Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Porušenie pracovnej disciplíny

Dátum: Rubrika: Právo pre ekonómov

Slovné spojenie „pracovná disciplína“ sa v pracovnoprávnej oblasti bežne používa, no ako pojem definovaný v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) nie je.

Zákonník práce však ustanovuje generálnu povinnosť zamestnanca dodržiavať pracovnú disciplínu, a to odo dňa vzniku pracovného pomeru. Čo teda rozumieť pod pojmom pracovná disciplína a kedy dochádza k jej porušeniu? Ako má zamestnávateľ správne posúdiť závažnosť nedodržania pracovných povinností zamestnanca?

Pojem pracovná disciplína

Odo dňa vzniku pracovného pomeru je povinnosťou zamestnanca dodržiavať pracovnú disciplínu, t. j. všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z pracovného pomeru. Uvedené vyplýva z ust. § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, kde sa ustanovuje: „Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer je zamestnanec povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.” Pod pojmom pracovná disciplína možno rozumieť súhrn povinností, ktoré musí zamestnanec riadne dodržiavať na pracovisku, ale aj mimo neho (napr. na služobnej pracovnej ceste). Obsah pracovnej disciplíny tvoria povinnosti zamestnanca vyplývajúce:

  • najmä z právnych predpisov ako je Zákonník práce, zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v z. n. p. (ďalej len „zákon o BOZP“)
  • z pracovnej zmluvy, z kolektívnej zmluvy, z interných pracovnoprávnych predpisov zamestnávateľa (napr. pracovný poriadok, organizačný poriadok, kde je podmienkou, že zamestnanec bol s obsahom interných pracovnoprávnych predpisov oboznámený).

K základným povinnostiam, ktoré sú vymedzené v § 81 Zákonníka práce a ktoré je zamestnanec povinný najmä plniť, patria:

  • pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
  • byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času,
  • dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený,
  • v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
  • hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
  • zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,
  • písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.

Porušenie pracovnej disciplíny znamená zavinené (úmyselne alebo nedbanlivostne) porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca, ktoré mu vyplývajú z pracovného pomeru. Porušenie pracovnej disciplíny posudzuje zamestnávateľ, ktorý posúdi (vyhodnotí) závažnosť porušenia pracovnej disciplíny a následne môže (nemusí) voči „problémovému zamestnancovi” vyvodiť dôsledky. Formy sankcií môžu byť rôzne a ich ukladanie závisí najmä od závažnosti porušenia pracovnej disciplíny.

Intenzita porušenia pracovnej disciplíny

Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu (sankcie) za porušenie pracovnej disciplíny. Zákonník práce rozlišuje medzi dvoma intenzitami porušenia pracovnej disciplíny – závažné a menej závažné, pričom nevymedzuje rozdiel medzi závažným a menej závažným porušením pracovnej disciplíny. Nakoľko Zákonník práce nestanovuje ani dôvody, kedy ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny a kedy ide o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, je na zamestnávateľovi, aby:

  • kvalifikoval určité správanie ako porušenie pracovnej disciplíny,
  • kvalifikoval stupeň porušenia pracovnej disciplíny, t. j. či ide o závažné alebo menej závažné porušenia pracovnej disciplíny.

Aby zamestnanec mal vedomosť o tom, aké konanie zamestnanca považuje zamestnávateľ za závažné a menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, je vhodné upraviť a konkretizovať tieto inštitúty vo vnútornom predpise zamestnáva

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály