Práca nadčas po novele Zákonníka práce

Posledná novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) prijatá 13. júla 2011, ktorá vyšla v Zbierke zákonov SR ako zákon č. 257/2011 Z. z. (ďalej len „novela“) významným spôsobom zasiahla do právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov. Význam tejto novely, inak označovanej ako veľkej novely Zákonníka práce, spočíva najmä v zvyšovaní flexibility pracovnoprávnych vzťahov, ktorá má za cieľ zvýšiť záujem zamestnávateľov o tvorbu nových pracovných miest.

V rámci „zflexibilňovania“ pracovnoprávnych vzťahov novela zaviedla do Zákonníka práce nové inštitúty (napr. delené pracovné miesto), no zmenám sa nevyhli ani inštitúty, ktoré sa trvalo vyskytujú v našom právnom poriadku. Jedným z týchto inštitútov je napr. práca nadčas.

Článok sa venuje zmenám, ktoré novela v súvislosti s právnou úpravou práce nadčas v Zákonníku práce priniesla.

Právny rámec

Práca nadčas je v Zákonníku práce upravená v:

• v ust. § 97, ktorý upravuje organizáciu práce nadčas (príkaz, súhlas zamestnávateľa, dohoda účastníkov pracovného pomeru, a pod.),
• v ust. § 121, ktorý upravuje poskytovanie mzdy za prácu nadčas,
• v ust. § 164 ods. 3, ktorý ustanovuje zákaz práce určitým kategóriám zamestnancov.

Úpravu práce nadčas obsahujú aj právne akty Európskej únie, a to:

• Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (ďalej len „Smernica“), ktorá ustanovuje, že je potrebné obmedziť trvanie nočnej práce vrátane nadčasov. Smernica v Článku 6 písm. b) zaväzuje členské štáty prijať opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie zamestnancov priemerný pracovný čas pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.
• Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-300/06 Ursula Voß proti Spolkovej krajine Berlín, ktorý vyslovil, že sadzba odmeny za prácu nadčas, ktorá je nižšia ako sadzba odmeny za normálne pracovné hodiny, môže predstavovať diskrimináciu na základe pohlavia, ak sa dané dotýka viac žien pracujúcich v čiastočnom pracovnom úväzku v porovnaní s mužmi.

Zmeny v definovaní práce nadčas

Zákonník práce aj naďalej definuje prácu nadčas v § 97 ods. 1 ako:

• prácu vykonávanú zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnávateľa nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času alebo vykonávanú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

V prípade zamestnanca s kratším pracovným časom sa prácou nadčas v súlade s § 97 ods. 2 Zákonníka práce rozumie práca presahujúca týždenný pracovný čas tohto zamestnanca.

Novela Zákonníka práce však zmenila definovanie práce nadčas pri pružnom pracovnom čase. Zákonník práce do prijatia novely definoval prácu nadčas, ako prácu vykonávanú zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom mimo základného pracovného času pri uplatnení:

1. pružného pracovného dňa nad dĺžku pracovnej zmeny pripadajúcej na príslušný deň podľa rozvrhu týždenného pracovného času určeného zamestnávateľom,
2. pružného pracovného týždňa nad určený týždenný pracovný čas,
3. pružného štvortýždňového pra­covného obdobia nad urče­ný pracovný čas pripadajúci na toto obdobie.

Avšak po prijatí novely sa prácou nadčas pri pružnom pracovnej čase v súlade s § 97 ods. 3 Zákonníka práce rozumie: „práca vykonávaná zamestnancom na základe príkazu zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období.“

Prevádzkový čas definuje ust. § 88 ods. 4 Zákonníka práce ako celkový pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v pružnom pracovnom období, k