Pracovný úraz zamestnanca

Problematiku zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania riešia § 195 až § 221 Zákonníka práce a ďalšie súvisiace predpisy, ktorými sú predovšetkým:

• zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“),
• zákon č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov,
• vyhláška č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v znení vyhlášky č. 483/1990 Zb. (ďalej len „vyhláška o evidencii pracovných úrazov“).

Pojem pracovný úraz

Pojem pracovný úraz definuje Zákonník práce v § 195 ods. 2 a je ním poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Pracovným úrazom však nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do práce a späť.

Aby sa úraz mohol posudzovať ako pracovný, musí sa stať pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním alebo pre plnenie úloh. Obsah týchto pojmov upravuje § 220 Zákonníka práce:

• Plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.
• V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potre