Praktické aspekty skúšobnej doby

Pracovnoprávny inštitút skúšobnej doby plní dvojakú funkciu. Pre zamestnávateľa znamená dobu, počas ktorej môže preveriť schopnosti, zručnosti alebo lojalitu zamestnanca. V prípade, že by mu tento zamestnanec napríklad z uvedených dôvodov nevyhovoval, zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) mu umožňuje veľmi flexibilný a relatívne jednoduchý spôsob skončenia pracovného pomeru. Zamestnanec, ktorému záleží na danej pracovnej pozícii, obvykle vníma skúšobnú dobu z  opačného uhla pohľadu. Predstavuje pre neho dobu neistoty a obáv, či zamestnávateľ nevyužije možnosť skončiť s  ním pracovný pomer do jej uplynutia. U určitej skupiny zamestnancov, najmä tých, ktorí nie sú viazaní na túto konkrétnu pracovnú pozíciu, však skúšobná doba predstavuje relatívne výhodné obdobie, počas ktorého si môže zamestnanec „otestovať“ svojho zamestnávateľa, reálne pracovné podmienky, riešenie mzdovej otázky, náročnosť pracovných úloh, tímovú spoluprácu so svojimi kolegami a celkovú pracovnú atmosféru.

Skúšobná doba je upravená na viacerých miestach Zákonníka práce. Najzákladnejším ustanovením je 45 Zákonníka práce, ktorý upravuje dĺžku skúšobnej doby a základné atribúty dohody o skúšobnej dobe. Ust. § 72 Zákonníka práce a  ďalšie od neho sa odvíjajúce ustanovenia upravujú skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe a  okolnosti neplatného skončenia.

Dohoda o skúšobnej dobe a jej trvanie

Z § 45 Zákonníka práce vyplýva, že skúšobná doba musí byť dohodnutá v pracovnej zmluve a súčasne v písomnej forme. Nedodržanie písomnej formy má za následok neplatnosť skúšobnej doby. Dohodnutie skúšobnej doby v pracovnej zmluve uzatvorenej ústne je teda vždy neplatné. Platne dohodnutá skúšobná doba môže byť dohodnutá aj pred vznikom pracovného pomeru, avšak najneskôr pri jeho vzniku. Pracovný pomer nevzniká uzatvorením pracovnej zmluvy, ale dňom dohodnutým ako prvý deň nástupu do práce. Skúšobnú dobu teda nie je možné dohodnúť po vzniku pracovného pomeru s určitou spätnou splatnosťou. Práve s  týmto javom sa v právnej praxi stretávame pomerne často a môžem konštatovať, že patrí medzi najfrekventovanejšie omyly týkajúce sa skúšobnej doby. Podľa autorky Komentára k Zákonníku práce H. Barancovej: „Ak sa pracovný pomer založí ústne, nemôže byť platne dohodnutá skúšobná doba, aj keď písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy, zmluvnými stranami podpísané až v priebehu trvania pracovného pomeru, je antidátované. Právne dôsledky neplatného dohodnutia skúšobnej doby spočívajú v tom, že ani jedna zo zmluvných strán nemôže platne skončiť pracovný pomer v  skúšobnej dobe“.

Skúšobná doba je podľa § 45 ods. 1 Zákonníka práce maximálne tri mesiace a  v prípade vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a  vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je skúšobná doba maximálne šesť mesiacov. Zákon určil len maximálnu hranicu dĺžky skúšobnej doby a nie minimálnu. Zamestnávateľ a  zamestnanec si preto môžu dohodnúť aj kratšiu skúšobnú dobu. Časové obmedzenie dĺžky skúšobnej doby je štandardným pracovnoprávnym nástrojom ochrany zamestnanca.

Ak si strany dohodnú dlhšiu skúšobnú dobu, než je jej určená maximálna hranica, je dohodnutie prekračujúce tento strop neplatné a skúšobná doba je potom tri mesiace od vzniku pracovného pomeru. Čo však nastane v  prípade, ak sa strany pracovnoprávnej zmluvy dohodnú na skúšobnej dobe, ale neurčia jej dĺžku? Laická verejnosť sa domnieva, že v  takomto prípade je celá dohoda o skúšobnej dobe neplatná. Nie je to však pravda, pretože dohodnutie skúšobnej doby je napriek tomu platné a v  tomto prípade platí takisto trojmesačná skúšobná doba za dohodnutú.

Zákonník práce výslovne zakazuje, aby bola dohodnutá skúšobná doba predlžovaná. Toto predlžovanie je zakázané nad zákonom určenú maximálnu hranicu, ale aj v  rámci tejto hranice. Ak by sa prvotne dohodli strany pracovnej zmluvy na mesačnej skúšobnej dobe, nemôžu ju následne predĺžiť napríklad na tri mesiace. Zákonodarca tak pravdepodobne urobil kvôli ochrane zamestnanca pre