Povinnosti podnikateľov predávajúcich tovary a služby cez e-shopy

Čoraz viac sa rozmáha predaj tovaru cez internet. Tento spôsob predaja tovaru láka nielen mnohých zákazníkov, ale aj tých, ktorí prostredníctvom internetu chcú predávať svoje produkty, tovar.

Tento spôsob predaja tovaru má pre podnikateľov mnohé výhody, medzi ktoré patria hlavne:

• priamy prístup k miliónom potenciálnych zákazníkov, a to nielen v mieste podnikania podnikateľa, ale na celom svete,
• menšie náklady na prevádzku (náklady na doménu, hosting, vytvorenie internetového obchodu sú nižšie ako prevádzka kamennej predajne),
• možnosť predávať tovar nonstop, internetové obchody nemajú otváracie hodiny,
• možnosť nadviazať užší kontakt so zákazníkom, budovanie databázy kontaktov.

Medzi nevýhody internetových obchodov z pohľadu ­predávajúcich patria:

• množstvo povinností, ktoré prevádzkovateľovi internetového ob­chodu ukladá legislatíva,
• možnosť spotrebiteľa odstúpiť od kúpnej zmluvy v zákonom stanovenej lehote, ktorú niektorí zákazníci zneužívajú a z internetového obchodu si tak robia tzv. „požičovne“.

V rámci nakupovania cez internetový obchod hovoríme, že predávajúci (dodávateľ) a spotrebiteľ uzatvárajú tzv. zmluvu na diaľku. Tento článok informuje o povinnostiach, ktoré tým, ktorí predávajú tovar prostredníctvom internetového obchodu (ďalej „e-shopov“) vyplývajú z viacerých právnych predpisov, nielen Slovenskej republiky, ale aj z právnych aktov Európskej únie.

Právny rámec

Predaj tovaru prostredníctvom internetu sa na území Slovenskej republiky riadi najmä nasledovnými právnymi predpismi:

• zákonom č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 22/2004 Z. z.“),
• zákonom č. 108/2000 Z. z. o och­rane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 108/2000 Z. z.“),
• zákonom č. 250/2007 Z. z. o och­rane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o ­priestupkoch, v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“),
• zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“).

Vyššie uvedené predpisy vychádzajú z viacerých smerníc Európskej únie.

Pojmy

Zmluva uzatváraná na diaľku

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 108/2000 Z. z. je zmluvou uzatvorenou na diaľku zmluva, ktorú uzaviera predávajúci a spotrebiteľ na zásielkový predaj tovaru, či na poskytnutie služby na diaľku výlučne prostredníctvom prostriedkov komunikácie. Zákon č. 108/2000 Z. z. uvádza napr. tieto prostriedky komunikácie:

• adresovaný list,
• ponukový katalóg,
• inzerciu v tlači s formulárom objednávky,
• telefón, fax,
• rozhlas,
• elektronickú poštu.

Zákazník – spotrebiteľ

Ust. Čl. 2 smernice o elektronickom obchode považuje za spotrebiteľa každú fyzickú osobu, ktorá koná za účelom, ktorý je mimo rámca jej obchodu, podnikania alebo profesie.

Zákon č. 108/2000 Z. z. ­definuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorej tovar alebo vecné plnenia a výkony z poskytnutej služby neslúžia na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V podstate tento zákon prevzal definíciu zo smernice o elektronickom obchode.

Obdobne definuje spotrebiteľa aj Občiansky zákonník v § 52 ods. 4 „Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“

Judikatúra Európskeho súdneho dvora v zásade právnickú osobu za spotrebiteľa nepovažuje, no podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. spotrebiteľom môže byť nielen fyzická ale aj právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu aleb