Príjmy zo závislej činnosti u študentov z hľadiska daní a odvodov v roku 2017

Výšku odvodového zaťaženia študenta aj jeho zamestnávateľa významne ovplyvňujedruh pracovnoprávneho vzťahu medzi študentom a zamestnávateľom. Naopak, daňové zaťaženie študenta nezávisí od druhu pracovnoprávneho vzťahu, ale najmä od skutočnosti, v akej výške je študent povinný platiť odvody a či má u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu.

Poznámka: Podľa ust. § 11 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec vzniká dňom, keď fyzická osoba dovŕši vek 15 rokov. Zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku. To znamená, že fyzická osoba nemôže začať vykonávať závislú prácu v pracovnoprávnom vzťahu skôr, ako skončí povinnú školskú dochádzku. Povinná školská dochádzka sa končí uplynutím 31. augusta školského roku, v ktorom žiak absolvoval desiaty rok školskej dochádzky alebo najneskôr uplynutím 31. augusta školského roku, v ktorom žiak dovŕšil vek 16 rokov. Zamestnávateľ môže s takouto fyzickou osobou dohodnúť ako deň nástupu do práce najskôr deň 1. september nasledujúceho školského roka. Práca fyzickej osoby vo veku do 15 rokov alebo práca fyzickej osoby staršej ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky je zakázaná.

Pracovný pomer medzi zamestnávateľom a študentom vzniká na základe písomnej pracovnej zmluvy podľa § 42 Zákonníka práce, ktorú je možné uzavrieť na dobu určitú alebo dobu neurčitú. Zamestnávateľ môže so študentom uzatvoriť pracovný pomer v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo na kratší pracovný čas ako je ustanovený týždenný pracovný čas. Pracovný pomer sa uzatvára na pracovnú činnosť dlhodobejšieho charakteru, pričom študent má rovnaké práva a povinnosti ako klasickí zamestnanci (napr. právo na dovolenku). Pracovný čas študenta (zamestnanca) je najviac 40 hodín týždenne.

Poznámka: Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov.

Zamestnávateľ môže s fyzickou osobou (aj so študentom) uzatvoriť:

• Dohodu o vykonaní práce (podľa § 226 Zákonníka práce) najviac na 350 hodín v kalendárnom roku – do tohto rozsahu sa započítavajú aj práce, ktoré študent vykonával u toho istého zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce, resp. viacerých dohôd v kalendárnom roku. Študent môže v priebehu kalendárneho roka uzatvoriť dohodu o vykonaní práce s viacerými zamestnávateľmi, pričom u každého zamestnávateľa musí byť dodržaný limit maximálne 350 hodín ročne.
• Dohodu o brigádnickej práci študentov (podľa § 227 a § 228 Zákonníka práce) najviac na 20 hodín týždenne v priemere – študent môže v jednom týždni odpracovať aj viac ako 20 ho­dín, ale priemerný počet odpracovaných hodín za celú dobu trvania dohody nesmie presiahnuť 20 hodín týždenne.
• Dohodu o pracovnej činnosti (podľa § 228a Zákonníka práce) najviac na 10 hodín týždenne.

Poznámka: Dohody vykonávané mimo pracovného pomeru sa môžu uzatvárať iba na dobu určitú, a to najdlhšie na obdobie 12 mesiacov. Zároveň platí, že odmena za vykonanú prácu v prípade dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti sa musí vyplatiť najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala.

Najčastejšou a väčšinou najvýhodnejšou formou zamestnávania študentov je dohoda o brigádnickej práci študentov (podmienkou je potvrdenie štatútu študenta). Jej výhoda spočíva najmä v nižšom odvodovom zaťažení nielen študentov, ale aj ich zamestnávateľov v porovnaní s pracovnou zmluvou alebo s inými typmi dohôd.

Poznámka: Ak študent v kalendárnom roku dosiahne vek 26 rokov, od nasledujúceho kalendárneho roka už nemôže pracovať na základe dohody o brigádnickej práci študentov. V tomto prípade môže so zamestnávateľom uzatvoriť dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti alebo pracovnú zmluvu.

Dohoda o brigádnickej práci študentov musí spĺňať podmienky definované v § 227 a § 228 Zákonníka práce, a to:

• dohodu môže ­zamestnávateľ uzatvoriť iba s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia (ďalej iba „štatút študenta“) a ktorá nedovŕšila 26 rokov,
• študent môže na dohodu o brigádnickej práci študentov pracovať najdlhšie do konca kalendárneho roku, v ktorom dovŕši 26 rokov veku,
• študent môže na dohodu vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere, pričom priemer najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená,
• dohoda musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná, na dobu určitú (najviac na 12 mesiacov),
• dohoda musí obsahovať dohodnutú prácu, dohodnutú odmenu za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a dobu, na ktorú sa dohoda uzatvára,
• môže sa v nej dohodnúť spôsob jej skončenia,
• súčasťou dohody je potvrdenie štatútu študenta.

Poznámka: Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie štatútu študenta. Študent ho predkladá vo forme potvrdenia o návšteve školy. Ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia strednej školy alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roku, potvrdenie štatútu študenta sa podľa § 228 ods. 2 Zákonníka práce pri uzatváraní dohody nevyžaduje. Podmienkou však ostáva, že študenti musia byť vo veku do 26 rokov.

Študenti a platenie poistného z príjmov zo závislej činnosti

V prípade študentov, platenie poistného na sociálne a zdravotné poistenie závisí od druhu pracovnoprávneho vzťahu, t. j. či študent vykonáva pracovnú činnosť na základe pracovného pomeru (pracovnej zmluvy) alebo na základe dohody.

Ak sa študent počas štúdia zamestná na základe pracovnej zmluvy, považuje sa pre účely sociálneho poistenia podľa § 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a pre účely zdravotného poistenia podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) za zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť študenta (zamestnanca) do So­ciálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne a odvádzať zaňho poistné z vymeriavacieho základu, ktorým je hrubý príjem študenta (zamestnanca) za vykonanú prácu, a to pri zohľadnení vymeriavacích základov na platenie poistného.

Študent v postavení zamestnanca je povinne poistený na zdravotné, nemocenské a dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) a poistenie v nezamestnanosti. Zamestnávateľ okrem poistného do uvedených fondov platí aj poistné na úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Z toho vyplýva, že študent v prípade pracovného pomeru platí rovnakú výšku poistného ako ostatní zamestnanci, a to 13,4 % a zamestnávateľ platí poistné vo výške 35,2 %.

Študent pracujúci na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti nemá žiadne úľavy na poistnom, poistné platí ako každá iná fyzická osoba pracujúca na uvedený typ dohody, a to v závislosti od toho, či ide o dohodu s pravidelným mesačným príjmom alebo s nepravidelným mesačným príjmom, a to:

• zamestnanec (študent) s dohodou o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom platí poistné vo výške 13,4 % a zamestnávateľ vo výške 35,2 % (tak, ako zamestnanec s pracovnou zmluvou),
• zamestnanec (študent) s dohodou o vykonaní práce s pravidelným mesačným príjmom platí poistné vo výške 13,4 % a zamestnávateľ vo výške 35,2 %,
• zamestnanec (študent) s dohodou o vykonaní práce s nepravidelným mesačným príjmom poistné vo výške 11 % (4 % starobné poistenie, 3 % na invalidné poistenie a 4 % zdravotné poistenie) a zamestnávateľ vo výške 32,8 %.

Poznámka: Od 1. januára 2013 sa fyzické osoby (aj študenti), ktoré majú so zamestnávateľom uzatvorený právny vzťah na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, stávajú poistencami na účely sociálneho, resp. zdravotného poistenia. Výška poistného sa stanoví podľa toho, či ide o dohodu s pravidelným alebo nepravidelným mesačným príjmom a tiež od príslušnej skupiny dohodárov. Na účely platenia poistného do Sociálnej poisťovne a preddavkov na zdravotné poistenie do príslušnej zdravotnej poisťovne rozlišujeme tri skupiny dohodárov: študentov pracujúcich na základe dohody o brigádnickej práci študentov, dôchodcov (napr. poberateľ starobného, invalidného, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku) a ostatných dohodárov.

Nakoľko študenti najčastejšie pracujú na základe dohody o brigádnickej práci študentov, v ďalšej časti uvedieme, za akých podmienok a v akej výške sú študenti povinní platiť poistné odvody v prípade dohody o brigádnickej práci študentov.

Dohoda o brigádnickej práci študentov – uplatnenie odvodovej výnimky (určenie dohody na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie) a platenie poistného

Študenti, ktorí pracujú na dohodu o brigádnickej práci študentov (ďalej iba „DBPŠ“), sú od 1. 1. 2013 povinne dôchodkovo poistení. Podľa § 227a ods. 1 zákona o sociálnom poistení si môže študent zvoliť jednu dohodu o brigádnickej práci študentov, ktorá bude oslobodená od povinnosti platiť poistné na dôchodkové poistenie (ďalej iba „odvodová výnimka“). Odvodovú výnimku si môže študent uplatniť maximálne na jednu dohodu o brigádnickej práci študentov v danom mesiaci do sumy stanovenej pre príslušný rok (tabuľka č. 1).

Tabuľka č. 1: Maximálna suma na uplatnenie odvodovej výnimky najviac na jednu dohodu o brigádnickej práci študentov (DBPŠ) v danom kalendárnom mesiaci

Poznámka: Študent, ktorý v roku 2017 dosiahne vek 26 rokov, si môže uplatňovať odvodovú výnimku vo výške 200 € až do konca roka 2017.

Uplatnenie odvodovej výnimky nie je automatické. Študent musí požiadať o jej uplatnenie u príslušného zamestnávateľa, a to na tlačive „Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov“, prostredníctvom ktorého:

• študent zamestnávateľovi oz­namuje, že na uzatvorenú dohodu si bude uplatňovať odvodovú výnimku,
• súčasne čestne vyhlasuje, že si odvodovú výnimku neuplatňuje v rovnakom období u iného zamestnávateľa.

Poznámka: Odvodová výnimka (oslobodenie od povinnosti platiť dôchodkové poistenie do So­ciálnej poisťovne) sa týka iba žiakov strednej školy alebo študentov dennej formy vysokoškolského štúdia, ktorí pracujú na základe dohody o brigádnickej práci študentov a uplatniteľná je len u jedného zamestnávateľa v jednom kalendárnom mesiaci. Odvodovú výnimku si študent nemôže uplatniť pri dohode o vykonaní práce alebo pri dohode o pracovnej činnosti.

Podľa § 227a ods. 3 zákona o sociálnom poistení právne účinky uplatnenia odvodovej výnimky nastanú odo dňa vzniku dohody o brigádnickej práci študentov, ak uplatnenie výnimky bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku dohody o brigádnickej práci študentov, inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie výnimky zamestnávateľovi oznámené.

Študent, ktorý chce ukončiť up­latňovanie odvodovej výnimky, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť zamestnávateľovi. Právne účinky ukončenia uplatňovania odvodovej výnimky nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania výnimky zamestnávateľovi oznámené. Ak v kalendárnom mesiaci zanikne jedna dohoda o brigádnickej práci študentov, ku ktorej bola uplatnená odvodová výnimka a následne v tom istom kalendárnom mesiaci vznikne ďalšia dohoda o brigádnickej práci študentov, právne účinky uplatnenia odvodovej výnimky k „novej“ dohode o brigádnickej práci študentov nastanú najskôr od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Ak má študent v roku 2017 uzatvorenú v príslušnom mesiaci iba jednu dohodu o brigádnickej činnosti študentov do výšky 200 € mesačne vrátane, môže si na túto dohodu uplatniť odvodovú výnimku (bližšie tabuľka č. 2). V tomto prípade:

• študent je oslobodený v plnej výške od povinnosti platiť poistné na dôchodkové poistenie do Sociálnej poisťovne, t. j. nemá postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia,
• zamestnávateľ je povinný platiť poistné do Sociálnej poisťovne iba vo výške 1,05 %, t. j. 0,8 % na úrazové poistenie a 0,25 % na garančné poistenie,
• vymeriavacím základom zamestnávateľa na účely platenia poistného je celkový príjem študenta na dohodu o brigádnickej práci študentov. V prípade úrazového poistenia sa poistné platí z neobmedzeného vymeriavacieho základu, pričom v prípade garančného poistenia sa v roku 2017 poistné platí maximálne zo sumy 6 181 € mesačne, t. j. z maximálneho vymeriavacieho základu na účely platenia sociálneho poistenia v roku 2017.

Ak má študent v roku 2017 uzatvorenú v príslušnom mesiaci iba jednu dohodu o brigádnickej činnosti študentov v sume vyššej ako 200 € mesačne, na ktorú si uplatňuje odvodovú výnimku:

• študent je povinný platiť do Sociálnej poisťovne dôchodkové poistenie vo výške 7 %, t. j. 4 % na starobné poistenie a 3 % na invalidné poistenie (študent má postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia), a to zo sumy presahujúcej 200 €,
• zamestnávateľ je povinný platiť poistné do Sociálnej poisťovne vo výške 22,80 %, t. j. 14 % na starobné poistenie, 3 % na invalidné poistenie, 4,75 % do rezervného fondu solidarity, na garančné poistenie 0,25 % a na úrazové poistenie 0,8 %,
• vymeriavacím základom študenta a zamestnávateľa na účely platenia poistného je suma vo výške rozdielu medzi príjmom študenta na dohodu a sumy „odvodovej výnimky“, t. j. v roku 2017 je to suma presahujúca 200 €. To neplatí pre úrazové a garančné poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ. V tomto prípade je vymeriavacím základom celkový príjem študenta na dohodu o brigádnickej práci študentov.

Ak má študent uzatvorených súčasne viacero dohôd o brigádnickej práci študentov, môže si v roku 2017 uplatniť odvodovú výnimku do výšky 200 € iba na jednu dohodu u jedného zamestnávateľa vjednom kalendárnom mesiaci. V tomto prípade pri uplatnení odvodovej výnimky a pri výpočte poistného študent aj zamestnávateľ postupuje podľa toho, či ide o dohodu o brigádnickej práci študentov do výšky 200 € mesačne vrátane alebo v sume vyššej ako 200 € mesačne. Z ostatných dohôd o brigádnickej práci študentov v danom kalendárnom mesiaci musí študent aj zamestnávateľ odviesť poistné z celkového príjmu na dohodu vo výške 7 %, resp. 22,80 %.

Tabuľka č. 2: Výška poistného z dohody o brigádnickej práci študentov (DBPČ)

Poznámka: Na účely zdravotného poistenia sa študent pracujúci na základe dohody o brigádnickej práci študentov nepovažuje za zamestnanca, t. j. neplatí preddavky na zdravotné poistenie do príslušnej zdravotnej poisťovne.

Študenti a zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti

Spôsob zdanenia príjmov u študentov nezávisí od druhu pracovnoprávneho vzťahu, t. j. či štu­dent pracuje na dohodu alebo na základe pracovnej zmluvy. Príjem študentov z pracovnoprávnych vzťahov sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP, ktorý sa v priebehu zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) zdaňuje preddavkom na daň.

Z ročného hľadiska sa príjmy zo závislej činnosti považujú za daňovo nevysporiadané. Daňovníci (aj študenti) ich po skončení zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) musia vysporiadať, a to prostredníctvom daňového priznania alebo ročného zúčtovania, ak ich celkové hrubé zdaniteľné príjmy za príslušné zdaňovacie obdobie presiahnu 1/2 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t. j. za rok 2017 sumu 1 901,67 €.

Spôsob zdanenia príjmov zo závislej činnosti závisí od toho, či má študent (tak ako ostatní zamestnanci) u zamestnávateľa podpísané „Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu“ (ďalej len „vyhlásenie“) podľa § 36 ods. 6 ZDP.

Študent má u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie

Študenti môžu podpísať vyhlásenie bez ohľadu na to, či pracujú na pracovnú zmluvu alebo na dohodu. Platí však pravidlo, že ak má študent v danom mesiaci viacerých zamestnávateľov, vyhlásenie môže podpísať iba u jedného zamestnávateľa.

Prostredníctvom vyhlásenia si študenti (rovnako ako ostatní zamestnanci) počas roka uplatňujú nárok na mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a mesačný daňový bonus na vyživované dieťa. Študent si môže uplatniť nárok na daňov