Pokyn zamestnávateľa na celofiremné testovanie zamestnancov

Posúdenie predmetnej situácie treba vnímať z hľadiska dvoch právnych režimov, a to:

• z hľadiska právnej úpravy ochrany osobných údajov vyplývajúcej najmä z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (ďalej len „GDPR“) (výsledok o pozitivite/negativite má povahu osobného údaja osobitnej kategórie) a
• z hľadiska právneho režimu príslušných pracovnoprávnych predpisov – najmä zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“).

Nariadenie povinnosti celofiremného testovania z hľadiska GDPR

Vo vzťahu k GDPR je takýto pokyn zamestnávateľa možný, pričom oporu zamestnávateľ nájde v právnom základe definovanom v čl. 6 ods. 1 písm. c) GDPR, podľa ktorého je spracúvanie osobných údajov nevyhnutné na plnenie zákonných povinností prevádzkovateľa (zamestnávateľa), a písm. e) GDPR, podľa ktorého je spracúvanie nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme.

Účelom spracúvania osobných údajov by v tomto prípade mali byť povinnosti zamestnávateľa s odkazom na príslušné právne predpisy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, napr. zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o BOZP“) alebo zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (poprípade nariadenia vlády SR vydávané v tomto zmysle vrátane vyhlášok a usmernení Úradu verejného zdravotníctva SR v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie a núdzového stavu).