Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Príspevky na stravovanie zamestnancov v daňových výdavkoch zamestnávateľa
Dátum: Rubrika: Daň z príjmov
Zamestnávatelia, ktorí zabezpečujú stravovanie svojim zamestnancom, riešia aj mnohé daňové súvislosti. Výdavky vynaložené v súvislosti so stravovaním zamestnancov sú u zamestnávateľa za určitých presne stanovených podmienok výdavkom znižujúcim zdaniteľné príjmy. Sú to však nielen podmienky upravené v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), ale aj podmienky ustanovené v osobitných pracovnoprávnych predpisoch, na ktoré sa tento zákon odvoláva.
Výdavky zamestnávateľov na stravovanie zamestnancov patria do skupiny výdavkov na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie zamestnancov. Základné podmienky pre ich uplatnenie v daňových výdavkoch sú zadefinované v § 2 písm. i) ZDP, podľa ktorého musí ísť o výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložené daňovníkom, zaúčtované v účtovníctve daňovníka alebo zaevidované v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP, ak tento zákon neustanovuje inak.
Zároveň ide o limitované výdavky podľa § 19 ods. 1 ZDP, pretože v § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 ZDP je ustanovené, že výdavky vynaložené na príspevky na stravovanie zamestnancov sú daňovo uznané len v tom prípade, ak sú poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom. Osobitným predpisom, na ktorý sa odvoláva citované ustanovenie ZDP, je § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“).
Rozsah a podmienky stravovania zamestnancov podľa Zákonníka práce
Starostlivosť zamestnávateľov o zdravú výživu svojich zamestnancov je jednou z ich základných zákonných povinnosti v rámci podnikovej sociálnej politiky. Túto povinnosť upravenú v § 152 Zákonníka práce môžu zamestnávatelia plniť:
1.
zabezpečením stravovania priamo na pracoviskách alebo ich v blízkosti,
2.
poskytnutím účelovo viazaného finančného príspevku na stravovanie (ďalej len "finančný príspevok na stravovanie").
Zabezpečenie stravovania zamestnávateľom
Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práceje zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom v pracovnom pomere
vo všetkých zmenách
stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti s výnimkou zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Na účely stravovania sa za pracovnú zmenu považuje
výkon práce dlhší ako 4 hodiny
. Zamestnávateľ je teda
povinný zabezpečiť stravovanie
tým zamestnancom, ktorí:-
na svojom pracovisku vykonávajú prácu viac ako štyri hodiny,
-
odpracovali na svojom pravidelnom pracovisku viac ako štyri hodiny a potom boli vyslaní na pracovnú cestu.
Príklad č. 1:
Zamestnanec, ktorý bol v konkrétny pracovný deň 4 hodiny u lekára, pri osemhodinovom pracovnom dni odpracoval do konca zmeny iba 4 hodiny.
Takýto zamestnanec nemá nárok na zabezpečenie stravovania, pretože podľa § 152 Zákonníka práce podmienkou pre uplatnenie nároku na poskytnutie stravy je, aby v rámci pracovnej zmeny odpracoval viac ako 4 hodiny. Nárok na zabezpečenie stravovania v tento deň môže vzniknúť zamestnancovi len v tom prípade, ak zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upravil podmienky, za ktorých bude poskytovať zamestnancom stravovanie aj počas takejto ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci.
* * *
Príklad č. 2:
Zamestnanec po odpracovaní 4,5 hodiny na svojom pravidelnom pracovisku nastúpil v ten istý deň na pracovnú cestu, ktorá trvala 6 hodín.
Zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu má nárok na stravné podľa ustanovenia § 5 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len "zákon o cestovných náhradách") vo výške ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Zároveň má zamestnanec nárok aj na poskytnutie stravy zamestnávateľom na pracovisku, pretože odpracoval na svojom pravidelnom pracovisku v tento deň viac ako štyri hodiny.
* * *
Zamestnávateľ môže podľa § 152 ods. 9 Zákonníka práce po prerokovaní so zástupcami zamestnancov:
a)
upraviť podmienky
, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie aj počas dovolenky, práceneschopnosti, prípadne pri iných prekážkach v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,b)
umožniť stravovať sa
zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,c)
rozšíriť okruh fyzických osôb
, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie napríklad o zamestnancov pracujúcich na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru práce, konateľov, spoločníkov a podobne.V uvedených prípadoch zamestnávateľ síce nemá zákonnú povinnosť poskytnúť stravovanie, ale ak sa tak rozhodne po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, potom je povinný zabezpečiť takto upravené stravovanie dotknutým osobám za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom.
______________________________
Poznámka: Zástupcami zamestnancov podľa § 11a Zákonníka práce sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. V družstve, kde je súčasťou členstva aj pracovnoprávny vzťah člena k družstvu, je na účely Zákonníka prácezástupcom zamestnancov osobitný orgán družstva volený členskou schôdzou. V prípade, že u zamestnávateľa
nepôsobia zástupcovia zamestnancov
a Zákonník práce vyžaduje prerokovanie so zástupcami zamestnancov, podľa § 12 ods. 2 Zákonníka práce môže rozhodnúť jednostranne (samostatne) aj zamestnávateľ (napr. úpravou vo vnútornom predpise).______________________________
Príklad č. 3:
Zamestnanec pracujúci na základe pracovnej zmluvy čerpá v priebehu kalendárneho roka dovolenku na zotavenie. Za dni čerpania dovolenky nemá nárok na zabezpečenie stravovania, pretože v dňoch čerpania dovolenky neodpracoval viac ako štyri hodiny.
Ak však zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upravil podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie aj počas čerpania dovolenky, potom zamestnancovi vzniká nárok na zabezpečenie stravovania aj počas čerpania dovolenky.
* * *
Príklad č. 4:
Zamestnanec po odpracovaní 8-hodinovej zmeny pokračuje nadväzne na ňu v nariadenej alebo dohodnutej práci nadčas. Ak zamestnanec v rámci práce nadčas odpracuje aj viac ako 4 hodiny, povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie sa nevzťahuje na zamestnanca pracujúceho v nadčase, a to bez ohľadu na dĺžku trvania práce nadčas.
Zákonník práce však v § 152 ods. 9 písm. b) ZDP umožňuje zamestnávateľovi, aby po prerokovaní so zástupcami zamestnancov umožnil stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom. To znamená, že po prerokovaní so zástupcami zamestnancov môže zamestnávateľ umožniť stravovať sa napr. aj zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu nadčas, ak práca nadčas presiahne 4 hodiny.
* * *
Príklad č. 5:
Konateľ spoločnosti nemá uzatvorený pracovnoprávny vzťah so spoločnosťou, preto nemá nárok na zabezpečenie stravovania, ktoré poskytuje zamestnávateľ ostatným zamestnancom.
Ak však zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíri okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie, aj o konateľa spoločnosti, potom vzniká nárok na zabezpečenie stravovania aj konateľovi spoločnosti.
V prípade, že v spoločnosti nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie napr. o konateľa spoločnosti, aj sám zamestnávateľ.
* * *
______________________________
Poznámka: Na účely Zákonníka práce zamestnávateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch (§ 7 ods. 1 Zákonníka práce). Pri posudzovaní možnosti rozšíriť okruh osôb o konateľa na účely § 152 Zákonníka práce je potrebné rozlišovať to, či spoločnosť zamestnáva alebo nezamestnáva aj inú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Ak by spoločnosť nezamestnávala žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažovala by sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa, a preto by nemala možnosť postupovať podľa § 152 ods. 9 Zákonníka práce.
______________________________
V súlade s ustanoveniami Zákonníka práce nie je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie v prípadoch, ak:
-
ide o zamestnancov, ktorí nepracujú dlhšie ako 4 hodiny, pretože dĺžka trvania takejto práce sa na účely stravovania nepovažuje za pracovnú zmenu,
-
ide o zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu s výnimkou prípadov, ak na svojom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny a až potom boli vyslaní na pracovnú cestu - v tomto prípade je zamestnávateľ povinný zabezpečiť stravovanie v súlade s ustanovením § 152 ods. 1 Zákonníka práce,
-
nemôže stravovanie zabezpečiť priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti v súlade s § 152 ods. 2 Zákonníka práce,
-
ide o zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na základe výberu zamestnanca,
-
ide o zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu vo verejnom záujme v zahraničí,
-
ide o zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o vykonaní práce mimo pracovného pomeru (ak tento nárok nemajú dohodnutý v konkrétnej dohode), zamestnancov počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci, o zamestnancov, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, zamestnankyne na materskej dovolenke a pod., ak sa zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov nedohodol o poskytovaní stravovania aj v takýchto prípadoch, a to v súlade s § 152 ods. 9 Zákonníka práce.
Spôsoby zabezpečenia stravovania
Podľa § 152 ods. 2 Zákonníka prácemôže zamestnávateľ na zabezpečenie stravovania
využívať svoje vlastné zariadenia
alebo zariadenia iných zamestnávateľov v blízkosti zamestnávateľa. Zabezpečiť stravovanie môže zamestnávateľ aj prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá
má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby
. Zákonník práceumožňuje zamestnávateľom uzatvoriť zmluvy so sprostredkovateľskými spoločnosťami, ktoré umožňujú zamestnancom stravovať sa vo viacerých stravovacích zariadeniach prostredníctvom
stravovacích poukážok
. V tomto prípade musí byť stravovanie zabezpečené u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.______________________________
Poznámka: V súlade s § 152 ods. 4 Zákonníka práce v znení účinnom od 1. januára 2023 zamestnávateľ poskytuje stravovaciu poukážku v elektronickej forme; to neplatí, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.
______________________________
Čo zahŕňa zabezpečenie
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
