa základného pravidla ustanoveného v § 15 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), teda tam, kde sídli kupujúci (teda v SR). Z uvedeného vyplýva, že sa vykoná štandardne samozdanenie. Pokiaľ by išlo o opravu po záručnej dobe, táto je podľa daňovej praxe spravidla nedaňovým nákladom z hľadiska dane z príjmov. Samozdanenie by sa malo vykonať štandardne aj v tomto prípade (teda vstup aj výstup), lebo ide o režijný nákup, síce hospodársky nežiadúci, ale úzko príčinne súvisiaci s hlavnou činnosťou (teda v terminológii DPH – použitý na zdaniteľné predaje podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH). Pre porovnanie uvádzame, že napr. sa DPH nemusí odviesť z inventúrnych rozdielov, a to je tiež hospodársky než