Opravné a dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby

Inštitút opravného a dodatočného daňového priznania procesne upravuje ustanovenie § 16 daňového poriadku. Uvedené ustanovenie určuje, v akej lehote môže daňový subjekt podať opravné daňové priznanie a v ktorých prípadoch a v akých lehotách daňový subjekt má povinnosť alebo môže podať dodatočné daňové priznanie podať.

ZDP a daňový poriadok teda rozlišujú tri druhy daňových priznaní:

• daňové priznanie, ktoré má daňový subjekt povinnosť podať v termíne určenom v § 49 ZDP,
• opravné daňové priznanie, ktoré môže podať daňovník len do skončenia lehoty na podanie riadneho daňového priznania,
• dodatočné daňové priznanie, ktoré podáva daňový subjekt vtedy, ak zistí chybu v daňovom priznaní po uplynutí lehoty na podanie riadneho daňového priznania.

Opravné daňové priznanie

Ak daňovník zistí chybu vo výpočte svojej daňovej povinnosti, prípadne inú chybu pri vyplnení tlačiva daňového priznania ešte pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania, môže v lehote na podanie daňového priznania, resp. v predĺženej lehote na podanie daňového priznania podať opravné daňové priznanie. V takomto prípade správca dane berie do úvahy opravné daňové priznanie a na predtým podané daňové priznanie sa neprihliada. Zákon neobmedzuje počet podaných opravných daňových priznaní, čo znamená, že daňový subjekt môže do lehoty na podanie daňového priznania podať aj viac opravných daňových priznaní. Na vyrubenie dane je rozhodujúce posledné opravné daňové priznanie, pričom na predchádzajúce opravné daňové priznanie sa neprihliada. Na tlačive daňového priznania je potrebné vyznačiť, že ide o opravné daňové priznanie.

Podanie opravného daňového priznania daňový poriadok nepovažuje za správny delikt, za ktorý by bol daňový subjekt sankcionovaný.

♦ Príklad č. 1:

Daňovník dňa 31. marca 2015 oz­námil správcovi dane, že si predlžuje lehotu na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2014 do 30. júna 2015. Daňové priznanie podal dňa 15. júna 2015. Následne zistil, že má v ňom chybu a 25. júna 2015 predložil ďalšie priznanie, ktoré označil ako opravné daňové priznanie.

Keďže opravné daňové priznanie bolo podané v lehote pre podanie daňového priznania, správca dane na daňové priznanie podané dňa 15. júna 2015 neprihliada a za riadne daňové priznanie považuje opravné daňové priznanie podané 25. júna 2015.

* * *

♦ Príklad č. 2:

Daňovník podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2014 dňa 15. marca 2015. Následne 31. 3. 2015 oznámil správcovi dane, že si predlžuje lehotu na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2014 do 30. 6. 2015. Ako mal daňovník postupovať pri podaní daňového priznania v predĺženej lehote na podanie daňového priznania?

Ak daňovník podal daňové priznanie do lehoty na jeho podanie uvedenej v § 49 ods. 2 ZDP a následne v lehote na podanie daňového priznania podal oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, v takto stanovenej lehote podal daňové priznanie, ktoré označil ako opravné daňové priznanie. Opravné daňové priznanie podané v predĺženej lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 3 písm. a) ZDP sa bude akceptovať pre účely vyrubovacieho konania.

* * *

Dodatočné daňové priznanie

Ak daňovník zistí chybu vo výpočte svojej daňovej povinnosti po lehote na podanie daňového priznania, odstráni túto chybu podaním dodatočného daňového priznania. Dodatočné daňové priznanie sa podáva na tlačive daňového priznania platnom za príslušné zdaňovacie obdobie, na ktorom je potrebné vyznačiť, že ide o dodatočné daňové priznanie.

Vyššia daňová povinnosť

Ak daňovník zistí, že jeho daň má byť vyššia ako bola uvedená v daňovom priznaníalebo jeho daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní, má podľa § 16 ods. 2 daňového poriadku povinnosť podať dodatočné daňové priznanie. Rovnakú povinnosť má aj vtedy, ak zistí, že jeho daň má byť vyššia, ako je daň vyrubená správcom dane.

Dodatočné priznanie sa musí predložiť správcovi dane do konca nasledujúceho mesiaca po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka. Dátum zistenia vyššej daňovej povinnosti, teda deň, kedy došlo k zisteniu, ktoré zakladá povinnosť podať dodatočné daňové priznanie, vyznačí daňovník v II. časti – Výpočet základu dane a dane daňového priznania, v oddiele – Dodatočné daňové priznanie (riadky 1020 až 1070 daňového priznania). Dodatočne priznaná daň je v lehote pre podanie dodatočného daňového priznania aj splatná.

♦ Príklad č. 3:

Daňovník dňa 15.mája 2015 zistil, že do základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2014 zahrnul neuhradené nájomné za prenajaté priestory platené fyzickej osobe, ktoré je podľa § 19 ods. 4 ZDP v roku 2014 daňovým výdavkom až po zaplatení. V dôsledku uvedeného, jeho daňová povinnosť mala byť vyššia o sumu 2 000 €.

Daňovník v súlade s § 16 ods. 2 daňového poriadku podá správcovi dane dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2014 do konca júna 2015, v ktorom uvedenú nezrovnalosť napraví a v tejto lehote dodatočnú daň aj zaplatí.

Nižšia daňová povinnosť

Daňovník má možnosť (nie povinnosť) podať dodatočné daňové priznanie podľa § 16 ods. 4 daňového poriadku aj v prípade, ak zistí, že pri výpočte dane sa pomýlil vo svoj neprospech a teda jeho daň má byť nižšia, ako uviedol v daňovom priznaní alebo jeho daňová strata má byť vyššia ako bola uvedená v daňovom priznaní.

Dodatočné daňové priznanie môže podať na nižšiu daňovú povinnosť aj po vyrubení dane správcom dane.

Po skončení daňovej kontroly môže však daňovník podať dodatočné daňové priznanie, len ak správca dane vykonal kontrolu výberovým spôsobom.

Znížiť základ dane týmto spôsobom je totiž možné len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly. To znamená, že zníženie dane musí vyplynúť z dokladov, ktoré správca dane pri výkone daňovej kontroly nepreveroval.

Dodatočné daňové priznanie podľa § 16 ods. 4 daňového poriadku sa podáva aj v tých prípadoch, keď podané daňové priznanie neobsahuje správne údaje.

♦ Príklad č. 4:

Správca dane vykonal u daňového subjektu za zdaňovacie obdobie 2013 daňovú kontrolu. Na základe výsledku kontroly vydal rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. 3. 2015. Daňový subjekt podal dňa 20. 5. 2015 dodatočné daňové priznanie, ktorým si za toto zdaňovacie obdobie znížil daňovú povinnosť.

Vzhľadom na podané dodatočné daňové priznanie je podstatné, že bolo podané po právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a neboli ním uplatnené skutočnosti, ktoré boli predmetom daňovej kontroly.

* * *

Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie na nižšiu daň v posledný rok lehoty, v ktorej možno vyrubiť daň (§ 49 ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku), táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné daňové priznanie. V tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie. Vyplýva to z § 16 ods. 5 daňového poriadku.

Zánik možnosti podať dodatočné daňové priznanie

S podaním dodatočného daňového priznania sa zároveň spájajú aj také účinky, že v zmysle § 68 ods. 4 daňového poriadku dochádza podaním dodatočného daňového priznania k vyrubeniu dane. Na podanie dodatočného daňového priznania majú teda vplyv aj lehoty, s ktorými sa spája zánik práva vyrubiť daň.

V súlade s § 69 daňového poriadku nemožno vyrubiť daň, ani rozdiel dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla daňovému subjektu povinnosť podať riadne daňové priznanie. Po uplynutí tejto lehoty nie je teda možné v daňovom priznaní napríklad žiadať o vrátenie dane. Lehota piatich rokov môže však plynúť znovu, ak správca dane pred uplynutím pôvodnej lehoty vykoná úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane.

Za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane sa považuje:

• doručenie protokolu z daňovej kontroly a
• protokolu o určení dane podľa pomôcok.

Lehota začne znovu plyn