Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Premlčanie nároku v spotrebiteľských veciach po novele zákona o ochrane spotrebiteľa

Dátum: Rubrika: Právo pre ekonómov

Z hľadiska funkcie ­premlčania právna úprava odzrkadľuje vplyv súkromnoprávnej zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým prináležia práva, ktorá predpokladá iniciatívne správanie subjektov právnych vzťahov pri realizácií svojich subjektívnych práv.

Podstata premlčania spočíva v kvalifikovanom uplynutí času, v ktorom zo strany veriteľa nedošlo k vykonaniu jeho subjektívneho práva. V dôsledku tohto márneho uplynutia času dlžníkovi vzniká právo vzniesť pred súdom námietku premlčania a tým odmietnuť plnenie veriteľovi.

Účelom inštitútu premlčania je zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch, ktorá by mohla byť narušená tým, že veriteľ s uplatnením svojho subjektívneho práva čaká príliš dlho. Čím dlhšia doba uplynie, tým zložitejším sa môže stať právne postavenie veriteľa. Premlčanie má zabrániť takýmto situá­ciám tým, že určitým spôsobom núti veriteľa k včasnému výkonu, prípadne uplatneniu svojho subjektívneho práva.

Premlčanie v súčasnej podobe je hmotnoprávnym inštitútom upraveným v ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z hľadiska de lege lata „Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.“

Ako uvádza Vojčík: „Funkciou premlčania je viesť účastníkov občianskoprávnych vzťahov, aby svoje práva včas uplatnili predpísaným spôsobom pred orgánom na to určeným, pokiaľ povinný subjekt nesplnil svoju povinnosť riadne a včas. Stav neistoty, ktorý existuje po nesplnení určitej povinnosti nemôže trvať donekonečna, a preto zákon vyžaduje od oprávneného subjektu, aby svoje právo uplatnil v stanovenej lehote, a to v premlčacej lehote.“ (Poznámka: Vojčík, P.: Občianske právo hmotné I., UPJŠ Košice, r. 2002, str. 168).

Samotné premlčanie nastáva kumulatívnym pôsobením dvoch predpokladov, a to márnym uplynutím určitého časového obdobia vymedzeného svojím začiatkom a určitým počtom fyzikálnych jednotiek času (uplynutím premlčacej doby) a súčasne neuplatnením práva na súde alebo u iného príslušného orgánu.

Premlčacia doba je stanovená kogentnými ustanoveniami ­zákona a nemožno ju skrátiť ani predĺžiť a obvykle je stanovená počtom rokov, mesiacov. Dĺžka premlčacej doby vždy závisí od konkrétnych ok

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály