Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Opravné prostriedky v daňovom konaní

Dátum: Rubrika: Správa daní

Opravné prostriedky v daňovom konaní sa podľa ich uplatnenia nadväzne na doručenie alebo právoplatnosť rozhodnutí členia na riadne a mimoriadne. Riadne opravné prostriedky sa môžu uplatniť iba na základe dispozitívneho úkonu účastníka. Právo uplatniť mimoriadne opravné prostriedky je rovnako zverené správnym orgánom.

Zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) upravuje prostriedky nápravy rozhodnutí orgánov štátnej správy v oblastí daní a poplatkov v IV. časti, druhej hlave, treťom diele, v § 71 až § 78. Konanie o opravných prostriedkoch zákonodarca zaraďuje medzi osobitné daňové konania, medzi ktoré patrí aj registračné konanie a vyrubovacie konanie.

Z legislatívneho hľadiska vo vzťahu k úprave opravných prostriedkov v daňovom poriadku oproti zákonu č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len „zákon o správe daní“) nedošlo k výrazným zmenám. Najdôležitejšiu legislatívnu zmenu daňového poriadku predstavuje vypustenie opravných prostriedkov reklamácie a sťažnosti. Sťažnosť, ako riadny opravný prostriedok, ktorý upravoval zákon o správe daní bol začlenený do § 43a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. Reklamácia, ako opravný prostriedok proti postupu správcu dane pri platení a evidencii dane, ktorý upravoval zákon o správe daní, daňový poriadok už neupravuje. Možnosť namietať postup správcu dane pri platení a evidencii dane podaním reklamácie sa premietla do ustanovenia § 56 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého s účinnosťou od 1. januára 2013 bude môcť subjekt podať námietku k nezrovnalostiam zisteným v elektronickom výpise svojho osobného účtu. V rámci systému uplatnenia opravných prostriedkov nemožno opomenúť sťažnosť, ktorú je daňový subjekt oprávnený podať v inten­ciách zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, napr. vo vzťahu k nedostatkom, ktorých odstránenie je v pôsobnosti príslušného orgánu štátnej správy v oblastí daní a poplatkov, alebo sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou tohto orgánu.

Daňový poriadok nečlení opravné prostriedky na riadne a mimoriadne, ale opravné prostriedky v daňovom konaní upravuje ucelene, čo predstavuje obdobnú úpravu k úprave opravných prostriedkov správneho konania v zákone č. 71/1967 Zb. správnom poriadku (správny poriadok) v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 71/1967 Zb.“). Opravné prostriedky v daňovom konaní sa podľa ich uplatnenia nadväzne na doručenie alebo právoplatnosť rozhodnutí členia na riadnemimoriadne. Riadne opravné prostriedky sa môžu uplatniť iba na základe dispozitívneho úkonu účastníka. Právo uplatniť mimoriadne opravné prostriedky je rovnako zverené správnym orgánom.

Medzi riadne opravné prostriedky patrí námietka a odvolanie. Medzi mimoriadne opravné prostriedky patrí obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Opravy zrejmých omylov a nesprávností, ktoré daňový subjekt alebo iná osoba mohli uplatniť podľa § 54 zákona o správe daní už daňový poriadok upravuje len čiastočne v § 63 ods. 11, a to vo vzťahu k chybám v písaní, počítaní, chýbajúcim formálnym náležitostiam a iným zrejmým nesprávnostiam v rozhodnutí, ktoré je oprávnený opraviť z úradnej moci alebo na podnet účastníka konania orgán, ktorý rozhodnutie vydal.

Systém nápravy rozhodnutí vydaných v daňovom konaní podľa daňového poriadku dopĺňa systém správneho súdnictva, ktorý je upravený v piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v z. n. p. (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“). Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí vydaných orgánmi verejnej správy, a teda aj orgánmi samosprávy. Účastník daňového konania môže uplatniť viacero opravných prostriedkov, a to:

  • žalobu na preskúmanie zákonnosti proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§ 247 až § 250k Občianskeho súdneho poriadku),
  • opravný prostriedok proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l až § 250s Občianskeho súdneho poriadku),
  • návrh na vyslovenie povinnosti orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť – konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 250t a § 250u Občianskeho súdneho poriadku),
  • návrh na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy (§ 250v Občianskeho súdneho poriadku),
  • návrh na vykonateľnosť cudzích správnych rozhodnutí (§ 250w až § 250ya Občianskeho súdneho poriadku),
  • a návrhy na osobitné konania podľa § 250z až 250zg Občianskeho súdneho poriadku.

Daňový poriadok taxatívnym spôsobom vymedzuje rozhodnutia, ktoré sú vylúčené z preskúmavania súdmi. Ide o rozhodnutia, na ktoré nie je právny nárok a rozhodnutie, o ktorých je výlučne na úvahe príslušného orgánu. Ide o rozhodnutia o:

  • odklade platenia dane alebo daňového nedoplatku,
  • platení dane alebo daňového nedoplatku v splátkach,
  • odpustení daňového nedoplatku podľa § 70,
  • odpustení sankcie podľa § 157 ods. 1 písm. b) a c).

Daňový poriadok na rozdiel od zákona o správe daní upravuje aj nulitu rozhodnutia (§ 64). Za nulitné rozhodnutie sa považuje rozhodnutie taxatívne vymedzené v § 64 ods. 2 daňového poriadku, a to:

  • rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to vecne nepríslušný (napr. daňový úrad vo veci dane z nehnuteľností); ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný (obec, ktorá vydala rozhodnutie veci dane z nehnuteľnosti, ktorá patrí do katastrálneho územia inej obce),
  • rozhodnutie, ktoré bolo vydané omylom inej osobe (napr. manželke skutočného vlastníka nehnuteľnosti, pričom nehnuteľnosť patrí do výlučného vlastníctva manžela),
  • rozhodnutie, ktoré nadväzuje na nulitné rozhodnutie (ide o rozhodnutie, ktorým bolo napr. rozhodnuté o odvolaní, pričom pôvodné rozhodnutie, voči ktorému bolo odvolanie podané, je nulitné).

Rozhodnutie je nulitné od počiatku jeho samotného vydania, avšak za účelom právnej istoty pri posudzovaní nulity bol ustanovený proces posúdenia nulity z vlastného alebo z iného podnetu druhostupňovým orgánom. Podanie podnetu na nulitu rozhodnutia nie je viazané na akúkoľvek lehotu. V tomto prípade je potrebné nulitu rozhodnutia posudzovať kedykoľvek, aj po zániku práva vyrubiť daň, keďže rozhodnutie je zaťažené takou vadou, ktorú je nevyhnutné odstrániť za účelom nápravy pochybení správnych rozhodnutí. Nulitný akt je vlastne paakt, ktorý je neexistujúcim rozhodnutím. Neexistencia rozhodnutia je neodstrániteľnou podmienkou konania. Takéto rozhodnutie má za následok zastavenie konania z dôvodu, že odpadol jeho dôvod, pretože napadnuté rozhodnutie neexistuje, a teda nie je možné o ňom ďalej konať. Nulita rozhodnutia je deklarovaná rozhodnutím druhostupňového orgánu, ktorý má povinnosť toto rozhodnutie doručiť osobe, ktorej bolo nulitné rozhodnutie doručené, t. j. účastníkovi konania. Druhostupňový orgán je oprávnený ex offo (z úradnej moci) posúdiť aj nulitu rozhodnutia, na ktoré nadväzuje rozhodnutie, ktorého nulita je posudzovaná. Proti rozhodnutiu o nulite nie je možnosť nápravy opravnými prostriedkami. V prípade, ak však posudzované rozhodnutie nie je nulitné, o tejto skutočnosti zašle druhostupňový orgán oznámenie tomu, kto podnet podal v lehote do 30 dní odo dňa doručenia podnetu. Táto lehota predstavuje lehotu pre vybavenie podnetu na posúdenie nulity za účelom jeho vybavenia bez zbytočných prieťahov v súlade so zásadou správy daní ustanovenou v § 3 ods. 2 daňového poriadku.

Námietka

Ust. § 71 daňového poriadku

Daňový subjekt môže uplatniť námietku len v prípadoch, v ktorých to umožňuje daňový poriadok, a to:

  1. K nezrovnalostiam, ktoré boli zistené v elektronickom výpise osobného účtu daňového subjektu (§ 56 ods. 3). (Pozn. § 56 nadobudne účin­nosť 1. januára 2013).
  2. Námietku zaujatosti (§ 60 ods. 4) voči zamestnancovi príslušného orgánu, ktorú je daňový subjekt oprávnený podať v daňovom konaní ako aj v priebehu daňovej kontroly.
  3. Námietku proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku (§ 80 ods. 1), kedy je daňový subjekt oprávnený podať námietku v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy na zaplatenie, pričom podanie tejto námietky má odkladný účinok.
  4. Námietku premlčania (§ 85 ods. 3) práva správcu dane vymáhať daňový nedoplatok, pričom podanie námietky má odkladný účinok a zákon proti rozhodnutiu o tejto námietke ustanovuje iba nemožnosť podať odvolanie.

V exekučnom daňovom konaní:

  1. Námietku proti udeleniu príklepu (§ 123 ods. 6) dražby hnuteľnej veci; námietku je potrebné podať pred udelením príklepu, pričom správca dane je povinný vysporiadať sa s touto námietkou pred udelením príklepu.
  2. Námietku proti rozhodnutiu o prechode spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti, ktorý sa mal dražiť (§ 137 ods. 3), pričom námietku môžu podať spoluvlastníci v lehote 8 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
  3. Námietku proti udeleniu príklepu (§ 138 ods. 7) v priebehu dražby nehnuteľností; námietku sú oprávnení podať dražitelia a osoby, ktorým sa doručuje dražobná vyhláška do vlastných rúk, pričom o tejto námietke rozhodne správca dane priamo na mieste dražby a svoje rozhodnutie je povinný oznámiť prítomným.
  4. Námietku proti rozhodnutiu o udelení príklepu (§ 140 ods. 2); námietku sú oprávnení podať daňový dlžník, vydražiteľ, osoby, ktoré na dražbe vzniesli námietky proti príklepu a osoby, ktorým je správca dane povinný doručovať dražobnú vyhlášku do vlastných rúk a to v lehote 8 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o udelení príklepu; námietku sú oprávnené podať aj osoby, ktoré sa zavinením správcu dane nemohli zúčastniť na dražbe, pretože im nebola doručená dražobná vyhláška do vlastných rúk, a to do ôsmich dní odo dňa konania dražby.
  5. Námietku proti rozhodnutiu o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky (§ 144 ods. 8); námietku môžu podať len osoby podľa § 125 ods. 6. Námietku možno podať v lehote 8 dní odo dňa doručenia rozhodnutia a jej podanie má odkladný účinok.

O námietke rozhoduje ten orgán, voči ktorého rozhodnutiu námietka smeruje. Pokiaľ zákon neupravuje v jednotlivých prípadoch inak, podanie námietky nemá odkladný účinok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu. Rozhodnutie o námietke je právoplatné a vykonateľné dňom doručenia osobe, ktorá námietku podala. Proti rozhodnutiu o námietke následne nie sú prípustné opravné prostriedky.

Odvolacie konanie

Ust. § 72 ods. 1 daňového poriadku

Odvolanie je špecifickou formou podania, ktorou sa účastník konania domáha zmeny alebo zrušenia prvostupňového rozhodnutia, pričom ho možno uplatniť proti všetkým neprávoplatným rozhodnutiam meritórnej i procesnej povahy. Odvolanie je prípustné zásadne proti každému prvostupňovému rozhodnutiu vydanému v daňovom konaní s výnimkou tých rozhodnutí, proti ktorým daňový poriadok možnosť podať odvolanie výslovne vylučuje (napr. rozhodnutie o delegovaní miestnej príslušnosti na správu dane na iného správcu dane, rozhodnutie o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty, rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení veci, rozhodnutie o uložení povinnosti viesť osobitné záznamy, rozhodnutie o odklade platenia dane, alebo o platení dane v splátkach, rozhodnutie o námietke zaujatosti, rozhodnutie o prerušení daňového konania, osvedčenie o registrácii, atď.). Odvolanie nemožno podať ani v prípade, ak sa účastník konania odvolania vzdal písomne alebo ústne do zápisnice.

Ust. § 72 ods. 2 daňového poriadku – odvolateľ

Odvolanie je oprávnený podať účastník konania, a to písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Rozšíriť, zúžiť, zmeniť dôvody odvolania, resp. doplniť dôkazy k skôr podanému odvolaniu, je účastník daňového konania oprávnený najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Daňový poriadok postavenie účastníka daňového konania priznáva iba daňovému subjektu. Ostatné osoby, napr. svedkovia, znalci, osoby majúce listiny majú postavenie zúčastnených iných osôb (§ 59 ods. 1 a 2).

Podať odvolanie môže aj fyzická osoba, ktorá sa zúčastnila na konaní ako svedok, znalec, tlmočník alebo osoba, ktorá je povinná vydať listinu, avšak len vtedy, ak ide o rozhodnutie, ktorým sa priamo zasahuje do jej práv alebo povinností, napr. pri rozhodnutí o náhrade hotových výdavkov a ušlého zárobku za účasť tejto osoby na úkonoch súvisiacich so správou daní (§ 12 daňového poriadku). V takom prípade má táto osoba postavenie účastníka konania.

Lehota 15 dní na podanie odvolania je lehotou zákonnou, nemožno ju predĺžiť (§ 28 ods. 2 daňového poriadku). Prvostupňový orgán je povinný vždy skúmať, či lehota na podanie odvolania bola zachovaná. Pre zachovanie lehoty stačí, keď sa odvolanie odovzdalo posledný deň lehoty na poštovú prepravu, alebo bolo podané u správcu dane, resp. prijaté elektronickými prostriedkami (§ 27 ods. 5 daňového poriadku), a to aj vtedy, ak sa adresovalo nepríslušnému správcovi dane. Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad je povinný podanie, na ktorého prerokovanie a rozhodnutie nie je miestne alebo vecne príslušný, bezodkladne postúpiť príslušnému správcovi dane a upovedomiť o tom toho, kto podanie podal. Ak bolo takéto podanie urobené v lehote, lehota sa považuje za zachovanú aj u správcu dane, ktorému bolo podanie postúpené (§ 18 ods. 1 daňového poriadku). Ak bolo správcovi dane, ktorým je daňový alebo colný úrad

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály