Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Porovnanie vybraných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (IV.)
Rubrika: Daň z príjmov
V predchádzajúcich častiach seriálu sme porovnávali úvodné články vybraných zmlúv, články týkajúce sa zdanenia príjmov z priamej podnikateľskej činnosti a články vybraných zmlúv, ktoré sa zaoberajú zdanením príjmov z užívania majetku alebo jeho predaja. V tejto časti budeme pokračovať problematikou týkajúcou sa zdanenia príjmov fyzických osôb.
(pokračovanie – 1. časť, 2. časť, 3. časť)
V predchádzajúcich častiach seriálu sme porovnávali úvodné články vybraných zmlúv, články týkajúce sa zdanenia príjmov z priamej podnikateľskej činnosti a články vybraných zmlúv, ktoré sa zaoberajú zdanením príjmov z užívania majetku alebo jeho predaja. V tejto časti budeme pokračovať problematikou týkajúcou sa zdanenia príjmov fyzických osôb.
Zdaňovanie nezávislých osobných služieb
Príjmy zo slobodných (nezávislých) povolaní, známe aj ako profesionálne služby, ako napríklad príjmy lekárov, právnikov, zubárov, audítorov, daňových poradcov a podobne, ktorí sú rezidentmi jedného zmluvného štátu, podliehajú zdaneniu v štáte, ktorého sú rezidentmi, aj v tom prípade, ak sú ich činnosti vykonávané na území druhého zmluvného štátu. Výnimku tvoria situácie, keď si daňový rezident zmluvného štátu zriadi na účely výkonu slobodného povolania na území druhého zmluvného štátu stálu základňu.
Napr. lekár si zriadi ordináciu, právnik alebo účtovník, audítor, daňový poradca si otvoria kanceláriu, cez ktorú budú poskytovať služby v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V danom prípade môžu byť príjmy (zisky) dosiahnuté prostredníctvom stálej základne zdanené v druhom štáte. Pri výpočte daňového základu sa použijú príslušné ustanovenia zákona o dani z príjmov platného v druhom štáte, čiže v štáte umiestnenia stálej základne.
Táto všeobecná zásada je zakotvená vo všetkých zmluvách.
Príklad č. 1:
Podľa zmluvy uzavretej medzi SR a Holandskom – Čl. 15 – Slobodné povolania príjmy, ktoré osoba s bydliskom v jednom z oboch štátov poberá za služby poskytované pri výkone slobodného povolania alebo inej nezávislej činnosti podobnej povahy, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte. Ak má však pravidelne k dispozícii v druhom štáte stálu základňu na vykonávanie svojich činností, môže sa príjem zdaniť v druhom štáte, ale len v rozsahu, v akom ho možno pripočítať tejto stálej základni.
***
Príklad č. 2:
V zmluve uzavretej medzi SR a Maďarskom v Čl. 14 – Nezávislé povolania je uvedené, že príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo slobodného povolania alebo z inej nezávislej činnosti podobného charakteru, sa zdania len v tomto štáte, ak príjemca nemá k dispozícii v druhom zmluvnom štáte stálu základňu na výkon svojich činností. Ak má k dispozícii stálu základňu, možno zdaniť príjmy v druhom zmluvnom štáte, ale iba v rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej základni.
***
Samostatné aktivity umelcov a športovcov sú však predmetom Čl. 17 zmluvy.
V zmluve uzavretej medzi SR a Fínskom v Čl. 14 – Nezávislé povolania táto všeobecná zásada sa upravuje spôsobom, že príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo slobodných povolaní alebo z iných nezávislých činností podobného charakteru, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, s výnimkou prípadov, keď sa príjmy môžu zdaniť aj v druhom zmluvnom štáte, ak rezident:
- má v druhom zmluvnom štáte obvykle k dispozícii stálu základňu na výkon svojich činností, príjmy, ktoré možno pripočítať stálej základni, sa zdania len v druhom štáte,
- sa zdržiava v druhom štáte počas obdobia alebo období, ktoré v úhrne presahujú 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období začínajúcom alebo končiacom sa v príslušnom kalendárnom roku, možno zdaniť v druhom štáte len tú časť príjmov, ktoré pochádzajú z jeho činností vykonávaných v tomto druhom štáte.
Zmluva uzavretá medzi SR a ČR neobsahuje samostatný článok týkajúci sa nezávislých (slobodných) povolaní. Tieto činnosti vymedzujú úvodné články zmluvy v Čl. 3 – Všeobecné definície (pozn.: výraz činnosť rovnako zahŕňa vykonávanie odborných a iných činností nezávislého charakteru). Príjmy z výkonu takejto činnosti spadajú pod Čl. 7 – Zisky podniku a Čl. 5 – Stála prevádzkareň.
V každej zmluve (s výnimkou zmluvy uzavretej medzi SR a ČR) je tiež presne vymedzené, ktoré činnosti sú považované za nezávislé činnosti (slobodné povolanie).
Príklad č. 3:
V zmluve uzavretej medzi SR a Holandskom v Čl. 15 – Slobodné povolania výraz slobodné povolania zahŕňa nezávislé vedecké, literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti, ako aj nezávislé činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, dentistov a účtovníkov.
***
Príklad č. 4:
V zmluve uzavretej medzi SR a Poľskom v Čl. 14 – Slobodné povolania výraz slobodné povolanie zahŕňa najmä nezávislé vedecké, literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti, ako aj nezávislé činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, dentistov a účtovných znalcov.
***
Zdaňovanie závislých osobných služieb
Článok určuje štát, ktorý je oprávnený zdaňovať príjmy zo závislej činnosti. Všeobecné pravidlo zdaňovania príjmov zo závislej činnosti stanovuje, že príjem zo zamestnania (s výnimkou miezd členov orgánov spoločností, dôchodkov, miezd a dôchodkov súvisiacich so štátnymi službami vymedzených v príslušných článkoch) je zdaniteľný (môže sa zdaniť) v štáte skutočného výkonu činnosti (zdroja), teda tam, kde zamestnanec fyzicky vykonáva závislú činnosť.
Príklad č. 5:
Zmluva uzavretá medzi SR a Francúzskom v Čl. 16 – Závislé zamestnania ustanovuje, že s výhradou ustanovení Čl. 17, 19, 20, 21 a 22 mzdy, platy a iné podobné odmeny, ktoré osoba majúca domicil v jednom zmluvnom štáte poberá z dôvodov plateného zamestnania, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte. Ak sa však zamestnanie vykonáva v druhom zmluvnom štáte, odmeny prijaté z tohto titulu podliehajú zdaneniu v druhom štáte.
***
Toto pravidlo je vymedzené v každej zmluve rovnako. V každej zmluve je tiež stanovená výnimka zo zdanenia v štáte výkonu činnosti (v štáte zdroja) za splnenia troch podmienok. Ak všetky budú splnené súčasne, oslobodia príjem daňovníka zo závislej činnosti od zdanenia v štáte skutočného výkonu činnosti. Ide o podmienky, pri ktorých:
- zamestnanec je fyzicky prítomný v druhom zmluvnom štáte (v štáte výkonu činnosti) menej ako 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období začínajúcom alebo končiacom v danom roku,
- odmeny sú vyplácané zamestnávateľom alebo v mene zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva,
- odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo základne prevádzkovanej zamestnávateľom v štáte výkonu činnosti; táto podmienka neznamená, že mzdy musia byť účtované na ťarchu stálej prevádzkarne, ale to, že skutočný výkon činnosti zamestnanca je možný prisúdiť výkonu činnosti stálej prevádzkarne.
Uvedený príjem bude potom zdaniteľný v štáte rezidencie daňovníka. Ak aspoň jedna podmienka nie je splnená, príjem je zdaňovaný v štáte výkonu činnosti.
Príklad č. 6:
V zmluve uzavretej medzi SR a Holandskom v Čl. 16 – Závislé zamestnania je uvedené: „Odmeny, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom z oboch štátov poberá z dôvodu zamestnania vykonávaného v druhom štáte, podliehajú bez ohľadu na ustanovenie odseku 1 (všeobecná zásada zdanenia príjmu v štáte výkonu činnosti) zdaneniu len v prvom štáte, ak:
- príjemca je p
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
