Patentový box – výzva pre Slovensko

Koncept patentové boxu sa zrodil v Írsku v roku 1973, kde bol v účinnosti do roku 2010. Na základe tohto režimu bol príjem z kvalifikovaných patentov oslobodený od dane z príjmu právnických osôb. V roku 2000 patentový box zaviedlo Francúzsko. Tento režim bol založený na zníženej sadzbe dane z 33,33 % na 15 %. Následne bol režim zavedený v Maďarsku (2003), Holandsku a Belgicku (2007).

Postupom času sa ale tento daňový režim rýchlo rozšíril po väčšine európskych krajín. Dnes sa na území EÚ vyskytuje cca 14 takýchto špeciálnych režimov. Primárnym dôvodom rozšírenia tohto režimu je na jednej strane snaha krajín prilákať a prípadne podporiť vývojové a výskumné aktivity, ktoré vedú k vytvoreniu patentov, prípadne iných hodnotných nehmotných aktív. Existujú aj sekundárne motivácie krajín, ktoré tieto špeciálne režimy zaviedli, a to na jednej strane poskytnúť špeciálny daňový režim bez ohľadu na to, či dochádza k vývoju a výskumu na ich území – ide napríklad o daňové režimy na Malte, alebo Cypre – preslávené svojimi daňovými režimami ako krajiny, kde sa môžu „zaparkovať“ milióny eur za podmienok minimálneho daňového bremena. Tieto krajiny pod plášťom Patentového boxu nepodporujú takmer neexistujúci sektor vedy a výskumu, ale podporujú týmto režimom rozvinutý sektor holdingových spoločností a služieb s týmto sektorom spojeným. Stačí teda presunúť nehmotné aktíva do spoločností registrovaných v týchto krajinách a následné zisky z komerčného využitia môžu podliehať veľmi nízkemu efektívnemu zdaneniu – v prípade Cypru je napríklad možné dosiahnuť efektívnu sadzbu 2,5 % na rozdiel od 22 % nominálnej sadzby dane na Slovensku, teda takmer 10-krát menšie daňové bremeno. Na druhej strane, na tento trend reagujú aj krajiny, ktoré nemajú za cieľ primárne konkurovať holdingovým jurisdikciám, ale ich cieľ je poskytnúť alternatívu podnikateľom, ktorí už prikazujú baliť kufre svojim vývojárom a posielajú ich aj s rodinami pracovať a odpočívať na pláže Cypru a Malty. Vidíme teda aj krajiny ako Španielsko, Francúzsko, Belgicko, prípadne aj Taliansko, ktoré postupne do svojich daňových režimov zaviedli podobné opatrenia – s cieľom udržať si na svojom území tieto vývojové aktivity ako aj nehmotné aktíva z nich generované. Inými slovami, pokiaľ to právny režim v EÚ umožňuje, aby sa podnikateľské aktivity ako aj výsledky vývoja a výskumu slobodne presúvali po Európe (čo je jedným zo základných princípov fungovania EÚ), tak nemôžu zabrániť odchodu a presunu podnikateľských ako tiež vývojových a výskumných aktivít do inej krajiny EÚ negatívnymi opatreniami. Znamená to teda, že dochádza k nasmerovaniu pozornosti na vytvorenie pozitívnych a atraktívnych podmienok, tak aby si tieto cenné aktivity udržali aj za cenu zníženého príjmu do štátneho rozpočtu. Z pohľadu kritikov tejto tendencie teda ide o sledovanie súťaženia krajín v oblasti znižovania daňového bremena a teda „pretekov z kopca“ (race to the bottom) v priamom prenose. Tento trend je vo všeobecnosti zo strany stratégov verejných financií považovaný za škodlivý, lebo má za následok postupné a plošné znižovanie daňového bremena pre vybraný segment podnikateľských aktivít, čo má na jednej strane za následok zníženie príjmov do štátneho rozpočtu, alebo aj prípadne úplnú stratu tohto príjmu pre niektoré krajiny v prípade presunu týchto aktivít do zahraničia. Naviac to môže mať za následok aj stratu celej generácie vývojárov a výskumníkov, ktorí by mohli byť zárodkom budúcej vedomostnej ekonomiky, ale sú v rámci podnikovej stratégie namierenej na znižovanie daňového bremena presunutí do zahraničia o dochádza teda k tzv. odlivu mozgov, ktoré tiež niektoré krajiny môžu sledovať v priamom prenose.

Podnikateľské subjekty samozrejme z tohto trendu majú radosť a potichu mu aplaudujú, lebo to vedie k znižovaniu daňového bremena a tiež prípadne vytváraniu iných zlepšení prostredia pre ich podnikanie.

Patentový box ako škodlivý daňový režim

Je to len nedávno, čo tieto špeciálne daňové režimy začali byť skúmané z pohľadu ich škodlivosti. Tomuto skúmaniu boli patentové boxy podrobené jednak na úrovni OECD a tiež na úrovni EÚ. Čo je zaujímavé, pôvodne tieto režimy patentových boxov väčšinou neboli považované za škodlivé. Výnimkou bol patentový box vo Francúzku, ktorý na základe posúdenia skupiny EÚ Code of Conduct bol prehlásený za škodlivý, nakoľko odlišoval medzi zdanením licenčných poplatkov, ktoré majú zdroj v zahraničí od licenčných poplatkov, ktoré majú zdroj vo Francúzku. Znížená sadzba dane bola priznaná len vo vzťahu k licenčným poplatkom, ktoré majú zdroj v zahraničí. Francúzsko následne upravilo pravidlá tak, aby bol tento rozdiel odstránený.

Veľký obrat nastal v roku 2014, keď OECD v rámci svojho projektu BEPS identifikovala Patentové boxy ako režimy, ktoré môžu byť škodlivé (Pozn.: Akčný bod 5 projektu BEPS OECD). Rovnako boli tieto režimy podrobené skúmaniu zo strany skupiny EÚ Code of Conduct, ktorá dospela k podobnému názoru.

Táto škodlivosť môže nastať z viacerých dôvodov, no hlavným dôvodom bol identifikovaný nesúlad medzi miestom vytvorenia nehmotného aktíva a miestom jeho následného komerčného využívania. Väčšina režimov patentových boxov umožňovala uplatnenie zvýhodneného daňového bremena aj na príjmy z nehmotného majetku, ktorý nebol vytvorený v krajine – umožňovali teda agresívne daňové plánovanie. Toto agresívne daňové plánovanie je založené na presune nehmotného aktíva, keď nehmotné aktívum vytvorené za finančnej podpory krajiny, ktorá financuje školstvo, prípadne poskytuje iné zvýhodnenia ako granty na vedu a výskum, prípadne aj daňové zvýhodnenia zamerané na vstupy do pr