Predĺžená lehota na podanie daňového priznania, elektronická komunikácia so správcom dane

Všetky fyzické a právnické osoby, mali aj v roku 2018 možnosť predĺžiť si lehotu na podanie daňového priznania za rok 2017. Predĺžená lehota do 30. 6. 2018 sa týkala všetkých daňovníkov, predĺžiť lehotu do 30. 9. mohli len tí daňovníci, ktorí mali príjmy plynúce zo zahraničia.

Lehotu na podanie daňového priznania bolo možné predĺžiť nazáklade oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. V tomto roku sa oznámenie muselo podať na štruktúrovanom tlačive FR SR.

Inou formou oznámenia (napr. listom) sa lehota nepredlžuje a správca dane uloží daňovému subjektu sankciu za oneskorené podanie daňového priznania. Podľa § 49 ods. 2 ZDP sa predlžuje lehota na podanie daňového priznania u tých daňovníkov, ktorí majú len príjmy zo SR najviac o tri kalendárne mesiace, t. j. do 30. 6. 2018. Koniec tejto predĺženej lehoty musí byť stanovený na posledný deň jedného z týchto troch kalendárnych mesiacov.

V tomto článku sa zameriame na podanie daňového priznania v predĺženej lehote u fyzickej osoby. Lehotu na podanie daňového priznania si mohla fyzická osoba predĺžiť o 6 mesiacov, t. j. do 30. 9. 2018 vtedy, keď mal daňovník príjmy plynúce zo zdroja v zahraničí. V tejto predĺženej lehote je daň aj splatná.

Čo sa považuje za zdroj príjmov v zahraničí? Aj keď zákon o dani z príjmov presne nevymedzuje pojem „príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí“, pri jeho interpretácii vychádzame analogicky z § 16 ods. 1 ZDP, ktorý definuje, čo je zdrojom príjmov v SR.

Príjmom zo zdrojov na území v zahraničí je analogicky príjem:

1. z činností vykonávaných prostredníctvom jeho stálej prevádzkarne,
2. zo závislej činnosti vykonávanej na území v zahraničí alebo na palubách lietadiel alebo lodí, ktoré sú prevádzkované daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou,
3. zo služieb vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti, zo stavebných a montážnych činností a projektov a podobných činností poskytovaných na území v zahraničí, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne,
4. z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej v zahraničí bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu,
5. z úhrad od daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorými sú:
   • odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how),
   • odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu,
   • úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch, z výnosov z majetku v podielovom fonde z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), z výnosov z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov im na roveň postavených a z derivátov podľa osobitného predpisu okrem výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok,
   • nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených v zahraničí; hnuteľnou vecou umiestnenou v zahraničí sú aj motorové vozidlá a ostatné dopravné zariadenia uvedené v prílohe č. 1 využívané daňovníkom podľa § 2 písm. d) alebo stálou prevádzkarňou daňovníka podľa § 2 písm. e) v medzinárodnej doprave,
   • príjmy z prevodu hnuteľných vecí umiestnených v zahraničí, z prevodu majetkových práv registrovaných v zahraničí a z prevodu cenných papierov emitovaných daňovníkmi so sídlom v zahraničí okrem príjmov z prevodu štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok,
   • odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb za výkon funkcie,
   • výhry v lotériách a iných podobných hrách, výhry z reklamných súťaží a zo žrebovania, ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží,
   • výživné, dôchodky, renty a podobné plnenia,
   • podiel na zisku (dividenda), vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti, družstva alebo pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi a podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou,
   • odplaty za poskytnutie služieb obchodného, technického alebo iného poradenstva, za spracovanie dát, za marketingové služby, z riadiacej činnosti a sprostredkovateľskej činnosti vo výške, v akej je táto odplata súčasne uznaná za daňový výdavok podľa § 19,
   • príjmy podľa § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu, ak sú vyplácané daňovníkovi z nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x), a príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. f) vyplácané verejnou obchodnou spoločnosťou alebo komanditnou spoločnosťou, ktorej uvedený príjem plynul z dôvodu, že sa podieľa na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva,
6. z prevodu, nájomného a z iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí
7. z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo z prevodu členského práva v družstve so sídlom v zahraničí,
8. z prevodu akcií, účastí alebo podielov na spoločnosti alebo z prevodu členského práva v družstve, ak táto spoločnosť alebo toto družstvo vlastní nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v zahraničí, ktorého účtovná hodnota vyplývajúca z účtovnej závierky zostavenej za účtovné obdobie predchádzajúce prevodu je viac ako 50 % hodnoty vlastného imania tejto spoločnosti alebo tohto družstva,
9. z rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva so sídlom v zahraničí započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku (§ 8 ods. 2) alebo hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve [§ 17b ods. 1 písm. b)].

U príjmov z činnosti (aktívne príjmy) je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zdroja príjmov štátne územie, v ktorom sa činnosť fyzicky vykonáva. Príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí sú príjmy plynúce z činnosti vykonávanej v zahraničí (napr. prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí).

U príjmov z nakladania s majetkom (pasívne príjmy) je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zdroja príjmov rezidencia osoby, ktorá tento príjem vypláca, resp. umiestnenie nehnuteľnosti. Príjmy z nakladania s majetkom plynúce zo zdrojov v zahraničí sú príjmy plynúce od platiteľa, ktorý je rezidentom iného štátu (napr. licenčné poplatky vyplácané rezidentom zo zahraničia), resp. príjmy z nakladania s nehnuteľnosťou umiestnenou v zahraničí (napr. príjmy z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí.

Keby išlo napr. o fyzickú osobu, ktorá má odberateľa práce alebo služby v zahraničí, resp., ak daňovníkovi plynú príjmy z predaja tovaru, alebo poskytnutia služby na území Slovenskej republiky od odberateľa so sídlom v zahraničí, táto skutočnosť nie je dôvodom na predĺženie lehoty na podanie daňového priznania daňovníka do 30. 9. 2018.

Na základe medzinárodného daňového práva sa zdroj príjmu nachádza v tom štáte, kde je:

1. vykonávaná činnosť generujúca príjem, alebo
2. umiestené aktívum, ktoré generuje príjem, či už z titulu jeho vlastníctva alebo scudzenia.

Rovnako ustanovenie § 2 písm. f) ZDP je odvodené od tejto filozofie, preto definuje predmet dane vo vzťahu k daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. V zmysle § 2 písm. d) ZDP daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou je:

• fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava;
• fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt, ale sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach;
• do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu.

♦ Príklad č. 1:

Daňovník pracoval 7 mesiacov v roku 2017 v Nemecku, kde mu boli zrážané preddavky na daň. Zamestnanec má trvalý pobyt v Slovenskej republike, t. j. je rezidentom Slovenskej republiky, je povinný podať daňové priznanie v SR v tzv. celosvetových príjmov. V lehote do 5. marca 2017 podal miestne príslušnému správcovi dane oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, nakoľko mal príjmy zo zdroja v zahraničí.

Daňové priznanie typ A môže podať najneskôr v lehote do 30. 9. 2018, nakoľko ide o príjmy zo závislej činnosti zo zahraničia.

* * *

♦ Príklad č. 2:

Daňovník vykonáva podnikateľskú činnosť – sprostredkovanie predaja tovaru predaj v SR na základe živnostenského oznámenia. Obchodných partnerov má v okolitých štátoch EÚ. Daňovník nepodal v stanovenej lehote 31. 3. 2018 daňové priznanie, nakoľko príjmy fakturuje odberateľom v zahraničí. Obchoduje s partnermi v ČR a túto skutočnosť považuje za zdroj príjmov v ČR. V stanovenom termíne účtovníčka nestihla daňovníkovi vykonať účtovnú závierku, ani vypracovať daňové priznanie. Daňovník podal správcovi dane vo februári 2018. oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania za rok 2017