Predaj a kúpa podniku fyzickou osobou

Z právneho hľadiska je predaj a kúpa podniku upravená v ustanoveniach Obchodného zákonníka, pričom v súlade s § 5 tohto zákona pri vykonávaní podnikateľskej činnosti podnikateľom sa vytvára osobitný komplex hodnôt hmotnej, nehmotnej a osobnej povahy, ktorý označujeme „podnik“. Jeho štruktúra, charakter, veľkosť a pod. závisí od charakteru podnikateľa, ktorý tento podnik vytvára.

Podnik je súborom hmotných, osobných a nehmotných zložiek podni­kania spojených podnikateľským zámerom, ktoré patria podnikate­ľovi a slúžia prevádzkovaniu jeho podnikateľskej činnosti. Podnik môže byť predmetom dispozícií ako sú predaj, darovanie, vklad do obchodnej spoločnosti. Osobitne významné sú dispozície s podnikom pri prevádzkovaní a predaji podniku v konkurze. Podnik je predmetom dedenia a stáva sa súčasťou dedičstva. Živnostenský zákon upravuje osobitosti pri prevádzkovaní podniku fyzickej osoby – živnostníka pri úmrtí podnikateľa, ako aj pri pokračovaní v riadení podniku na základe živnostenského oprávnenia pri premene obchodných spoločností a družstva.

Podnik je vonkajším prejavom zložiek majetku podnikateľa, od ktorého je potrebné rozlišovať jeho obchodný majetok, pri ktorom ide o zobrazovanie zložiek majetku v účtovníctve podnikateľa, resp. v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 14 ZDP a v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Podľa ust. § 6 Obchodného zákonníka, obchodný majetok predstavuje súhrn majetkových hodnôt, ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené k jeho podnikaniu. Ide o súhrn všetkých aktív určitého podnikateľa. Obchodný majetok podľa Obchodného zákonníka je vo vlastníctve podnikateľa a predstavujú ho veci (hnuteľné aj nehnuteľné), pohľadávky zo záväzkových vzťahov (zmluvných alebo mimozmluvných), iné majetkové a nemajetkové práva (práva k využívaniu vynálezu alebo patentu, právo k úžitkovému vzoru, k ochrannej známke), peniazmi oceniteľné iné hodnoty (obchodné meno, know-how, akcie, obchodné podiely v s. r. o.).

U fyzickej osoby pojem majetok zahrňuje ako obchodný majetok, tak aj ďalšie hodnoty, ktoré neslúžia k jeho podnikaniu. Z uvedeného dôvodu pri fyzickej osobe, rozlišujeme majetok a obchodný majetok.

Predaj podniku je upravený v ustanoveniach § 476 a 488 Obchodného zákonníka, a to z dôvodu, že ide o záväzkové vzťahy, ktoré sú obchodno-právnymi vzťahmi bez ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov.

Predaj podniku sa môže realizovať na základe uzatvorenia zmluvy, pričom pre platnosť zmluvy sa vyžaduje písomná forma a overené podpisy predávajúceho a kupujúceho.

Zmluva o predaji podniku sa nedotýka právnej subjektivity podni­kate­ľa ani nelikviduje jeho obchodný majetok, iba mení predmet tohto majetku. Z pojmového vymedzenia podniku (§ 5 Obchodného zákonníka) vyplýva, že predávajúci bude mať vždy postavenie podnikateľa. Postavenie kupujúceho, či ide o podnikateľa alebo nie, respektíve, či má alebo nemá oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorá sa vyžaduje na prevádzkovanie podniku, nemá vplyv na platnosť zmluvy.

Podľa § 476 Obchodného zákonníka sa zmluvou o predaji podniku predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia na prevádzkovanie podniku a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu. Charakteristickou črtou tejto zmluvy je, že jej predmetom nie je jednotlivá vec, ale podnik, ktorým je podľa § 5 Obchodného zákonníka „súbor hmotných ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré podnikateľovi slúžia na prevádzkovanie podniku, alebo vzhľadom na svoju povahu, majú tomuto účelu slúžiť.“

Z uvedeného je zrejmé, že podnik, to nie sú len veci (hnuteľné, či nehnuteľné) a majetkové práva, ale aj osobné zložky podnikania, ku ktorým patria zamestnanci, ich kvalifikácia, skúsenosti, ako aj nehmotné zložky (obchodné meno, povesť atď.). Obchodný zákonník pripúšťa, aby predmetom zmluvy o predaji podniku bola iba časť podniku, a to za určitých podmienok. Časťou podniku sa rozumie určitý, samostatne funkčný celok (súbor zložiek podniku) slúžiaci podnikateľskému subjektu k uskutočňovaniu jeho podnikateľskej činnosti (napr. organizačná zložka, prevádzkareň).

Z obsahu zmluvy musí jednoznačne vyplývať, že sa vzťahuje na prechod všetkých práv a záväzkov spojených s prevádzkou podniku alebo jeho časti, t. j. musí byť zrejmé, že nejde len o predaj jednotlivých zložiek majetku.

Pri predaji podniku je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že podnik nie sú len veci hmatateľné ako hmotný majetok, nehnuteľnosti, zásoby, prípadne nehmotný majetok, ale aj pohľadávky a záväzky.

Na kupujúceho prechádzajú aj práva a záväzky z existujúcich právnych vzťahov, napríklad práva a záväzky z nájomných zmlúv, poistných zmlúv a iných zmlúv, a to bez súhlasu druhej zmluvnej strany. Kupujúci vstupuje v týchto vzťahoch do postavenia predávajúceho.

Pre predávajúceho znamená prevzatie peňažných záväzkov kupujúcim skutočnosť, že sa zbaví povinnosti zaplatiť dlh, pričom sa kupujúci stáva zaviazaným namiesto predávajúceho. Predávajúci na prechod pohľadávok nepotrebuje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim (§ 477 Obchodného zákonníka).

Na kupujúceho neprechádzajú práva a povinnosti, ktoré nemajú súkromnoprávnu povahu, teda ktoré vznikli na základe právnych noriem verejného práva. Predmetom prechodu nie je živnostenské alebo iné oprávnenie predávajúceho na podnikateľskú činnosť. Neprechádzajú daňové povinnosti, záväzky voči štátnemu rozpočtu, nedoplatky predávajúceho na poistnom za zdravotné, nemocenské a dôchodkové poistenie, pokuty uložené orgánmi verejnej správy a iné záväzky verejnoprávnej povahy.

Postúpením peňažných pohľadávok kupujúcemu naopak predávajúci stráca postúpené pohľadávky s celým príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými, pričom nie je už ďalej oprávnený pohľadávky vymáhať a prijímať od dlžníkov peňažné plnenia.

Prechod pohľadávok z predávajúceho na kupujúceho sa riadi ustanoveniami § 524 a nasl. Obchodného zákonníka o postúpení pohľadávky. Predávajúci nezodpovedá kupujúcemu za vymoženie pohľadávok, teda za neochotu alebo neschopnosť dlžníka splniť si svoj záväzok.

Kúpnu cenu predávaného podniku tvorí u predávajúceho kúpna cena dohodnutá v zmluve o predaji podniku, resp. jeho časti vrátane hodnoty postúpeného záväzkov (§ 476, 477 Obchodného zákonníka, t. j. finančná hodnota, ktorú kupujúci za kúpený majetok zaplatí).

Predpokladá sa, že kúpna cena je určená na základe údajov o súhrne vecí, práv a záväzkov uvedených v účtovnej evidencii predávaného podniku ku dňu uzavretia zmluvy a na základe ďalších hodnôt uvedených v zmluve, pokiaľ nie sú zahrnuté do účtovnej evidencie. Ak má zmluva nadobudnúť účinnosť k neskoršiemu dátumu, mení sa výška kúpnej ceny s prihliadnutím na zvýšenie alebo zníženie imania, ku ktorému došlo v medziobdobí (§ 482 Obchodného zákonníka).

Podľa § 483 Obchodného zákonníka, zákon predpokladá odovzdanie a prevzatie vecí ku dňu účinnosti zmluvy, zmluvné strany však môžu dohodnúť aj iný termín na splnenie týchto vzájomných povinností. Nesplnením povinnosti veci odovzdať alebo prevziať jednou zo zmluvných strán, nastávajú účinky omeškania podľa § 365 a nasl. Obchodného zákonníka.

Vlastnícke právo k hnuteľným veciam prechádza na kupujúceho samotnou účinnou zmluvou. Nie je potrebný žiadny úkon smerujúci k prevodu, ako napr. odovzdanie veci, či zaplatenie kúpnej ceny. V súlade s § 444 až 446 Obchodného zákonníka je však možné dohodnúť aj neskorší prechod vlastníckeho práva k hnuteľnostiam, napr. až zaplatením kúpnej ceny alebo odovzdaním a prevzatím veci.

K prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Kupujúci nadobúda vlastnícke právo ku dňu, kedy vklad do katastra nehnuteľností nadobúda ­právne účinky, čo je dňom jeho právoplatnosti, ktorá vzniká vyznačením vkladu na listine o právnom úkone.

Predaj podniku alebo jeho časti

Predaj podniku alebo jeho časti a rovnako aj jeho kúpa u daňovníka, ktorý vykazuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) ZDP, t. j. daňovník, ktorí účtuje v sústave JÚ alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14 je riešená v nových ustanoveni