Osobné auto v podnikaní fyzických osôb z hľadiska dane z príjmov – vybrané otázky

Definícia obchodného majetku pre fyzické osoby je uvedená v § 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) a týka sa daňovníkov dosahujúcich príjmy podľa § 6 ZDP, t. j. daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a z umeleckého výkonu.

Z uvedeného vyplýva, že majetkom fyzickej osoby sú akékoľvek veci, pohľadávky a iné práva a peniazmi oceniteľné hodnoty, ktoré má táto fyzická osoba vo vlastníctve, pričom z vlastného rozhodnutia môže určiť, že tento majetok:

• sa stane aj jej obchodným majetkom, a to jeho zaúčtovaním v účtovníctve fyzickej osoby alebo zaevidovaním v daňovej evidencii daňovníka alebo
• nebude jej obchodným majetkom, t. j. nebude o tomto majetku účtovať alebo viesť evidenciu, čo znamená že je stále jej osobným majetkom, ktorý len využíva v súvislosti s podnikaním a dosahovaním príjmov podľa § 6 ZDP.

Daňovník s príjmami podľa § 6 ZDP môže zaradiť majetok do obchodného majetku len vo vstupnej cene určenej v súlade s ustanovením § 25 ZDP a len z takto stanovenej ceny môže uplatňovať daňové výdavky formou odpisov v súlade s § 19 ZDP.

Z hľadiska rozsahu uplatňovania daňových výdavkov potom nastávajú tri situácie, a to:

1. majetok slúži daňovníkovi výlučne na podnikanie a preto ho má zaradený celý v obchodnom majetku, t. j. uplatňuje si všetky výdavky v súvislosti s takýmto obchodným majetkom v plnej výške,
2. majetok daňovníkovi slúži aj na podnikanie aj na súkromné účely, t. j. aj keď ho zaradí do obchodného majetku vylúči z daňových výdavkov pomernú časť výdavkov, ktoré súvisia s jeho súkromnou spotrebou,
3. majetok síce daňovník využíva na podnikanie, ale tento majetok nezaradí do obchodné majetku, t. j. do daňových výdavkov je možné uznať len výdavky na riadnu prevádzku majetku ako napr. pri vlastnom osobnom motorovom vozidle nezaradenom do obchodného majetku výdavky na spotrebu PHL a základnú sadzbu náhrady za 1 km jazdy, resp. iné výdavky, ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa osobitných predpisov v súlade s § 19 ods. 2 písm. a) ZDP a preukázateľne súvisia s majetkom.

Vzhľadom na skutočnosť, že v praxi je v niektorých situáciách veľmi zložité preukazovať, či daňovník využíva majetok výlučne na podnikanie, resp. v akej časti ho využíva na podnikanie a v akej na súkromnú potrebu, ZDP v § 19 ods. 2 písm. t) umožňuje posudzovanie výdavkov (nákladoch) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, do daňových výdavkov dvomi spôsobmi, a to:

1. formou paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo
2. v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

Podľa tohto ustanovenia má daňovník zo zákona možnosť uplatnenia výdavkov súvisiacich s majetkom, ktorý môže mať charakter osobnej potreby do daňových výdavkov vo výške 80 %, pričom zostávajúcich 20 %, ktoré nebudú vchádzať do daňových výdavkov bude časť zodpovedajúca osobnej potrebe daňovníka. Túto zákonnom určenú možnosť má daňovník bez ohľadu na skutočnosť, či aj skutočne daný majetok bude využívať v súvislosti so svojou činnosťou na 80 % alebo v inom pomere (20 %, 30 %, 50 % atď.).

Správca dane nemôže upravovať takto stanovenú výšku daňových výdavkov, môže len skúmať, či skutočne ide o výdavky súvisiace s majetkom, ktorý daňovníkovi slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov alebo ide o majetok na jeho osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP.

Výnimku z možnosti výberu medzi paušálnym uplatňovaním výdavkov a preukázateľným uplatňovaním výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP majú v prípade automobilov tie automobily, u ktorých zamestnávateľ uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, t. j. zdaňuje zamestnancovi použitie motorového vozidla aj na súkromné účely, a to vo výške 1 % zo vstupnej ceny tohto vozidla.

Ak by využíval motorové vozidlo sám podnikateľ, fyzická osoba, potom uplatňuje postup podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, podľa ktorého buď uplatní 80 %-né paušálne výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla alebo výdavky v preukázateľnej výške, a to v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

♦ Príklad č. 1:

Daňovník, fyzická osoba, si v januári roku 2019 obstaral automobil vo vstupnej cene 30 000 €. Keďže má len jeden automobil, využíva ho aj na súkromné účely. Rozhodol sa preto uplatňovať výdavky spôsobom podľa § 19 ods. 2 písm. t) prvý bod ZDP, t. j. vo výš