Preukazovanie daňových výdavkov

Podľa § 6 tohto zákona sa za príjmy z podnikania považujú za príjmy:

1. z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,
2. zo živnosti,
3. z podnikania ­vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b), (sem patria aj príjmy z podnikania napr. súkromných veterinárnych lekárov),
4. spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8.

Za príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa považujú najmä príjmy:

1. z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva,
2. z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,
3. znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu,
4. z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou,
5. príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa osobitného predpisu vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

Okrem uvedených príjmov sa obdobne zdaňujú prímy z prenájmu majetku, ktorý nie je zaradený do podnikania, príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu ale aj príjmy z nakladania s majetkom zaradeným do podnikania.

Na zistenie základu dane z uvedených príjmov si môže daňovník od príjmov odpočítať určité výdavky. Výšku daňových výdavkov (výdavkov vynaložených na dosiahnutie, udržanie alebo zabezpečenie zdaniteľných príjmov) môže preukázať rôznym spôsobom:

1. na základe účtovníctva jednoduchého, výnimočne podvojného,