Priemerná mesačná mzda za rok 2019 a jej dopad na mzdové veličiny

Pod pojmom všeobecný vymeriavací základ sa rozumie 12-násobok priemernej mesačnej mzdy. Mení sa každý rok a vypočíta sa ako súčin hodnoty priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve a čísla 12. Priemerná mesačná mzda v hospodárstve za rok 2019 sa oproti minulému roku zvýšila zo sumy 1 013 € na sumu 1 092 €. To znamená, že všeobecný vymeriavací základ za rok 2019 je vo výške:

1 092 € x 12 mesiacov = 13 104 €

Od výšky všeobecného vymeriavacieho základu je odvodený maximálny vymeriavací základ pre odvod poistného na sociálne poistenie a pre odvod poistného na verejné zdravotné poistenie (v prípade výplaty dividend). Prostredníctvom všeobecného vymeriavacieho základu sa určuje aj vymeriavací základ poistencov štátu. V roku 2021 bude štát platiť za svojich poistencov poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý je určený ako 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov (ide o vymeriavací základ vo výške 655,20 €). Poistné na zdravotné poistenie bude platiť štát za svojich poistencov z ročného vymeriavacieho základu, ktorý je určený ako 12-násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov, t. j. v roku 2021 ide o vymeriavací základ vo výške 13 104 €.

Minimálna mzda pre rok 2021

Minimálna mzda sa určuje vždy na obdobie od 1. 1. do 31. 12. Na rok 2020 je ustanovená vo výške 580 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, a vo výške 3,333 €za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín. Aj na rok 2021 sa bude výška minimálnej mzdy určovať na obdobie od 1. 1. do 31. 12. Rozdiel oproti pôvodnej právnej úprave spočíva v tom, že ak sa sociálni partneri, teda zástupcovia zamestnancov a zástupcovia zamestnávateľov v zákonom stanovenom termíne na výške minimálnej mzdy nedohodnú, minimálna mzda sa stanoví na základe zákonom určeného vzorca:

Mesačná minimálna mzda = 60 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve SR zverejnenej ŠÚ SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy.

Tento postup vyplýva z novely č. 375/2019 Z. z. zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v z. n. p. (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“), ktorá nadobudla účinnosť od 1. 1. 2020. Suma minimálnej mzdy pre rok 2021 sa zaokrúhli na celé eurá nahor.

Podľa zákona o minimálnej mzde platného do 31. 12. 2019 sa suma mesačnej minimálnej mzdy zaokrúhľovala na najbližších desať eurocentov nahor.

Z uvedeného vyplýva, že od 1. 1. 2020 sa zaviedol nový mechanizmus na určovanie sumy mesačnej minimálnej mzdy, ktorý sa použije na rok 2021 a neskôr. Platí, že ak sa zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov nedohodnú na určení sumy mesačnej minimálnej mzdy do 15. 7. 2020, prerokuje ju Hospodárska a sociálna rada SR do 31. 8. 2020. Ak sa zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov nedohodnú na určení sumy mesačnej minimálnej mzdy ani na zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady SR, suma mesačnej minimálnej mzdy bude na rok 2021 vo výške 60 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca spred dvoch rokov.

Ak by sa teda zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov v roku 2020 na úprave výšky minimálnej mzdy nedohodli, v roku 2021 by bola výška minimálnej mzdy:

• 656 € (60 % z 1092 € = 655,20 € po zaokrúhlení na celé euro nahor 656 €) v prípade zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
• 3,770 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín (táto výška sa uplatní aj pre osoby pracujúce v právnom vzťahu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru). Suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom predstavuje naďalej 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy a zaokrúhľuje sa na tri desatinné miesta.

Určená výška minimálnej mzdy bude mať vplyv aj na ďalšie mzdové veličiny, napr. na mzdové príplatky, (za nočnú prácu, za prácu v sobotu, v nedeľu), na stanovenie hranice mesačného príjmu pri uplatňovaní daňového bonusu na dieťa atď.

Minimálny plat starostu a hlavného kontrolóra v roku 2020

Výška priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, vyčíslená na základe údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúci kalendárny rok má výrazný dopad aj na odmeňovanie „vo verejnom sektore“. Konkrétne ide o odmeňovanie starostov a hlavných kontrolórov, ktorí majú plat určený zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“).

Starostovi obce patrí za výkon jeho funkcie mesačný plat, ktorého minimálna výška je ustanovená zákonom. Plat patrí starostovi odo dňa zloženia predpísaného sľubu. Výška platu starostu sa odvodzuje od výšky priemernej mesačnej mzdy za predchádzajúci kalendárny roka od počtu obyvateľov obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. V súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v z. n. p.: „Starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1 alebo násobku podľa § 4 ods. 6. Ak starostovi patrí aj plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, počas poberania platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky patrí starostovi plat najviac v sume minimálnej mzdy.“

Starostovia sa na účely určenia platu zaraďujú podľa počtu obyvateľov do deviatich platových skupín. Starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca za predchádzajúci kalendárny rok a zákonom určeného násobku, ktorého rozpätie je dané na základe počtu obyvateľov obce, ktorí majú na území obce trvalý pobyt. Z uvedeného vyplýva, že čím má obec vyšší počet obyvateľov, starosta obce má nárok na vyšší zákonný mesačný plat. Počtom obyvateľov obce sa rozumie počet obyvateľov zistený na základe údajov štatistického úradu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roku. Takto vypočítaný plat sa zaokrúhľuje na celé euro nahor.

Plat starostu nemôže byť nižší ako minimálny plat stanovený zákonom, ale obecné zastupiteľstvo môže zákonom ustanovený minimálny plat starostu zvýšiť (najviac o 60 %). Ide o dobrovoľný inštitút, ktorým obecné zastupiteľstvo môže oceniť mimoriadnu prácu starostu na základe ním zdôvodnených skutočností. Pre zvýšenie platu starostu sa vyžaduje rozhodnutie obecného zastupiteľstva.