Orgány družstva a zánik funkcie orgánov členov družstva

V takom prípade stanovy družstva musia obsahovať spôsob kreovania orgánu, jeho právomoc a pôsobnosť, spôsob voľby jeho členov a dĺžku funkčného obdobia. Typickými fakultatívnymi orgánmi sú rôzne komisie (finančná, hospodárska a podobne). V malom družstve, t. j. v zmysle ust. § 245 Obchodného zákonníka v družstve, ktorého počet členov je menší ako 50, môžu stanovy určiť, že pôsobnosť predstavenstva a kontrolnej komisie vykonáva členská schôdza. Z toho vyplýva, že pri malom družstve sa predstavenstvo a kontrolná komisia zriaďovať nemusia, pokiaľ tak určili stanovy družstva. Stanovy družstva možno nazvať zmluvou sui generis. Ide o základný dokument, bez ktorého spoločne s ustanovujúcou členskou schôdzou nemôže družstvo vzniknúť.

Predpoklady na výkon funkcie člena orgánu družstva

Ustanovenie § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka stanovuje podmienky na výkon funkcie člena družstva. Členom orgánov družstva môžu byť samozrejme len fyzické osoby, v prípade, ak je členom družstva osoba právnická, tak členom orgánu družstva sa stáva zástupca právnickej osoby. Nie každá fyzická osoba je aj spôsobilá na výkon funkcie člena orgánu družstva. Fyzická osoba sa môže stať členom niektorého z orgánov družstva, ak spĺňa nasledovné podmienky:

• dosiahla vek 18 rokov,
• je plne spôsobilá na právne úkony,
• nedošlo ku kolízií funkcií člena kontrolnej komisie a člena predstavenstva.

Vyššie uvedené podmienky sa nevzťahujú na členskú schôdzu, pretože v takom prípade by zákon ako jednu z podmienok členstva v družstve musel stanovovať vek 18 rokov a takáto podmienka v zákone obsiahnutá nie je. Keďže v zmysle zákona je možné nadobudnúť členstvo v družstve aj pred dovŕšením 18-násteho roku veku je možné sa v zmysle ust. § 239 ods. 1 Obchodného zákonníka zúčastniť aj členskej schôdze družstva. Z uvedeného vyplýva rozdelenie volebného práva na aktívne a pasívne, pričom pasívne volebné právo vzniká členom, ktorí sú fyzickými osobami, dosiahnutím plnoletosti. Aktívne volebné právo však majú aj neplnoletí členovia družstva, ktorí sú v členskom pomere k družstvu, pretože im prislúchajú všetky členské práva a povinnosti.

Obchodný zákonník výslovne umožňuje členstvo v družstve aj právnickým osobám, ktorú na zasadnutí orgánu zastupuje jej zástupca. Tu vyvstáva otázka, či aj zástupca právnickej osoby, ktorý je oprávnený v orgánoch družstva túto zastupovať, musí byť členom družstva, keďže ust. § 238 ods. 1 prvá veta výslovne uvádza, že členom orgánu družstva môže byť len člen družstva. Zastávam názor, že tomu tak nie je a zástupca právnickej osoby oprávnený ju zastupovať v orgánoch družstva nemusí byť zároveň členom družstva, a to z dôvodu, že si odvodzuje právo účasti v orgáne družstva od právnickej osoby, ktorú zastupuje a ktorá už členom družstva je. Ak by sa uplatnil opačný výklad, došlo by k neprimeranému znevýhodneniu členov – právnických osôb, keďže okrem nich by museli byť členmi družstva aj osoby, ktoré by mali túto právnickú osobu zastupovať v orgánoch družstva, a to so všetkými právami a povinnosťami. Mohlo by to viesť až k absurdným situáciám, pri ktorých by nebolo zrejmé, za koho táto osoba vykonáva hlasovacie právo, resp., koho zastupuje (či právnickú osobu alebo seba ako fyzickú osobu ako člena družstva). Právna teória sa zhoduje, že zástupca právnickej osoby v orgánoch družstva nemusí byť zároveň členom družstva (Pozn.: Pozri aj Jablonka, B.: in Patakyová, M.: Obchodný zákonník. Komentár. I. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2006, str: 576). Okrem toho, že to nemusí byť člen družstva sa nevyžaduje ani to, aby bol spoločníkom, konateľom, akcionárom takejto právnickej osoby. Môže ísť teda o osobu „mimo“ štruktúry právnickej osoby. Pri otázke splnomocnenia musíme vychádzať z ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. V zmysle obchodného zákonníka vyplýva, že právnická osoba musí splnomocniť na konanie v orgáne družstva fyzickú osobu. Plnomocenstvo je jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah zástupcovho (splnomocnencovho) oprávnenia. Fyzickej osobe zastupujúcej právnickú osobu ako člena družstva v orgáne družstva je teda možné udeliť plnomocenstvo:

• Všeobecné (generálne) – na všetky právne úkony.
• Špeciálne (obmedzené) – obme­dzuje splnomocnenca len na úko­ny určitého druhu.
• Osobitné (individuálne) – na konkrétny právny úkon.

Ustanovenie § 238 ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje, že ak je členom družstva právnická osoba, je povinná splnomocniť fyzickú osobu konať za ňu v orgáne družstva, pričom už však nerieši aký druh splnomocnenia táto fyzická osoba má mať. Podľa môjho názoru by malo ísť o generálne – všeobecné plnomocenstvo oprávňujúce konkrétnu osobu na konanie v určitom orgáne družstva v mene právnickej osoby. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k ochromeniu funkčnosti toho ktorého orgánu, pretože jeho člen by pri rozhodovaní o určitej otázke len konštatoval, že na hlasovanie nemá od splnomocniteľa mandát. Takáto situácia by nebola žiaduca a je to podľa môjho názoru aj v rozpore s účelom zákona, povahou orgánov družstva ako takých, pričom takýmto postupom by bola obmedzená ich rozhodovacia a kontrolná funkcia. Právna teória rozlišuje plnomocenstvo z hľadiska rozsahu oprávnenia na mandatum incertum – neobmedzené plnomocenstvo, ktoré oprávňuje splnomocnenca konať podľa jeho najlepšieho vedomia a svedomia a mandatum certum – obmedzené plnomocenstvo, v ktorom sú určené hranice, v rámci ktorých a ako má splnomocnenec konať. Osobne zastávam názor, že splnomocnenie pre fyzickú osobu by malo byť generálne s neobmedzeným rozsahom konať v záujme zastúpenej právnickej osoby v súlade s najlepším vedomím a svedomím fyzickej osoby, že koná v záujme a v prospech osoby právnickej.

Členov orgánov družstva volí členská schôdza. Otázkou zostáva, či členská schôdza bude hlasovať o právnickej osobe a tá násl