Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Použitie motorového vozidla na pracovnú cestu podnikateľom

Rubrika: Jednoduché účtovníctvo

Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov bol s platnosťou od 1. 4. 2005 novelizovaný zákonom č. 81/2005 Z. z. Zmeny, ktoré priniesla ostatná novela sa týkajú, okrem iného, aj používania motorového vozidla na pracovnej ceste.

 

Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) bol s platnosťou od 1. 4. 2005 novelizovaný zákonom č. 81/2005 Z. z. Zmeny, ktoré priniesla ostatná novela sa týkajú, okrem iného, aj používania motorového vozidla na pracovnej ceste.

Cestovné náhrady, na ktoré má fyzická osoba nárok, z hľadiska zákona o cestovných náhradách sa rozdeľujú na:

  • cestovné náhrady FO – zamestnávateľa (FO – zamestnávateľ ich vypláca svojim zamestnancom),
  • cestovné náhrady FO – podnikateľa (ďalej len „podnikateľ“).

Medzi cestovné náhrady, na ktoré má podnikateľ nárok pri výkone podnikateľskej činnosti, patria aj výdavky, ktoré vzniknú pri použití motorového vozidla na pracovnú cestu. V príspevku sa budem venovať práve týmto výdavkom. V budúcom čísle to bude príspevok zameraný na stanovenie výdavkov z hľadiska zamestnávateľa, t. j. ak použije motorového vozidlo na pracovnú cestu zamestnanec.

 

Cestovné náhrady FO – podnikateľa

Z hľadiska nároku na poberanie cestovných náhrad v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), je podnikateľ posudzovaný od 1. 11. 2004 rovnako ako zamestnanec. V dôsledku zmeny § 19 ods. 2 písm. e) ZDP sú od 1. 11. 2004 daňovými výdavkami aj výdavky podnikateľa s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom podnikateľ činnosť pravidelne vykonáva. Takýmito daňovými výdavkami sú:

  • výdavky na stravovanie,
  • výdavky na ubytovanie,
  • výdavky na cestovné dopravnými prostriedkami,
  • nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v inom mieste vykonávania činnosti, ako je miesto, v ktorom sa činnosť pravidelne vykonáva.

Nárok na cestovné náhrady má podnikateľ, ktorý má:

  • príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva [§ 6 ods. 1 písm. a) ZDP],
  • príjmy z podnikania na základe živnostenského oprávnenia [§ 6 ods. 1 písm. b) ZDP],
  • príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov [§ 6 ods. 1 písm. c) ZDP],
  • príjmy z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady [§ 6 ods. 2 písm. a) ZDP],
  • príjmy z činnosti, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním [§ 6 ods. 2 písm. b) ZDP],
  • príjmy znalcov a tlmočníkov [§ 6 ods. 2 písm. c) ZDP],
  • príjmy spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti [§ 6 ods. 1 písm. d) ZDP],
  • príjmy komplementára komanditnej spoločnosti [§ 6 ods. 1 písm. d) ZDP].

Cestovné náhrady sú u podnikateľov pri splnení podmienok stanoveným v ZDP a v zákone o cestovných náhradách súčasťou základu dane v zmysle § 6 ods. 6, 7 a 8 ZDP, t. j. sú daňovými výdavkami.

Pracovná cesta podnikateľa

Aby sme mohli správne určiť, čo je pracovnou cestou podnikateľa, potrebujeme definovať miesto, v ktorom pravidelne vykonáva podnikateľskú činnosť. Zákon o cestovných náhradách ani ZDP bližšie nešpecifikuje, čo sa rozumie pod miestom, v ktorom podnikateľ pravidelne vykonáva činnosť. Je to miesto, kde priamo pracuje (má tam kanceláriu, sklad, dielňu a podobne) alebo je to miesto – trvalé bydlisko podnikateľa? Ako je to u podnikateľov, ktorí musia neustále meniť miesto podnikania? Napríklad podnikateľ, ktorý uzatvára s klientmi poistné zmluvy, navštevuje ich v mieste bydliska alebo podnikania, alebo čistič kobercov a sedačiek, ktorý vykonáva svoju podnikateľskú činnosť vždy u klienta a miesto svojho podnikania neustále mení.

Ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o cestovných náhradách vymedzuje pojem pracovná cesta. Podľa tohto ustanovenia pracovná cesta trvá od nástupu na cestu na plnenie činnosti, počas výkonu činnosti až do skončenia tejto cesty. Rozhodujúcim na určenie miesta podnikania by mal byť živnostenský list, koncesná listina alebo iné oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti, kde je uvedené aj miesto podnikania.

Miesto pravidelného vykonávania podnikateľskej činnosti

Podľa pokynu Daňového riaditeľstva SR k zákonu č. 539/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „pokyn DR SR“), ak má podnikateľ v oprávnení na vykonávanie činnosti uvedené ako miesto podnikania miesto trvalého pobytu, ale činnosť vykonáva v prevádzke (v predajni, v ambulancii, v kancelárii a podobne), ktorú má zriadenú na výkon činnosti a jej sídlo nie je totožné s miestom jeho trvalého pobytu, potom je miestom pravidelného vykonávania činnosti miesto, v ktorom je zriadená prevádzka.

Pracovnou cestou, t. j. cestou, pri ktorej by podnikateľ mal mať nárok na cestovné náhrady, by však nemala byť cesta z miesta trvalého bydliska napríklad do prenajatej kancelárie (u účtovného poradcu, advokáta, architekta, projektanta), do obchodu, ktorý podnikateľ prevádzkuje, do dielne, kde vykonáva opravárenskú činnosť (napríklad autoopravár), aj keď má uvedené v živnostenskom liste alebo v inom oprávnení na výkon podnikateľskej činnosti ako miesto podnikania trvalé bydlisko.

Podľa pokynov DR SR u podnikateľov, u ktorých je vzhľadom na charakter vykonávanej podnikateľskej činnosti obtiažne vymedziť miesto pravidelného vykonávania činnosti, je možné považovať za miesto pravidelného vykonávania činnosti miesto podnikania uvedené v oprávnení na výkon podnikateľskej činnosti aj vtedy, ak je ako miesto podnikania uvedené v oprávnení trvalé bydlisko. Ak podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť, pri ktorej musí často meniť miesto pracoviska (napríklad poisťovací agent, servisný technik, maliar izieb, čistič fasád a podobne), potom je pracovnom cestou každá cesta z miesta trvalého bydliska ku klientovi a späť, t. j. jeho podnikateľská činnosť je činnosť vykonávaná v inom mieste.

 

Použitie motorového vozidla na pracovnej ceste

ZDP a aj zákon o cestovných náhradách umožňuje, aby podnikateľ, ktorý využíva pri výkone svojej podnikateľskej činnosti motorové vozidlo, uplatňoval si náklady spojené s prevádzkou vozidla ako daňové výdavky. Podnikateľ môže využívať na pracovné cesty motorové vozidlo:

  • zaradené v obchodnom majetku firmy (firemné),
  • osobné (súkromné),
  • prenajaté (požičané).

Podľa toho, či podnikateľ využíva pri pracovných cestách motorové vozidlo vlastné, firemné alebo prenajaté, sa účtujú aj výdavky spojené s jeho prevádzkou.

Podmienky pre daňovú uznateľnosť výdavku

Pri posudzovaní výdavku, ktorý podnikateľ vynaloží pri prevádzke motorového vozidla, sa musí riadiť ZDP a zákonom o cestovných náhradách. ZDP v § 2 písm. i) a v § 19 ods. 1 definuje daňový výdavok. Z definície daňového výdavku vyplýva, že výdavok je možné uznať ako daňový, ak spĺňa tieto podmienky:

  • musí súvisieť so zdaniteľným príjmom,
  • musí byť preukázateľne vynaložený,
  • musí byť zaúčtovaný v účtovníctve podnikateľa,
  • pri započítavaní výšky do daňového výdavku je nutné dodržiavať limity stanovené v ZDP alebo v zákone o cestovných náhradách.

Podnikateľ, ktorý v roku 2005 účtuje alebo bude účtovať výdavky spojené s používaním motorového vozidla pri výkone podnikateľskej činnosti, musí dodržať uvedené podmienky:

  • Výdavok súvisí so zdaniteľným príjmom vtedy, ak podnikateľ využíva motorové vozidlo len na pracovné cesty, t. j. cesty v súvislosti s podnikateľskou činnosťou vykonávanou v inom mieste (v tuzemsku alebo v zahraničí), ako je miesto pravidelného vykonávania činnosti. Výdavky spojené so súkromnými cestami podnikateľ nemôže účtovať ako daňové výdavky.
  • Výdavok je preukázateľne vynaložený, ak podnikateľ vedie evidenciu jázd s uvedením dátumu pracovnej cesty, miesta a účelu pracovnej cesty. Evidenciu jázd je potrebné doložiť dokladmi o nákupe pohonných látok (PHL). Ak by podnikateľ nákup PHL, ktorý má zaúčtovaný v účtovníctve ako daňový výdavok (ovplyvňujúci základ dane), nedoložil evidenciou jázd, daňový výdavok mu nebude pri kontrole pracovníkmi daňového úradu uznaný. Neuznanie daňového výdavku pri kontrole zníži podnikateľovi daňové výdavky a zvýši jeho daňovú povinnosť, čo, samozrejme, vedie aj k ďalším dodatočným nákladom (penále).
  • Výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka vždy v súlade s platnými účtovnými predpismi. Pre podnikateľov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva (JÚ) je to:
    • zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) a
    • opatrenie MF SR č. 23586/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu na účely zistenia základu dane v znení neskorších predpisov (ďalej len „Postupy účtovania v JÚ“). Na to, aby bol výdavok zaúčtovaný v účtovníctve podnikateľa, doklad, na základe ktorého sa účtuje, musí mať všetky náležitosti účtovného dokladu, ktoré definuje § 10 zákona o účtovníctve.
  • Výdavok musí rešpektovať stanovené limity. Podnikateľ si môže uplatniť výdavky najviac do výšky, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách. Napríklad pri využívaní osobného motorového vozidla na podnikateľské účely je to sadzba základnej náhrady, ktorá je stanovená pre osobný automobil a podnikateľ ju nemôže ľubovoľne meniť.

Zmena od 1. 4. 2005

Novela zákona o cestovných náhradách, účinná od 1. 4. 2005, priniesla v § 7 zákona o cestovných náhradách, ktorý stanovuje spôsob výpočtu náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, dve zmeny pre podnikateľov využívajúcich motorové vozidlo pri výkone podnikateľskej činnosti:

  • Novela reaguje na potreby praxe v novom ods. 6 cit. paragrafu. Podľa tohto ustanovenia zákona o cestovných náhradách pri výpočte spotreby PHL v prípade, ak v technickom preukaze cestného motorového vozidla, ktoré sa na pracovnú cestu použilo, nie je uvedená spotreba PHL, na výpočet sa použije spotreba podľa technického preukazu vozidla rovnakého typu, s rovnakým objemom valcov motora a s rovnakým druhom PHL (benzín, plyn alebo nafta).
  • V § 7 ods. 7 zákona o cestovných náhradách je stanovený spôsob zaokrúhľovania. Výsledná suma základnej náhrady a výsledná suma náhrady za spotrebované PHL sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

Použitie motorového vozidla zaradeného v obchodnom majetku na pracovnú cestu

Pri stanovení daňového výdavku a jeho účtovaní pri pracovnej ceste vykonanej motorovým vozidlom zaradeným v obchodnom majetku (v majetku firmy, v podnikaní) nedošlo z hľadiska ustanovení ZDP k podstatnej zmene oproti postupu používanom v predchádzajúcom období.

Príklad č. 1: 
Podnikateľ P. Karol K. podniká ako FO, účtuje v sústave JÚ, je registrovaný ako platiteľ DPH. V obchodnom majetku má zaradený osobný automobil. V máji 2005 najazdil automobilom celkove 3 000 km. Z evidencie jázd, ktorú p. Karol vedie, sa zistilo, že z celkového počtu 3 000 km bolo 500 km prejazdených v meste a zvyšok mimo mesta. Všetky cesty boli uskutočnené len na podnikateľské účely. V technickom preukaze motorového vozidla je uvedená spotreba podľa normy STN 8,8/100 km. Cena za liter benzínu v máji 2005 bola vo výške 35 Sk (základ dane 29,40 + DPH 19 % 5,60). V máji 2005 p. Karol K. kupoval PHL (úhrady vždy uskutočnil hotovostnou platbou):
  • dňa 5. 5. 2005 za 2 000 Sk,
  • dňa 15. 5. 2005 za 2 500 Sk,
  • dňa 25. 5. 2005 za 3 500 Sk.

P. Karol K. bude pri stanovení daňového výdavku postupovať podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP. Podľa neho výdavky na spotrebované PHL je možné uplatniť len podľa cien v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze, alebo ak sa táto spotreba v ich technickom preukaze neuvádza, podľa spotreby preukázanej iným preukázateľným spôsobom.

VPHL = (počet km x spotreba PHL / 100)  x C

Kde:
VPHL – výdavky na spotrebované PHL v Sk,
PHL  – pohonné látky v litroch,
C     – cena za jeden liter PHL v Sk zistená z dokladu o nákupe PHL.

Počet najazdených km – p. Karol K. ich zistí z evidencie jázd, ktorú priebežne vedie. Do evidencie jázd zapisuje všetky cesty, ktoré uskutočnil motorovým vozidlom. V prípade, že by využil motorové vozidlo na súkromné účely, má povinnosť zapísať do evidencie jázd aj tieto cesty.

Evidencia jázd – pre jej vedenie nie je predpísaný žiadny formulár, aj keď v špecializovaných predajniach je možné vybrať si z viacerých kníh jázd. Evidencia jázd by sa mala viesť pre každé motorové vozidlo samostatne a mala by obsahovať minimálne tieto údaje:

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály