Príjmy zo závislej činnosti u študentov – dane a odvody v roku 2015

Pri výpočte čistej mzdy študenta je dôležitým faktorom výška daní a odvodov, ktoré musí študent zo svojho príjmu odviesť štátu. Druh pracovnoprávneho vzťahu medzi študentom a zamestnávateľom významne ovplyvňuje výšku odvodového zaťaženia študenta aj zamestnávateľa. Výška daňového zaťaženia študenta naopak nezávisí od druhu pracovnoprávneho vzťahu, ale najmä od skutočnosti, v akej výške bol študent povinný platiť poistné odvody a či si študent uplatňoval nezdaniteľné časti základu dane, resp. daňový bonus.

Študenti, tak ako ostatní zamestnanci, môžu podľa Zákonníka práce pracovať na základe uzatvoreného pracovného pomeru (väčšinou na skrátený pracovný úväzok) alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Pracovný pomer sa uzatvára na pracovnú činnosť dlhodobejšieho charakteru, pričom v prípade študentov ide väčšinou o pracovný pomer na skrátený pracovný úväzok podľa § 49 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“). Študenti môžu využiť všetky tri typy dohôd, ktoré Zákonník práce umožňuje, a to:

• dohodu o vykonaní práce (podľa § 226 Zákonníka práce najviac na 350 hodín v kalendárnom roku),
• dohodu o brigádnickej práci študentov (podľa § 227 Zákonníka práce najviac na 20 hodín týždenne v priemere, t. j. v jednom týždni môže študent odpracovať aj viac ako 20 hodín, ale priemerný počet odpracovaných hodín za celú dobu trvania dohody nesmie presiahnuť 20 hodín týždenne),
• dohodu o pracovnej činnosti (podľa § 228a Zákonníka práce najviac na 10 hodín týždenne).

Poznámka: Od 1. januára 2013 môže zamestnávateľ uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov (DBPŠ) iba s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta, t. j. je žiakom strednej školy alebo študentom dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov. Prácu na dohodu o brigádnickej práci študentov môže študent vykonávať najdlhšie do konca kalendárneho roku, v ktorom dovŕši 26 rokov. Ak študent v kalendárnom roku dovŕši vek 26 rokov, od nasledujúceho kalendárneho roka môže so zamestnávateľom uzatvoriť iba dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti alebo pracovnú zmluvu.

Od 1. júla 2014 sa dohody vykonávané mimo pracovného pomeru môžu uzatvárať iba na dobu určitú, a to najdlhšie na obdobie 12 mesiacov. Zároveň platí, že odmena za vykonanú prácu v prípade dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti sa musí vyplatiť najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala.

Študenti a platenie poistného z príjmov zo závislej činnosti

V prípade študentov, platenie poistného na sociálne a zdravotné poistenie závisí od druhu pracovnoprávneho vzťahu, t. j. či študent vykonáva pracovnú činnosť na základe pracovného pomeru (pracovnej zmluvy) alebo na základe dohody.

Ak má študent počas štúdia uzatvorený so zamestnávateľom pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy, študent sa pre účely sociálneho poistenia podľa § 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. a pre účely zdravotného poistenia podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) považuje za zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť študenta (zamestnanca) do Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne a odvádzať zaňho poistné z vymeriavacieho základu, ktorým je hrubý príjem študenta (zamestnanca) za vykonanú prácu (pri zohľadnení vymeriavacích základov na platenie poistného). Z toho vyplýva, že študent v prípade pracovného pomeru platí rovnakú výšku poistného ako ostatní zamestnanci, a to 13,4 % a zamestnávateľ platí poistné vo výške 35,2 %.

Zamestnávanie študentov na dohodu bolo do konca roku 2012 obojstranne výhodné nielen pre zamestnávateľov, ale aj pre študentov. Zamestnávatelia odvádzali z dohôd odvody (poistné) iba vo výške 1,05 % (t. j. 0,8 % na úrazové poistenie a 0,25 % na garančné poistenie), pričom študenti (ako aj iní dohodári) neplatili žiadne poistné, bez ohľadu na výšku dosiahnutého príjmu a druh uzatvorenej dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Od roku 2013 každý, kto pracuje na dohodu je povinný platiť poistné, pričom výška poistného je rôzne stanovená pre rôzne skupiny dohodárov. Nakoľko študenti najčastejšie pracujú na základe dohody o brigádnickej práci študentov (DBPŠ), v ďalšej časti stručne priblížime, akú výšku poistného sú študenti povinní platiť v prípade dohody o brigádnickej práci študentov.

Dohoda o brigádnickej práci študentov – uplatnenie odvodovej výnimky vs. platenie poistného

Od 1. januára 2013 študenti, ktorí pracujú na DBPŠ, sú povinne dôchodkovo poistení. Podľa § 227a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. si môže študent zvoliť jednu dohodu o brigádnickej práci študentov, ktorá bude oslobodená od povinnosti platiť poistné na dôchodkové poistenie (ďalej iba „odvodová výnimka“). Odvodovú výnimku si môže študent uplatniť maximálne na jednu dohodu o brigádnickej práci študentov v danom mesiaci do sumy stanovenej pre príslušný rok (tabuľka č. 1).

Študent môže, okrem DBPŠ, súčasne pracovať aj na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti. V tomto prípade si môže študent uplatniť odvodovú výnimku iba pri DBPŠ.

Tabuľka č. 1: Maximálne sumy (mzdový limit) na uplatnenie odvodovej výnimky najviac na jednu dohodu o brigádnickej práci študentov v danom mesiaci

Poznámka: Študent, ktorý v roku 2014 dosiahol vek 18 rokov, si odvodovú výnimku vo výške 159 € mohol začať uplatňovať až od mesiaca, ktorý nasledoval po mesiaci, v ktorom dosiahol vek 18 rokov. Študent, ktorý v roku 2015 dosiahne vek 26 rokov, si môže uplatňovať odvodovú výnimku vo výške 200 € až do konca roka 2015.

O uplatnenie odvodovej výnimky žiada študent zamestnávateľa na tlačive „Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov“, prostredníctvom ktorého:

• študent zamestnávateľovi oznamuje, že na uzatvorenú dohodu si bude uplatňovať odvodovú výnimku,
• zároveň čestne vyhlasuje, že si odvodovú výnimku neuplatňuje v rovnakom období u iného zamestnávateľa.

Poznámka: Oslobodenie od povinnosti platiť dôchodkové poistenie (tzv., odvodová výnimka) sa týka iba študentov (žiak strednej školy alebo študent dennej formy vysokoškolského štúdia), ktorí pracujú na základe dohody o brigádnickej práci študentov a uplatniteľné je len u jedného zamestnávateľa v jednom kalendárnom mesiaci.

Podľa ust. § 227a ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. právne účinky uplatnenia odvodovej výnimky nastanú odo dňa vzniku dohody o brigádnickej práci študentov, ak uplatnenie výnimky bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku dohody o brigádnickej práci študentov, inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie výnimky zamestnávateľovi oznámené.

V prípade, že študent chce ukončiť uplatňovanie odvodovej výnimky, je povinný písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude ďalej výnimku uplatňovať. Právne účinky ukončenia uplatňovania výnimky nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania výnimky zamestnávateľovi oznámené. V prípade, že v kalendárnom mesiaci zanikne jedna dohoda o brigádnickej práci študentov, ku ktorej bola uplatnená odvodová výnimka a následne v tom istom kalendárnom mesiaci vznikne ďalšia dohoda o brigádnickej práci študentov, právne účinky uplatnenia odvodovej výnimky k „novej“ dohode o brigádnickej práci študentov nastanú najskôr od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Ak má študent v roku 2015 uzatvorenú v danom mesiaci iba jednu dohodu o brigádnickej činnosti študentov do výšky 200 € mesačne vrátane, môže si na túto dohodu uplatniť odvodovú výnimku. V tomto prípade:

• študent je oslobodený od povinnosti platiť poistné na dôchodkové poistenie do Sociálnej poisťovne (t. j. nemá postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia),
• zamestnávateľ je povinný platiť poistné do Sociálnej poisťovne vo výške 1,05 %, t. j. 0,8 % na úrazové poistenie a 0,25 % na garančné poistenie,
• vymeriavacím základom zamestnávateľa na účely platenia poistného je celkový príjem študenta na dohodu o brigádnickej práci študentov. V prípade úrazového poistenia sa poistné platí z neobmedzeného vymeriavacieho základu, pričom v prípade garančného poistenia sa v roku 2015 poistné platí maximálne zo sumy 4 120 € mesačne, t. j. z maximálneho vymeriavacieho základu na účely platenia poistenia v roku 2015.

Ak má študent v roku 2015 uzatvorenú v danom mesiaci iba jednu dohodu o brigádnickej činnosti študentov v sume vyššej ako 200 € mesačne, na ktorú si uplatňuje odvodovú výnimku:

• študent je povinný platiť do Sociálnej poisťovne dôchodkové poistenie vo výške 7 %, t. j. 4 % na starobné poistenie a 3 % na invalidné poistenie (t. j. má postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia),
• zamestnávateľ je povinný platiť poistné do Sociálnej poisťovne vo výške 22,80 %, t. j. 14 % na starobné poistenie, 3 % na invalidné poistenie, do rezervného fondu solidarity 4,75 %, na garančné poistenie 0,25 % a na úrazové poistenie 0,8 %,
• vymeriavacím základom študenta a zamestnávateľa na účely platenia poistného je suma vo výške rozdielu medzi príjmom študenta na dohodu a sumy „odvodovej výnimky“, t. j. v roku 2015 je to suma presahujúca 200 €. To neplatí pre úrazové a garančné poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ. V tomto prípade je vymeriavacím základom celkový príjem študenta na dohodu o brigádnickej práci študentov.

Ak má študent uzatvorených súčasne viacero dohôd o brigádnickej práci študentov, môže si v roku 2015 uplatniť odvodovú výnimku do výšky 200 € iba na jednu dohodu u jedného zamestnávateľa v jednom kalendárnom mesiaci. V tomto prípade pri uplatnení odvodovej výnimky a pri výpočte poistného študent aj zamestnávateľ postupuje podľa vyššie uvedeného postupu, t. j. v závislosti od toho, či ide o dohodu o brigádnickej práci študentov do výšky 200 € mesačne vrátane alebo v sume vyššej ako 200 € mesačne. Z ostatných dohôd v danom kalendárnom mesiaci musí študent aj zamestnávateľ odviesť poistné o výške 7 %, resp. 22,80 % z celkového príjmu na dohodu.

Študenti a zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti

Spôsob zdanenia príjmov u študentov nezávisí od druhu pracovnoprávneho vzťahu, t. j. či študent pracuje na dohodu alebo na základe pracovnej zmluvy. Príjem študentov na základe pracovnej zmluvy a tiež na základe dohôd sa považuje za príjem z pracovnoprávneho vzťahu (zo závislej činnosti) podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP. Príjmy zo závislej činnosti sa v priebehu zdaňovacieho obdobia zdaňujú preddavkom na daň a považujú sa za daňovo nevysporiadané. Konkrétny spôsob zdanenia príjmov zo závislej činnosti závisí od toho, či má študent (tak ako ostatní zamestnanci) u zamestnávateľa podpísané „Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu“ (ďalej len „vyhlásenie“) podľa § 36 ods. 6 ZDP.

Študent má / nemá podpísané vyhlásenie u zamestnávateľa

Ak študent vyhlásenie podpísal, zamestnávateľ vypočíta preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy podľa § 35 ods. 1 ZDP, t. j. z hrubého mesačného zdaniteľného príjmu zníženého o povinné poistné (ak je študent povinný platiť poistné) a o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t. j. v roku 2015 o sumu 316,94 €.

Poznámka: Pri výpočte preddavku na daň sa v roku 2015 uplatní 19 % sadzba dane do výšky mesačnej zdaniteľnej mzdy2 918,53 € vrátane, t. j. 35 022,31 € ročne. Ak je mesačná zdaniteľná mzda vyššia, aplikuje sa 25 % sadzba dane na tú časť zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahla stanovenú hranicu.

Vyhlásenie môžu podpísať študenti bez ohľadu na to, či pracujú na pracovnú zmluvu alebo na dohodu. Ak má študent v danom mesiaci viac zamestnávateľov, vyhlásenie môže podpísať iba u jedného z nich. Na základe podpísaného vyhlásenia si študenti (tak ako ostatní zamestnanci) počas roka uplatňujú nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus na vyživované dieťa. Študent si môže uplatniť nárok na daňový bonus iba vtedy, ak splní všetky podmienky podľa § 33 ZDP, t. j. jeho hrubý mesačný zdaniteľný príjem je aspoň vo výške 1/2 minimálnej mzdy a vyživované dieťa s ním žije v spoločnej domácnosti.

Ak študent vyhlásenie u zamestnávateľa nepodpísal, zamestnávateľ vypočíta preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy podľa § 35 ods. 4 ZDP, t. j. z hrubého mesačného zdaniteľného príjmuzníženého iba o povinné poistné (ak je študent povinný platiť poistné). V tomto prípade si študent počas roka nemôže uplatňovať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka ani na daňový bonus. Môže si ich uplatniť dodatočne po skončení roka prostredníctvom daňového priznania alebo ročného zúčtovania. Preddavky na daň, ktoré z dohôd počas roka zaplatil, sa mu môžu vrátiť v podobe preplatku na dani.

Poznámka: Pre študenta je výhodné mať u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie, nakoľko v tomto prípade je jeho čistý mesačný príjem vyšší z dôvodu uplatnenia mesačnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Aj keď zamestnávateľ vypočíta študentovi nulový preddavok na daň, takýto príjem sa vždy považuje za daňovo nevysporiadaný. Po skončení zdaňovacieho obdobia študent na základe celkovej výšky ročných zdaniteľných príjmov zistí, či je alebo nie je povinný svoj príjem vysporiadať prostredníctvom daňového priznania alebo ročného zúčtovania. Táto povinnosť mu vzniká (bez ohľadu na to, či podpísal/nepodpísal vyhlásenie), ak jeho ročný hrubý zdaniteľný príjem zo závislej činnosti presiahne 1/2 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t. j. za rok 2015 sumu 1 901,67 €.

Po skončení zdaňovacieho obdobia si môže študent uplatniť nárok aj na ostatné nezdaniteľné časti základu dane (napr. na manželku, dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie alebo príspevky na doplnkov dôchodkové sporenie), a to prostredníctvom daňového priznania alebo ročného zúčtovania. Zároveň sa posúdi aj jeho nárok na ročnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v závislosti od dosiahnutého základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie (kalendárny rok).

♦ Príklad č. 1:

Študent VŠ (21 rokov) má u zamestnávateľa uzatvorený pracovný pomer na dobu neurčitú (polovičný pracovný úväzok). Hrubá mzda študenta – zamestnanca za mesiac august 2015 dosiahla 380 €. V tabuľke č. 2 je uvedený výpočet čistého príjmu študenta, ak študent u zamestnávateľa podpísal vyhlásenie za účelom uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a tiež výpočet čistej mzdy, ak študent takého vyhlásenie nepodpísal. Študent si u zamestnávateľa neuplatňuje tzv. odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie, ktorá od 1. 1. 2015 znižuje vymeriavací základ pre výpočet preddavkov na zdravotné poistenie u zamestnanca aj zamestnávateľa, nakoľko nesplnil podmienky na jej uplatnenie (je súčasne zamestnaný aj u iného zamestnávateľa).

Tabuľka č. 2: Výpočet čistej mzdy študenta VŠ – zamestnanca v pracovnom pomere v roku 2015