Ostatné kapitálové fondy – úvahy de lege lata a de lege ferenda

Samozrejme, celý problém spočíva v tom, že Obchodný zákonník ostatné kapitálové fondy vôbec neupravuje. Jediné miesto, kde na ne nepriamo odkazuje je § 6 (4), keď pri definícii vlastného imania odkazuje na vlastné zdroje financovania podľa osobitného predpisu (t. j. zákona o účtovníctve). Pokiaľ ide o ich distribúciu, tak jediné ustanovenie, ktoré prichádza do úvahy je § 179 (4) ObZ, ktorý umožňuje za stanovených podmienok rozdeliť nie len čistý zisk, ale aj vlastné zdroje spoločnosti, medzi ktoré patria v zmysle odkazu na zákon o účtovníctve aj ostatné kapitálové fondy. Samozrejme je tu aj napríklad § 144, § 208 a § 223 ObZ, ktoré umožňujú použiť vlastné zdroje spoločnosti na (nominálne) zvýšenie základného imania.

S p. Čarnogurským súhlasím v tom, že z hľadiska Obchodného zákonníka je kľúčovým ustanovenie § 59. Nesúhlasím ale s výkladom, ktorý p. Čarnogurský tomuto ustanoveniu pripisuje. Ust. § 59 ObZ síce stanovuje, že vkladom sú všetky peňažné a nepeňažné vklady, ale zároveň stanovuje aj druhú podmienku, a síce, že sa nimi spoločník musí podieľať na výsledku podnikania spoločnosti. Druhú podmienku je možné vykladať ako spolupodieľanie sa na chode spoločnosti v širšom chápaní, ale správnejší by mal byť asi výklad, že ide o podieľanie sa na hospodárskom výsledku spoločnosti – teda na zisku a strate. Za vklad by sa teda malo považovať iba také vloženie prostriedkov, ktoré sa odzrkadlí na obchodnom podiele spoločníka, resp. na jeho právach vo vzťahu k budúcim distribúciám, prostredníctv