Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Pracovné cesty a daňové výdavky

Rubrika: Daň z príjmov

Všeobecná podmienka pre splnenie uplatnenia výdavku ako daňového výdavku je priamo uvedená v ust. § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. Podľa tohto ustanovenia daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP.


Všeobecná podmienka pre splnenie uplatnenia výdavku ako daňového výdavku je priamo uvedená v ust. § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Podľa tohto ustanovenia daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP.
V § 19 ods. 1 ZDP, ktorý bližšie špecifikuje uvedenú podmienku uplatňovania výdavku ako daňového výdavku je ďalej ustanovené, že ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje ZDP alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.
 
V zásade je možné výdavky spojené s pracovnými cestami rozdeliť na:
 
1. výdavky zamestnávateľa na pracovné cesty, na ktoré vysiela svojho zamestnanca,
2. výdavky na vlastné pracovné cesty podnikateľa.
 

Výdavky zamestnávateľa na pracovné cesty


Daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP, sú aj výdavky ustanovené v § 19 ods. 2 písm. d) ZDP na pracovné cesty, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov. Takýmto osobitným predpisom je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“).
 
Podľa § 4 zákona o cestovných náhradách zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí:
a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
c) stravné,
d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
e)náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu alebo  medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.
 
Náhrada preukázaných cestovných výdavkov
V tomto prípade ide o výdavky na cestovné mestskou hromadnou dopravou, resp. diaľkovou hromadnou dopravou alebo v prípade dohody zamestnanca so zamestnávateľom aj náhrada za použitie motorového vozidla zamestnanca na vykonanie pracovnej cesty, na ktorú ho vysiela zamestnávateľ.
 
Pozn.: S účinnosťou od 1. 12. 2007 sa zákonom č. 538/2007 Z. z. mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. Podľa jedného z doplnení tohto zákona [§ 85 ods. 2 písm. a)] sa daňovníkom dane z motorových vozidiel stáva aj zamestnávateľ, ak vypláca cestovné náhrady zamestnancovi za použitie vozidla, v dokladoch ktorého je ako držiteľ zapísaný zamestnanec. To neplatí, ak zamestnávateľom je vyšší územný celok, do rozpočtu ktorého plynie daň z motorových vozidiel.
 
Výdavkami vynaloženými na dopravu prostriedkami diaľkovej dopravy sú výdavky na zakúpenie cestovného lístka na vlak, autobus, lietadlo, ďalej výdavkami na cestovné môže byť aj výdavok za zaplatenie taxislužby alebo v prípade miestnej dopravy ide o náhradu za lístky na autobus, električku, trolejbus, metro.

Takéto výdavky musia byť preukazné, t. j. musia byť doložené zakúpeným cestovným lístkom, lôžkovým alebo lehátkovým lístkom, letenkou a pod.
 
Podľa § 7 zákona o cestovných náhradách, ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla zamestnávateľa, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky. Sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá ustanovuje opatrenie MPSVR SR č. 260/2004 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, ktorá je pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške 6,20 Sk za 1 km jazdy. Sumu základnej náhrady pri nákladných automobiloch a autobusoch dohodne zamestnávateľ so zamestnancom.

Ďalej v ustanovení § 7 ods. 4 (ak je činnosť vykonávaná v zahraničí aj § 15) zákona o cestovných náhradách je vymedzený spôsob určenia náhrady za spotrebované pohonné látky. Náhrada za spotrebované pohonné látky sa podľa cit. ustanovenia zákona o cestovných náhradách do
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály