Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Dátum: Rubrika: Problémy z praxe

Základné zásady zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), najmä čl. 8 vo všeobecnosti má osobitný vzťah k zamestnávaniu osôb so zdravotným postihnutím. Osoby so zdravotným postihnutím patria do kategórie ohrozených zamestnancov. Zamestnávatelia sú v zmysle tohto článku povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Zamestnávatelia sú povinní zamestnancom so zdravotným postihnutím zabezpečiť pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav.

Zdravotne postihnutý občan

Zamestnancom so zdravotným postihnutím v zmysle ustanovenia § 40 ods. 8 Zákonníka práce sa rozumie zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, t. j. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku.

Občan (poistenec) je uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu – t. j. podľa § 71 zákona o sociálnom poistení, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % (t. j. najmenej 41 %) v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, príp. podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“).

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že rozhodujúcou skutočnosťou nie je, či občanovi (zamestnancovi – poistencovi) nárok na invalidný dôchodok vznikol alebo nevznikol. Výrok v rozhodnutí o invalidnom dôchodku nemusí byť len kladný t. j., že nárok na invalidný dôchodok vznikol, čo znamená, že invalidný dôchodok bol priznaný, ale môže byť aj záporný, t. j., že nárok na invalidný dôchodok nevznikol, takže invalidný dôchodok bol zamietnutý. Avšak v žiadnom prípade uvedené skutočnosti nemajú vplyv na to, že by zamestnanec stratil postavenie osoby so zdravotným postihnutím, pretože z hľadiska poklesu zárobkovej činnosti bol už uznaný lekárskou posudkovou komisiou za invalidného. Z uvedeného vyplýva, že pre potreby Zákonníka práce stačí splnenie iba prvej podmienky, a to, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. To znamená, že zamestnanec (fyzická osoba) bol uznaný za invalidného. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého sa rozlišuje vznik nároku na invalidný dôchodok za súčasného splnenia troch základných podmienok, a to, ak sa poistenec stal invalidným (prvá podmienka – pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou – rozhoduje lekárska posudková komisia – ide o uznanie za invalidného porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosť poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie), získal počet rokov dôchodkového poistenia v zmysle § 72 tohto zákona (druhá podmienka – týka sa počtu rokov dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok, a to takto: ak sa osoba stala invalidná vo veku do 20 rokov – musí byť poistená pre vznik nároku na invalidný dôchodok menej ako jeden rok, ak sa osoba stala invalidná vo veku nad 20 rokov do 24 rokov – musí byť poistená pre vznik nároku na invalidný dôchodok najmenej jeden rok, ak sa osoba stala invalidná vo veku nad 24 rokov do 28 rokov – musí byť poistená pre vznik nároku na invalidný dôchodok najmenej dva roky, ak sa osoba stala invalidná vo veku nad 28 rokov do 34 rokov – musí byť poistená pre vznik nároku na invalidný dôchodok najmenej päť rokov, ak sa osoba stala invalidná vo veku nad 34 rokov do 40 rokov – musí byť poistená pre vznik nároku na invalidný dôchodok najmenej osem rokov, ak sa osoba stala invalidná vo veku nad 40 rokov do 45 rokov – musí byť poistená pre vznik nároku na invalidný dôchodok najmenej 10 rokov a ak sa osoba stala invalidná vo veku nad 45 rokov – musí byť poistená pre vznik nároku na invalidný dôchodok najmenej 15 rokov – účinné od 1. 1. 2010) a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok (tretia podmienka – vyjadruje, že poistenec nemá nárok na starobný dôchodok alebo ani na predčasný starobný dôchodok, a to z dôvodu nedovŕšenia dôchodkového veku – napr. v prípade muža 62 rokov a 6 mesiacov pre nárok na starobný dôchodok a aspoň 60 rokov a 6 mesiacov pre nárok na predčasný starobný dôchodok. V praxi často dochádza k situácii, že fyzická osoba môže dovŕšiť potrebný vek, ale chýba potrebná doba poistenia, napr. pri veku 60 rokov a 6 mesiacov alebo 62 rokov a 6 mesiacov veku musí byť najmenej 15 rokov dôchodkovo poistená, t. j. mať zaplatené poistné včas a v správnej výške, avšak túto podmienku nespĺňa, napr. je poistená len 13 rokov a 280 dní. (Poznámka: Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia).

Na základe uvedeného môže vzniknúť situácia, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav síce pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť napr. aj o 72 %, avšak nespĺňa podmienku počtu rokov dôchodkového poistenia, napr. invalidita vznikla vo veku 42 rokov a poistenec je poistený iba 8 rokov, pričom zo zákona má byť poistený najmenej 10 rokov. Vzhľadom na pokles zárobkovej schopnosti je síce uznaný za invalidného, avšak nárok na invalidný dôchodok z dôvodu absencie počtu rokov dôchodkového poistenia mu nevzniká. V takom prípade výrok rozhodnutia o invalidnom dôchodku je negatívny a znie, že „nárok na invalidný dôchodok nevzniká, resp. sa zamieta“, avšak aj napriek tejto skutočnosti v zmysle ustanovenia § 40 ods. 8 Zákonníka práce vspojení s ustanovením § 71 zákona o sociálnom poistení, t. j. na účely Zákonníka práce je potrebné ho považovať za zamestnanca so zdravotným postihnutím.

Občan so zdravotným postihnutím preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím Sociálnej poisťovne podľa zákona o sociálnom poistení alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Tieto subjekty sa považujú aj za tzv. znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. h) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Povinnosť zamestnávateľa zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ má podľa § 158 Zákonníka práce povinnosť zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Ďalej má povinnosť utvárať podmienky, aby zamestnanec mal možnosť pracovného uplatnenia a zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.

Pre zamestnanca so zdravotným postihnutím, ktorého nemožno zamestnať za obvyklých pracovných podmienok, môže zamestnávateľ zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko.

Zamestnávateľ podľa § 159 Zákonníka práce umožní zamestnancovi so zdravotným postihnutím teoretickú alebo praktickú prípravu (t. j. rekvalifikáciu) s cieľom zachovať, zvýšiť, rozšíriť alebo zmeniť doterajšiu kvalifikáciu alebo ju prispôsobiť technickému rozvoju na udržanie zamestnanca v pracovnom pomere.

Rekvalifikácia, ktorú vykonáva zamestnávateľ v záujme ďalšieho pracovného uplatnenia zamestnanca so zdravotným postihnutím, sa uskutočňuje na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Mimo pracovného času sa rekvalifikácia uskutočňuje, len ak je to nevyhnutné vzhľadom na spôsob jej zabezpečenia.

Zamestnávateľ prerokuje so zástupcami zamestnancov opatrenia na utváranie podmienok na zamestnávanie zamestnancov so zdravotným postihnutím a zásadné otázky starostlivosti o týchto zamestnancov.

Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so zamestnávaním zamestnanca so zdravotným postihnutím podrobnejšie upravujú osobitné predpisy, a to zákon o službách zamestnanosti.

Povinnosti zamestnávateľa v zmysle zákona o službách zamestnanosti

Podľa § 63 zákona o službách zamestnanosti má zamestnávateľ povinnosť pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva:

  • zabezpečovať vhodné podmienky na výkon práce,
  • vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania,
  • viesť evidenciu týchto občanov.

Zamestnávateľ je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad pr

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály