Logo DAU

Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Použitie prostriedkov zo sociálneho fondu

Rubrika: Problémy z praxe

Sociálny fond je významným nástrojom realizácie sociálnej politiky každého zamestnávateľa a jedným zo zdrojov jej financovania. Tvorba a čerpanie sociálneho fondu je predmetom úpravy zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z. n. p.


Sociálny fond (SF) je významným nástrojom realizácie sociálnej politiky každého zamestnávateľa a jedným zo zdrojov jej financovania. Tvorba a čerpanie SF je predmetom úpravy zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z. n. p. (ďalej len „zákon o SF“).
 

Tvorba sociálneho fondu


SF tvorí povinne každý zamestnávateľ s bydliskom alebo miestom podnikania, resp. so sídlom v Slovenskej republike bez ohľadu na to, či je fyzickou alebo právnickou osobou, bez ohľadu na počet zamestnancov alebo na právnu formu. Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva občanov v pracovnom alebo služobnom pomere, je považovaná za zamestnávateľa a riadi sa spomínaným zákonom. V zmysle právnych predpisov platných v súčasnosti týkajúcich sa zamestnávania v podnikateľskej sfére, štátnej službe i verejnej správe sa použijú za zamestnancov na účely zákona o SF zamestnanci:
  • v pracovnom pomere s uzavretou pracovnou zmluvou podľa ustanovení § 41 a nasl. Zákonníka práce (bez ohľadu na to, či v prípade zamestnancov ide o pracovný pomer na dobu určitú, na dobu neurčitú, na kratší pracovný čas, pracovný pomer domáckeho zamestnanca),
  • v pracovnom pomere s uzavretou pracovnou zmluvou v zmysle zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p. (týka sa zamestnávateľov uvedených v ustanovení § 1 tohto zákona),
  • v štátnozamestnaneckom pomere vznikajúcom podľa ust. § 14 a nasl. zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v z. n. p. na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto písomným rozhodnutím o vymenovaní a zložením sľubu.
Ak u zamestnávateľa plnia jeho úlohy aj občania vykonávajúci vedľajšiu činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ich odmeny sa nezapočítavajú do základu na určenie povinného prídelu prostriedkov do SF. Rovnako je to aj v prípade odmien na základe zmlúv o vytvorení diela podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v z. n. p. (autorský zákon), odmien poskytovaných externým členom predstavenstva a dozorných rád spoločnosti a podobne. Ak by zamestnávateľ zamestnával len osoby na základe uvedených dohôd alebo zmlúv, povinný SF, ktorého tvorba je daňovo uznaným nákladom, nevytvára.
 
Fond sa tvorí ako úhrn povinného prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) zákona o SF a nepovinného prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o SF. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o SF nie je síce priamo v ustanovení označený ako povinný, no táto povinnosť nepriamo vyplýva z § 5 a § 7 ods. 3 písm. a) zákona o SF.
 

Povinný prídel
Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. a) zákona o SF vymedzuje povinný prídel minimálnou výškou 0,6 % a maximálne možnou výškou 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely podľa § 134 a § 135 Zákonníka práce (ďalej len „základ“). Treba si uvedomiť, čo sa považuje za mzdu, resp. plat a v danej súvislosti je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení spomínaných pracovnoprávnych predpisov, príp. ďalších predpisov upravujúcich platové pomery starostov obcí a primátorov miest, predsedov samosprávnych krajov, niektorých ústavných činiteľov a pod. Napríklad podľa § 118 Zákonníka práce sa považuje za mzdu peňažné plnenie alebo plnenie nepeňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnancom za prácu. Za mzdu sa nepovažuje náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo SF, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť ani iné plnenia poskytované zamestnancom zo zisku po zdanení.

Tvorba fondu u zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, aj v prípade neúspešnosti podnikania a vykazovania straty je ustanovená povinným prídelom vo výške 0,6 % z objemu hrubých miezd vyplatených za bežný rok. Ak takýto zamestnávateľ dosiahne v určitom roku zisk a súčasne má za tento rok vysporiadané všetky svoje daňové a odvodové povinnosti voči štátnemu rozpočtu, voči všetkým zdravotným poisťovniam, Sociálnej poisťovni a voči Fondu zamestnanosti SR, môže v nasledujúcom roku tvoriť SF až 1 % prídelom. Musí však ísť o zamestnávateľa, u ktorého je uzavretá kolektívna zmluva a príslušný rozsah tohto prídelu je v nej určený. Ak by sa na zvýšenej 1 % tvorbe SF dohodli zmluvné strany v kolektívnej zmluve bez toho, aby boli splnené podmienky dosiahnutia zisku a splnenia daňových a odvodových povinností, táto dohoda podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v z. n. p. je neplatná, pretože je v rozpore s § 3 ods. 2 zákona o SF.
 
U zamestnávateľov, kde nepôsobí odborová organizácia, alebo kde nedôjde k uzavretiu kolektívnej zmluvy s dohodnutím rozsahu zvýšeného prídelu do SF, nemôže byť uplatnený pre zamestnancov výhodnejší, zvýšený 1 % prídel.
 
U zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku, SF sa tvorí povinne vo výške 0,6 %, prípadne vo výške 1 %z objemu skutočne vyplatených miezd alebo platov, ak zvýšený prídel do SF umožňuje rozpočet (pozri § 3 ods. 3 zákona o SF) Neznamená to, že ak zamestnávateľ usúdi, že jeho rozpočet mu neumožňuje tvorbu fondu, nemusí ho tvoriť vôbec. Iba o prídele nad 0,6 % môže rozhodovať zamestnávateľ v rámci možností svojho rozpočtu. Zákon tu na rozdiel od podnikateľských subjektov neukladá povinnosť dohodnúť zvýšený prídel v kolektívnej zmluve.
 
Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. b) zákona o SF ustanovuje dva druhy povinného prídelu podľa toho, či u zamestnávateľa je alebo nie je uzavretá kolektívna zmluva:
  • ak je kolektívna zmluva uzavretá, zamestnávateľ tvorí SF ďalším prídelom vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve,
  • ak nie je kolektívna zmluva uzavretá, tvorí SF ďalším prídelom vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, u ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 2-násobok životného minima a zároveň ich skutočne vynaložené výdavky na dopravu do zamestnania pravidelnou autobusovou dopravou (s výnimkou mestskej hromadnej dopravy) a železničnou osobnou dopravou sú najmenej 200 Sk mesačne.
Pre obidva prípady však platí, že maximálna výška týchto prídelov je obmedzená na 0,5 % zo základu. Do základu sa zahrnujú mzdy všetkých zamestnancov, nielen tých, ktorých sa týka poskytovanie príspevkov na dopravu.
 

Nepovinný prídel
Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c) zákona o SF ustanovuje aj ďalšie zdroje tvorby SF, ktoré nie sú limitované ani inak upravené a sú konkretizované v § 4 ods. 2 zákona o SF ako dary, dotácie, príspevky a iné zdroje. SF sa môže tvoriť aj z použiteľného zisku (§ 4 ods. 3 zákona o SF), pričom tento zdroj fondu bez ohľadu na svoju výšku nezbavuje zamestnávateľa povinnosti tvoriť tiež fond formou povinného prídelu.

***
 
Zákon jednoznačne stanovuje, v akých termínoch je potrebné fond vytvárať. Na osobitný účet fondu prostriedky sa prevádzajú vo výške 1/12 do 15 dní po začatí každého mesiaca vo forme preddavkov z predpokladanej ročnej výšky základu na určenie povinného prídelu [t. j. z predpokladaného súhrnu hrubých miezd (platov), ktoré by mali byť zúčtované v danom bežnom roku zamestnancom na výplatu]. Keďže tvorba fondu sa vykonáva v priebehu roka preddavkovým spôsobom, zákon ustanovil lehotu, do ktorej sa musí SF doplniť do výšky vyplývajúcej z § 3 a § 4 zákona o SF. Termín na zúčtovanie je v § 6 ods. 4 zákona o SF určený do konca februára nasledujúceho roka. Zároveň platí, že zostatok prostriedkov fondu bežného roka sa prevádza do nasledujúceho roka.
 
Zákon o SF teda stanovuje, že prostriedky fondu sú vedené na osobitnom účte fondu zamestnávateľa. Vedenie prostriedkov fondu na osobitnom účte však ešte neznamená vedenie osobitného účtu v banke. Zákon o SF mal zásadne odlíšiť účet fondu zamestnávateľa a účet peňažných prostriedkov na účely fondu.
 

Použitie sociálneho fondu


Spôsoby použitia SF sú závislé predovšetkým od skutočnosti, či u zamestnávateľa je alebo nie je uzavretá kolektívna zmluva.


Použitie v prípade uzavretej kolektívnej zmluvy
Z § 7 ods. 1 zákona o SF vyplývajú nároky zamestnancovi, za ktorého jeho zástupcovia a zamestnávateľ uzavreli podnikovú kolektívnu zmluvu, alebo pre ktorého je záväzná kolektívna zmluva vyššieho stupňa upravujúca tvorbu a čerpanie SF. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zo SF príspevok zamestnancom v rozsahu a podľa zásad dohodnutých v kolektívnej zmluve takto:

  • Príspevok na zabezpečenie stravovania nad rozsah ustanovený v § 152 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie vo výške najmenej 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín (podľa opatrenia MPSVR SR č. 615/2005 Z. z. platného v súčasnosti je to suma 48,95 Sk – 55 % zo sumy 89 Sk). Príspevok zo SF sa poskytuje nad rámec 55 % z ceny jedla.
  • Služby využívané zamestnancom na regeneráciu pracovnej sily. Čo sa bude považovať za služby na regeneráciu pracovnej sily, je potrebné dohodnúť v kolektívnej zmluve. Ich stanovenie bude záležať predovšetkým od charakteru činnosti zamestnávateľa a typu vykonávanej práce zamestnancami. Jednoznačné formulovanie spôsobu regenerácie zamestnancov v jednotlivých prevádzkach zamestnávateľa (v prí- pade rôznorodosti vykonávanej činnosti) vytvorí predpoklad bezproblémového a preukázateľného poskytovania príspevku z fondu na tieto účely.
  • Príspevok na dopravu do zamestnania a späť. Podmienky poskytovania je potrebné dohodnúť v kolektívnej zmluve. Výška tohto príspevku nie je žiadnym spôsobom obmedzovaná zákonom, nejde ani o príspevok podmienený preukazovaním skutočných výdavkov na dopravu do zamestnania a späť.
  • Príspevok na rôzne druhy sociálnej výpomoci od zamestnávateľa. Podmienky poskytovania je potrebné dohodnúť v kolektívnej zmluve, napr. stanovením určitej sumy poskytovanej pri úmrtí člena rodiny, pri pracovnom úraze alebo inom poškodení zdravia pri práci, pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa, pri živelnej pohrome a pod.
  • Príspevok na rekreácie. Podmienky poskytovania je potrebné dohodnúť v kolektívnej zmluve, napr. stanovením konkrétnej výšky na osobu zamestnanca, na rodinných príslušníkov, na rekreáciu vo vlastnom zariadení a na rekreáciu v cudzom zariadení, na domácu a zahraničnú dovolenku, na letnú a zimnú dovolenku a pod.
  • Príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie v súlade so zákonom č. 650/2004
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Vydanie Dane a účtovníctvo v praxi 1/2007

Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Dane a účtovníctvo v praxi

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov