Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku a právo veriteľa na úroky z omeškania

Rubrika: Právo pre ekonómov

Zo zmlúv, z dodania tovaru, poskytnutia služby, z bezdôvodného obohatenia, zo spôsobenej škody, ako aj z ďalších právnych skutočností vznikajú záväzkové právne vzťahy, z ktorých veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (dlh). Predmetom plnenia záväzkového vzťahu sú v praxi často peniaze (tzv. peňažné záväzkové vzťahy). Charakter peňažných záväzkov majú všetky záväzky, predmetom ktorých sú peniaze ako zákonné platidlá, bez ohľadu na to, ako záväzky vznikli.


Zo zmlúv, z dodania tovaru, poskytnutia služby, z bezdôvodného obohatenia, zo spôsobenej škody, ako aj z ďalších právnych skutočností vznikajú záväzkové právne vzťahy, z ktorých veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (dlh). Predmetom plnenia záväzkového vzťahu sú v praxi často peniaze (tzv. peňažné záväzkové vzťahy). Charakter peňažných záväzkov majú všetky záväzky, predmetom ktorých sú peniaze ako zákonné platidlá, bez ohľadu na to, ako záväzky vznikli.

Každý dlžník je povinný splniť svoj záväzok riadne a včas. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní [okrem výnimiek stanovených zákonom (napr. § 520 Občianskeho zákonníka, § 365 Obchodného zákonníka)]. Právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje veriteľovi voči dlžníkovi, ktorý je v omeškaní s plnením záväzku, ochranu. Ochrana veriteľa, ktorý je účastníkom peňažného záväzkového vzťahu, spočíva predovšetkým v práve veriteľa požadovať od dlžníka úroky z omeškania, škodu spôsobenú neplnením peňažného záväzku, ako aj náklady súvisiace s jeho vymáhaním.

Právo požadovať úroky z omeškania má veriteľ voči dlžníkovi v omeškaní v občianskom aj obchodnom záväzkovom vzťahu. Všeobecná úprava úrokov z omeškania v občianskych záväzkových vzťahoch je obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Všeobecná úprava úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku. Základný rozdiel medzi občianskoprávnou a obchodnoprávnou úpravou úrokov z omeškania spočíva predovšetkým v úprave začiatku omeškania s plnením dlhu a v úprave výšky úrokov z omeškania.
 
 

Omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku a vznik práva na úroky z omeškania

 


Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“

Podľa § 365 Obchodného zákonníka: „Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia, alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.“ Podľa § 369 Obchodného zákonníka: „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania ......“

Predpokladom vzniku práva veriteľa na úroky z omeškania v občianskych aj obchodných záväzkových vzťahoch je omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku. Úroky z omeškania sú sankčnou platbou, na ktorú vzniká veriteľovi nárok v momente, keď sa dlžník s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, bez ohľadu na dôvod vzniku omeškania. Dlžníkovi vzniká povinnosť platiť úroky z omeškania bez ohľadu na to, či svoje omeškanie zavinil, alebo či bolo spôsobené okolnosťami, ktoré dlžník nemohol ovplyvniť. Výnimkou je prípad, keď dlžník svoj záväzok nemohol splniť pre správanie veriteľa. Túto výnimku obsahuje Občiansky zákonník aj Obchodný zákonník. Podľa § 520 Občianskeho zákonníka „....k omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie od neho neprijme, alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu.“ Podľa § 365 Obchodného zákonníka „...dlžník nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.“

Dlžník je s plnením svojho záväzku v omeškaní, ak:
  • záväzok nesplnil včas (v splatnosti), alebo
  • záväzok nesplnil riadne a veriteľ toto plnenie, ktoré nemá náležitosti riadneho plnenia, neprijme. (Ak ale veriteľ plnenie, ktoré nie je riadne, prijme, dlžník sa nedostane do omeškania a veriteľovi vznikajú len nároky zo zodpovednosti za vady.)
Čas (splatnosť) a spôsob plnenia záväzku (dlhu) môže byť určený:
a) dohodou účastníkov záväzkového vzťahu,
b) právnym predpisom,
c) rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej správy (napr. § 564 Občianskeho zákonníka).
 
 

Splatnosť dlhu podľa občianskeho práva

 

Dohoda účastníkov občianskeho záväzkového vzťahu o splatnosti dlhu má pred ustanovením právneho predpisu upravujúcim túto splatnosť vždy prednosť. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na splatnosti záväzku rôznym spôsobom (napr. pri dodaní tovaru, x dní po výzve dlžníka veriteľom, pevným dátumom napr. 1. 2. 2009, v deň, ktorý určí dlžník).

V prípade neexistencie dohody medzi účastníkmi záväzkového vzťahu na určenie splatnosti plnenia peňažného záväzku v občianskom záväzkovom vzťahu sa použijú:
  1. v prvom rade ustanovenia osobitného právneho predpisu, ak existuje (napr. Zákonník práce),
  2. v druhom rade ustanovenia Občianskeho zákonníka:
    1. ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce splatnosť peňažného plnenia pri jednotlivých zmluvných typoch (II. až XX. hlava ôsmej časti Občianskeho zákonníka), ak peňažný záväzok dlžníka vyplýva zo zmluvného vzťahu podľa ôsmej časti Občianskeho zákonníka,
    2. ustanovenia I. hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ak Občiansky zákonník v II. až XX. hlave ôsmej časti neobsahuje osobitné ustanovenie (predovšetkým § 563 a § 564).
Osobitnú úpravu splatnosti peňažného záväzku obsahuje Občiansky zákonník predovšetkým v nasledujúcich ustanoveniach ôsmej časti Občianskeho zákonníka:
  • Ust. § 591 Občianskeho zákonníka (úprava kúpnej zmluvy), podľa ktorého, ak nie je dohodnuté inak, ani ak to nie je obvyklé, účastníci sú povinní plniť bez zbytočného odkladu. Predávajúci je oprávnený odoprieť odovzdanie predmetu kúpy, ak kupujúci nezaplatí cenu včas. Ak sa odosiela predmet kúpy na miesto plnenia alebo určenia, kupujúci nie je povinný zaplatiť cenu, dokiaľ nemá možnosť si prezrieť predmet kúpy.
  • Ust. § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka (úprava zmluvy o dielo), podľa ktorého, ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach, alebo ak vykonanie diela vyžaduje značné náklady, ten, komu bolo zadané, je oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.
  • Ust. § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka (úprava nájomnej zmluvy), podľa ktorého, ak nie je dohodnuté, alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra,
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály