Daňový subjekt podal správcovi dane podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku a osobitnej právnej úpravy daňové priznanie. Správca dane ale následne daňový subjekt vyzval, aby poskytol doplňujúce údaje a dôkazy, ktoré sa týkajú určenia základu dane, ktorý je uvedený v predmetnom daňovom priznaní. Uvedenej výzve správcu dane daňový subjekt nevyhovel s tým, že všetky skutočnosti a dôkazy potrebné pre určenie základu dane už uviedol v predloženom daňovom priznaní. Uvedený názor daňového subjektu je správny? Má správca dane právo požadovať predloženie dôkazov na účely objasnenia daňového priznania daňového subjektu?
V daňovom konaní má daňový subjekt podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku právnu povinnosť preukazovať niektoré tvrdenia. Pritom daňový subjekt preukazuje:
-
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (takýmito predpismi sú napríklad zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p., zákon č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z.z. v z. n. p.),
-
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
-
vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
V kontexte uvedených súvislostí je preto možné konštatovať, že názor daňového subjektu nebol správny a správca dane má právo požadovať od neho predloženie doplňujúcich dôkazov za účelom potvrdenia výšky základu dane uvedeného v predloženom daňovom priznaní.
Príklad č. 2:
Daňový subjekt predložil správcovi dane dôkaz - súkromnú listinu manželky, v ktorej táto uvádza, že sa vzdáva výkonu svojich majetkových práv v rodinnom podniku. Správca dane sa rozhodol, že predložený dôkaz v daňovom konaní nevykoná, nakoľko mal pochybnosti o jeho právnej relevantnosti. Uvedenú písomnosť spochybnila aj manželka daňového subjektu, ktorá uviedla, že nebola jej pisateľkou. Konal správca dane v súlade s platným právom?
Vedenie dôkazného konania, vykonávanie dôkazov, posúdenie dôkazov je v plnej kompetencii príslušného správcu dane, ktorý však v odôvodnení rozhodnutia a v prípadnom odvolacom konaní musí preukázať, že dokazovanie bolo vykonané správne. Odmietnutie akéhokoľvek dôkazného prostriedku predloženého daňovým subjektom, preto musí byť riadne preukázané.
O uvedenom svedčí aj § 63 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého rozhodnutie v daňovom konaní obsahuje odôvodnenie, ak daňový poriadok neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Ide pritom o kogentnú, obligatórnu právnu úpravu, ktorá musí byť správcom dane plne rešpektovaná.
______________________________
Platný daňový poriadok neustanovuje jednotlivé druhy listín z hľadiska ich dôkaznej váhy v daňovom konaní. Pritom dôkazná váha listiny predstavuje mieru jej spôsobilosti preukázať tvrdenia, ktoré sú predmetom daňového konania. V daňovom konaní sú pred správcom dane predložené určité tvrdenia, ktoré sú podstatné z hľadiska daňového konania a ktoré je potrebné náležite preukázať. Taktiež určité skutočnosti, ktoré sú tvrdené alebo vyvstanú v daňovom konaní si vyžadujú svoje potvrdenie, dokázanie jednotlivými listinami, ktoré sa predkladajú v dôkaznom konaní.
______________________________
Pritom je potrebné konštatovať, že listiny nemajú rovnakú dôkaznú váhu, výpovednú hodnotu z hľadiska dokázania objektívnej pravdy v daňovom konaní. Preto je potrebné aj z praktického hľadiska rozlišovať jednotlivé druhy listinných dôkazov z hľadiska dôkaznej váhy v daňovom konaní.
V kontexte uvedeného kritéria je možné rozlišovať verejné a súkromné listiny.
Verejnou listinou je každá listina, ktorá je vydaná orgánom verejnej moci, teda nielen štátnym orgánom, ale aj územnou samosprávou a ktorá je spôsobilá preukazovať podstatné skutočnosti v daňovom konaní. V rámci daňového konania môže ísť napríklad o rozhodnutia vydané orgánmi štátnej správy, napríklad ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy alebo miestnymi orgánmi štátnej správy. Ministerstvá a ostatné ústredné orgány