Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Pozastavenie prevádzkovania živnosti

Rubrika: Daň z príjmov

Namiesto dňa vzniku a dňa ukončenia doby pozastavenia živnosti môže podnikateľ oznámiť dobu určenú v mesiacoch alebo rokoch pozastavenia živnosti. V tomto zmysle živnostenský zákon konštituoval princíp, podľa ktorého právne účinky pozastavenia prevádzkovania živnosti nastávajú dňom doručenia oznámenia týchto údajov príslušnému živnostenskému úradu, alebo ak je v oznámení uvedený neskorší deň, týmto dňom.

S účinnosťou od 1. 6. 2010 boli vykonané zmeny a úpravy v § 57 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z. n. p. (ďalej len „živnostenský zákon“), ktoré sa dotýkajú pozastavenia prevádzkovania živnosti. Namiesto rozhodovacieho procesu bol zavedený systém oznamovania o pozastavení prevádzkovania živnosti. Prijatá úprava vyšla v ústrety podnikateľom tým, že záujemca o možnosť pozastavenia prevádzkovania živnosti už nežiada a živnostenský úrad už následne o žiadosti nerozhoduje. Tým sa zrušil doterajší procesný postup, ktorý vyžadoval vydanie rozhodnutia o pozastavení prevádzkovania živnosti so všetkými právnymi účinkami a dôsledkami, ktoré zákon o správnom konaní s účinkami rozhodnutia spájal.

Podľa súčasného právneho stavu stačí, aby osoba, ktorá chce prerušiť podnikanie, iba oznámila miestne príslušnému živnostenskému úradu:

  • deň vzniku,
  • deň ukončenia,
  • doby pozastavenia živnosti.

Namiesto dňa vzniku a dňa ukončenia doby pozastavenia živnosti môže podnikateľ oznámiť dobu určenú v mesiacoch alebo rokoch pozastavenia živnosti. V tomto zmysle živnostenský zákon konštituoval princíp, podľa ktorého právne účinky pozastavenia prevádzkovania živnosti nastávajú dňom doručenia oznámenia týchto údajov príslušnému živnostenskému úradu, alebo ak je v oznámení uvedený neskorší deň, týmto dňom.

Dôležitou zmenou živnostenského zákona je limitovanie doby trvania pozastavenia živnosti hornou hranicou – t. j., pozastavenie živnosti nemôže trvať dlhšie ako tri roky. Živnostenský úrad teda môže na základe oznámenia podnikateľa pozastaviť prevádzkovanie živnosti na obdobie najmenej 6 mesiacov a najviac troch rokov.

Keďže živnostenský zákon nevyžaduje vydať o podanom oznámení osobitný správny akt, je predmetom činnosti živnostenského úradu iba posúdenie dodržania tých podmienok, ktoré živnostenský zákon s týmto inštitútom spája. A to je dodržanie minimálnej 6 mesačnej doby nepretržitého pozastavenia prevádzkovania živnosti. V prípade jej dodržania dochádza k vzniku účinnosti pozastavenia živnosti zo zákona. V tejto súvislosti platí, že živnostenský úrad nemôže akceptovať prípad, ak podnikateľ oznámi túto skutočnosť so spätnou účinnosťou, čoho výsledkom je, že sa táto skutočnosť neuzná pri posudzovaní dodržiavania zákonnosti podnikateľom, ani sa táto skutočnosť nezapíše do živnostenského registra a nezašle do evidencie iných orgánov podľa osobitných predpisov. Pozastavením živnosti nezaniká podnikateľovi právo podnikať, len ho nemôže počas tejto lehoty vykonávať. Ak by počas tejto lehoty podnikal, išlo by o nedovolené podnikanie. Po uplynutí lehoty pozastavenia prevádzkovania živnosti môže podnikateľ pokračovať v prevádzkovaní živnosti.

Z hľadiska zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) sa pri pozastavení živnosti rozlišuje, či obdobie pozastavenia živnosti:

  • je súčasťou bežného zdaňovacieho obdobia alebo prechádza do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, ale neprekročí lehotu na podanie daňového priznania pre daň z príjmov,
  • prechádza do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia a do lehoty na podanie daňového priznania pre daň z príjmov sa neobnoví.

Ak je obdobie pozastavenia prevádzkovania živnosti súčasťou bežného zdaňovacieho obdobia, alebo ak prechádza do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, ale neprekročí lehotu na podanie daňového priznania, t. j. 31. 3., neposudzuje sa táto situácia z hľadiska ZDP ako skončenie podnikania alebo inej zárobkovej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že podnikateľ v týchto dvoch prípadoch pri pozastavení živnosti nie je povinný vykonať úpravu základu dane ako pri skončení podnikania. ZDP umožňuje až do konca príslušného zdaňovacieho obdobia uplatniť v daňových výdavkoch všetky preukázateľné výdavky. Podľa § 2 písm. l) ZDP zdaňovacím obdobím fyzických osôb (FO) je vždy kalendárny rok, preto sa daňové priznanie podáva až po jeho uplynutí, t. j. aj v prípade pozastavenia prevádzkovania živnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) podnikateľ predloží daňové priznanie až po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v lehote na podanie daňového priznania do konca marca nasledujúceho roka, ak nedošlo za určených podmienok k predĺženiu lehoty na jeho podanie.

Príklad č. 1:
Podnikateľ pozastavil prevádzkovanie živnosti od 1. 6. 2010 do 30. 11. 2010, t. j. na 6 mesiacov.

Keďže obdobie pozastavenia živnosti je súčasťou bežného účtovného obdobia, podnikateľ prípadné inkaso pohľadávok alebo úhradu záväzkov musí zaúčtovať v príslušných účtovných knihách, a to v peňažnom denníku, v knihe záväzkov, v knihe pohľadávok. Ak mu vznikne nárok na vrátenie časti nájomného, parkovného a pod. za obdobie prerušenia živnosti, vznikne mu pohľadávka voči konkrétnym subjektom, ktorú zaúčtuje. V daňových výdavkoch si môže uplatniť napr. výdavky za vedenie bankového účtu, odpisy dlhodobého majetku a pod. Ku koncu účtovného obdobia, t. j. k 31. 12. 2010 vykoná riadnu inventarizáciu majetku a záväzkov, zaúčtuje uzávierkové účtovné operácie, uzavrie účtovné knihy a zostaví riadnu  účtovnú závierku. Úpravu základu dane, ako pri skončení podnikania, nie je povinný vykonať. Súčasťou bežného účtovného obdobia je aj úsek od 1. 12. 2010 do 31. 12. 2010. Účtovné knihy otvorí k 1. 1. 2011.

***

Rovnaký postup sa uplatní aj v prípade, ak by podnikateľ pozastavil prevádzkovanie živnosti, napr. na obdobie od 1. 6. 2010 do 28. 2. 2011.

I.

Podľa § 17 ods. 9 ZDP sa na účely zistenia dane z príjmov FO, prerušenie alebo pozastavenie živnosti a jej neobnovenie do lehoty na podanie daňového priznania, považuje za skončenie podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pri skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti musí FO, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP (pri príjmoch z prenájmu) alebo ods. 14 ZDP (pri daňovej evidencii) základ dane:

  • Zvýšiť o cenu nespotrebovaných zásob.

Nespotrebovanými zásobami sa rozumejú všetky zásoby, ktoré podnikateľ vykázal v inventúrnom súpise ku dňu, ku ktorému pozastavil prevádzkovanie živnosti, t. j. aj zásoby, ktoré ešte nezaplatil. Ako daňové výdavky na nákup zásob sa potom započítajú zaplatené aj nezaplatené výdavky na nákup zásob, ktoré sa podľa

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály