Práca nadčas v interných predpisoch a formulároch

Z uzavretého pracovného pomeru plynie zamestnancovi povinnosť vykonávať dohodnutý druh práce v stanovenom pracovnom čase.

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) umožňuje zamestnávateľovi a zamestnancovi dohodnúť sa na výkone práce aj nad ustanovený pracovný čas, či zamestnávateľovi možnosť zamestnancovi tento výkon práce prikázať. Vyplýva to z tzv. princípu dispozičného oprávnenia zamestnávateľa, čiže právomoci disponovať s pracovnou silou zamestnanca v zmysle stanovených pravidiel.

Práca nadčas je jedným z najfrekventovanejších pojmov pracovného práva, a to nielen z dôvodu mzdových (resp. platových) nárokov, ktoré sa s ňou spájajú, ale aj z hľadiska jej organizovania. Z dikcie § 97 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že prácu nadčas možno vykonať na základe súhlasu zamestnávateľa alebo na jeho príkaz, zároveň však pripúšťa ďalšiu možnosť v podobe dohody.

Všetky vyššie vymenované spôsoby organizovania práce nadčas však musia byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ak by zamestnávateľ nesprávne aplikoval, prípadne porušoval ustanovenia týkajúce sa práce nadčas, vyplývajúce zo Zákonníka práce, riskoval by sankčné postihy zo strany inšpekcie práce, ktoré môže uložiť príslušný inšpektorát práce v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Zamestnávateľ si môže, či už v pracovnom poriadku, alebo prostredníctvom iného samostatného interného predpisu (napr. smernica o nadčasovej práci) sám bližšie upraviť podrobnosti organizovania práce nadčas, ale aj jej odmeňovania. Táto úprava musí byť v súlade, tak ako so Zákonníkom práce, aj s inými všeobecne záväznými predpismi.

V článku uverejňujeme vzor Smernice o práci nadčas a prílohy obsahujúce formuláre súvisiace s tematikou nadčasovej práce.

Vzor č. 1:

Názov zamestnávateľa, sídlo, IČO, údaj o zápise v príslušnom registri

Názov smernice: Smernica o práci nadčas

Číslo smernice: .........................................../ ............................................

Smernicu vypracoval: ..............................................................................

Smernicu schválil: ............................................... dňa .............................

Obsah smernice:

Úvod

Všeobecné a osobitné ustanovenia:

1. Vymedzenie pojmov

2. Organizovanie práce nadčas

2.1. Príkaz na nadčas

2.2. Súhlas zamestnávateľa s nadčasovou prácou

2.3. Dohoda o práci nadčas

3. Rozsah práce nadčas

4. Osobitné kategórie zamestnancov a zákaz práce nadčas

4.1. Osobitné kategórie zamestnancov

4.2. Zákaz práce nadčas

5. Odmeňovanie práce nadčas

6. Evidencia práce nadčas

7. Čerpanie náhradného voľna

Spoločné ustanovenia

Záverečné ustanovenia

Prílohy

Úvod

Účelom tejto smernice je upraviť organizovanie a odmeňovanie práce nadčas u (názov zamestnávateľa) ............................................................... v súlade so:

1. zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonníkom práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“).

Všeobecné a osobitné ustanovenia

1. Vymedzenie pojmov

Prácou nadčas sa rozumie práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Pri pružnom pracovnom čase je práca nadčas práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom mimo základného pracovného času pri uplatnení pružného štvortýždenného pracovného obdobia nad určený pracovný čas pripadajúci na toto obdobie.

U zamestnávateľa sa uplatňuje flexibilná pracovná doba. Základný pracovný čas je stanovený:

• v pondelok až piatok od 9.00 hod. do 15.00 hod.

Prácou nadčas nie je práca, ktorou zamestnanec nadpracúva pracovné voľno, ktoré mu zamestnávateľ poskytol na jeho žiadosť, alebo pracovný čas, ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy.

Prácou nadčas nie je ani práca vykonávaná zamestnancom mimo rozvrh pracovných zmien, ktorú zamestnanec vykonáva bez súhlasu zamestnávateľa.

Zamestnancom je zamestnanec vykonávajúci pre zamestnávateľa závislú prácu.

Zamestnávateľom sa rozumie ....................................... V mene zamestnávateľa koná .................................... V prípade jeho neprítomnosti koná ............................................

Dňom pracovného pokoja sa rozumejú dni nepretržitého odpočinku v týždni (dva po sebe nasledujúce dni, ktoré pripadajú na sobotu a nedeľu) a sviatky.

Za sviatky sa považujú štátne sviatky a ďalšie sviatky.

Štátnymi sviatkami sú: 1. január, 5. júl, 29. august, 1. september, 17. november.

Ďalšími sviatkami sú: 6. január, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 15. september, 1. november, 24. december, 25. december a 26. december.

Zamestnancom s kratším pracovným časom sa rozumie zamestnanec, ktorého pracovný čas je kratší ako je ustanovený týždenný pracovný čas.

Tehotnou zamestnankyňou je zamestnankyňa, ktorá zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie.

Osamelý zamestnanec je zamestnanec, ktorý žije sám a je slobodný, ovdovený alebo rozvedený muž, slobodná, ovdovená alebo rozvedená žena. Za osamelého zamestnanca sa považuje aj osamelý muž alebo žena z iných vážnych dôvodov.

Mladistvý zamestnanec je zamestnanec mladší ako 18 rokov.

2. Organizovanie práce nadčas

Práca nadčas môže byť vykonávaná na základe:

• príkazu zamestnávateľa na prácu nadčas,
• so súhlasom zamestnávateľa na prácu nadčas,
• na základe dohody zamestnávateľa so zamestnancom.

2.1 Príkaz zamestnávateľa na prácu nadčas

Príkazom zamestnávateľa na nadčas sa rozumie jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorým prikazuje zamestnancovi vykonať dohodnutý druh práce nad ustanovený pracovný čas.

Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť len v prípadoch :

• prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo
• ak ide o verejný záujem,

a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 Zákonníka práce aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín.

Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni môže zamestnancovi zamestnávateľ v zmysle tejto smernice nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch:

1. naliehavé opravárske práce,
2. nakladacie a vykladacie práce,
3. inventúrne a uzávierkové práce,
4. práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,
5. práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,